Mať a vodiť dobre vycvičeného psíka je určite snom a želaním každého poľovníka. Pred tým ako sa však rozhodneme priviesť si domov nášho štvornohého kamaráta, mali by sme si položiť a zodpovedať zopár dôležitých otázok. Budeme mať dostatok času venovať mu potrebnú starostlivosť a máme schopnosti ho pravidelným výcvikom priviesť k poľovnej upotrebiteľnosti? Ak vieme tieto otázky zodpovedne, no najmä kladne zodpovedať môžeme pristúpiť ku kúpe psíka.
Ja osobne som sa rozhodol pre kúpu šteniatka bavorského farbiara. Toto rozhodnutie ovplyvňovalo viacero faktorov - jednak sa mi psík veľmi páčil, ale zároveň aj z dôvodu, že poľujem prevažne v poľovných revíroch s výskytom vysokej zveri, najmä jelenej, danielej a muflonej. Rozhodne odporúčam kúpu čistokrvného psíka s preukazom pôvodu po kvalitných rodičoch, pretože iba takýto bude mať pri správnom výcviku najväčšie predpoklady uspokojiť vaše nároky. Šteniatko by sme nemali od fenky odobrať skôr ako v ôsmom mesiaci jeho života. Pri kúpe šteniatka je veľmi užitočné spýtať sa na množstvo a druh krmiva, či bolo šteniatko odčervené a absolvovalo potrebné očkovania. Samotný príchod šteniatka k nám je často sprevádzaný stresom z náhlej zmeny prostredia, šteniatko sa po príchode do svojho nového domova cíti byť osamelé a vytrhnuté zo svorky. Preto by sme s ním počas prvých dní mali stráviť čo najviac času. Vytvoriť mu určitý režim dňa a ten už potom nejakým zásadným spôsobom nemeniť. Najlepším miestom pre jeho pobyt u vás doma je koterec s potrebným vybavením. Ten sa však pre psíka nesmie stať väzením. Ak máme šteniatko v panelovom byte, treba mu vyčleniť jeho miesto a učiť ho od začiatku čistote. Pred vykonaním telesnej potreby šteniatko čuchá a hľadá si miesto, kde by ju vykonalo. Dbajte na to, aby ste tento okamih vždy vystihli a šteniatko vyniesli von, vždy na to isté miesto, tak si zvykne vykonávať potrebu práve tu.
Postupne ako psík rastie môžeme s ním podnikať čoraz dlhšie prechádzky. Je veľmi potrebné brať ho von do lesa, aby sa od útleho veku oboznamoval s okolitým prostredím a skúmal rôzne podnety. Pri prechádzke je veľmi užitočné nosiť si so sebou vak alebo batoh, ktorý obvykle nosíme aj na poľovačky. Ak za nami psík nevládze, môžeme ho na krátky čas vložiť do batohu, aby si tam oddýchol, no zároveň ho tak pripravujeme na ďalší krok, ktorý bude nasledovať vo výcviku neskôr a to odloženie. Počas prvých týždňov života je šteniatko mimoriadne vnímavé a často aj citlivé, preto by sme naň počas výcviku nemali klásť príliš vysoké nároky. V počiatočnom štádiu by sa mal výcvik podobať hre. Na začiatok úplne stačí, aby sa šteniatko naučilo reagovať na svoje meno. Oslovujte ho čo najčastejšie a keď k Vám radostne pribehne treba ho pochváliť.
Šteniatko zásadne netreba v tomto veku preťažovať a trestať ho za to, že z nášho pohľadu niečo nevie, pretože v tomto veku ani nechápe, čo od neho jeho pán očakáva. Tomuto sa treba vyvarovať najmä počas toho, keď začneme šteniatko vodiť na remeni a mnohí by si priali, aby psík okamžite pochopil, že má chodiť pri ľavej nohe a nepredbiehal ani neodbiehal. Trestanie za túto psíkovu nevedomosť by nás v budúcnosti mohlo prísť draho. Zásadne psíka netrestáme rukou ani vodiacim remeňom. Každý cvik a úkon, ktorý od neho žiadame privedieme k dokonalosti častým opakovaním. Nikdy sa nesnažme prejsť na ďalší cvik, pokiaľ psík dokonale neovláda ten predchádzajúci. Pre jeden cvik používajme vždy ten istý povel, aby mal psík istotu, čo od neho vlastne jeho pán chce.
Výcvik na vodidle a základné povely
V nasledujúcej kapitole si povieme viac o tom, ako vodiť psíka na remeni a učiť ho základné povely. Začneme teda úplnými základmi a to vodením psíka na remeni. K tomuto výcviku budeme potrebovať nasledovné pomôcky: obojok, či už kožený alebo z umelých vlákien a asi meter a pol dlhý vodiaci remeň. Obojok by mal psa sprevádzať už od útleho veku a zvykol si naň. Po prvýkrát pripnúť vodiaci remeň môže byť pre psa zábavou, ale aj zdrojom stresu, preto je dôležité netlačiť a dať mu čas na adaptáciu. Cvik je ideálne niekoľkokrát denne opakovať a následne psíka náležite pochváliť a dopriať mu voľno. Postupne ho učíme chodiť pri ľavej nohe, nedovolíme mu odbiehať či predbiehať, ale ani aby zostával bez pohybu. Ak psík odbieha, opakujte mu vždy povel k nohe a pritiahnite ho k sebe. Postupne sa naučí, že keď je na vodiacom remeni, má chodiť pri pánovej ľavej nohe. Môže sa stať, že pri povahovo tvrdších a nepoddajnejších jednotlivecoch budeme musieť použiť miesto obojku sťahovaciu retiazku a prútik. Čo sa týka prútika, nikdy to nie je na bitie psíka - je to len „strašiak“, ktorým ho pri neuposlúchnutí príkazu zľahka klepneme cez ucho alebo po ďu, nie však s intenzitou spôsobujúcou bolesť. Zásadne netrestajme psíka rukou alebo vodiacim remeňom. Pre rovnaký cvik používajte vždy ten istý povel a rovnaké gesto. Ak sa zastavíme, musí sa zastaviť aj náš štvornohý priateľ. Každý cvik privedieme k dokonalosti neustálym opakovaním. Ak už psík bez problémov zvláda vodenie na remeni, vodíme ho ďalej lesom po úzkych cestičkách a nepriechodným terénom. S povelom za päty ho učíme k tomu, aby sa pri prekonávaní prekážky vždy zaradil za nás, vždy však musí čakať, až prekážku prekonáme ako prvý. Po ukončení cviku psíka pustíme z remeňa a s povelom voľno ho necháme, aby sa prebehol.
Základné povely: Sadni a ľahni. Ďalším dôležitým povelom je povel „sadnúť a ľahnúť“. Tieto povely sú akýmsi elementárnym základom, bez zvládnutia ktorých sa vo výcviku psíka nemožno odraziť ďalej. Pred samotným cvikom je dobre nechať psíka troška prebehnúť, aby sa uvoľnil a tak bude potom viac sústredený. Psíka dáme na vodiaci remeň a s povelom „sadni“ zľahka zatiahneme za vodiaci remeň smerom na hor a pritom mu dlaňou tlačím na chrbát v oblasti panvy. Psíka potom vodíme na remeni a cvik často opakujeme, zásadne naňho netlačíme. Pri každom správnom vykonaní cviku nešetríme chválou a maškrtou. Podobným spôsobom učíme psíka aj povel „ľahni“, kde kontinuálne prechádzame zo sedu do ľahu zatlačením na psíkove lopatky z opakovaním povelu ľahni. Ak vidíme nervozitu alebo nepozornosť, výcvik ukončíme a dáme mu voľno. S novým cvikom začíname zásadne vtedy, ak sme si istý že psík dokonale ovláda cvik predchádzajúci.
Výcvik v dohľadávaní a odloženie psa
Pred začiatkom výcviku „s odložením“ necháme psa trošku prebehnúť, následne ho dáme na vodiaci remeň a prídeme na vopred vybrané miesto. Ideálne miesto na odloženie psa by malo spĺňať tieto kritériá: dostatok rozhľadu, suchý podklad, slnečné prostredie, no nie priame veľké teplo. Na zem pod šteňa odporúčame dať batoh alebo kabát. Odloženie začíname postupne a najprv na krátku vzdialenosť. Ak psík vydržal, pochválime ho. Postupne predlžujeme odstup a čas čakania až si zvykne, že pán sa vždy vráti. Neskôr pristúpime k odloženiu bez uviazania a nakoniec aj k výstrelu. Ak psík vydrží aj po výstrele na svojom mieste, výcvik v odložení je zvládnutý.
V ďalšej kapitole sa rozoberá dohľadávanie postrieženej zveri. Výcvik v dohľadávaní by mal prebiehať súbežne s výcvikom poslušnosti. Je dôležité, aby si psík zvykol, že ak úspešne absolvuje pachovú stopu a ukáže ju, dostane odmenu. Pre zintenzívnenie výcviku sa odporúča vykonávať ho na umelo založenej stope. Na zakladanie pachovej stopy používame ratice jelenej, danielej a muflonej zveri a označujeme dráhu stop pomocou kriedy alebo stužky. Pes dokáže sledovať aj niekoľko hodín starú stopu. Najdôležitejším aspektom je prvý kontakt psa s ulovenou zverou čo najskôr, ideálne ešte ako šteňa. Ak si psík so zverou zatrasie alebo líže much, je to prijateľné, no zver nesmie byť trhaná. Ak psík prejaví tendenciu pretiahnuť sa na zveri, zakážeme to a vyživíme disciplínu. Pri každej príležitosti môžeme psa ukladať na hlásenie: ponúknuť maškrtu a vyžiadať hlásenie povelom „hlás!“ a správnym hlasovaním ho odmenujeme.
Predbežné skúšky farbiarov sú dôležité a na ich zložení sa zvyčajne podieľa vek psa - minimálne 12 mesiacov. Všetky informácie o skúškach sú bežne dostupné na internete. Vysoká škola pre farbiarov sú Individuálne hlavné skúšky farbiarov - IHF, ktoré poskytujú kvalifikáciu na dohľadávanie všetkých druhov raticovej zveri po absolvovaní predbežných skúšok. Autor článku pripomína, že bavorský farbiar je špecializované plemeno a nemá nahrádzať iné plemená pri poľovníctve.
Päť kľúčových tém dohľadávania
- Prvý kontakt so zverou čo najskôr počas výcviku.
- Správny postup pri vedení na remeni a značne pedantná disciplína.
- Používanie umelých a prirodzených pachových stôp, postupné zvyšovanie náročnosti.
- Hlásenie zveri a posilnenie správnym odmenovaním.
- Príprava psa na skúšky IHF a dlhodobá socializácia a disciplína.
História a pôvod plemena
Bavorský farbiar je mladší a ľahší brat hannoverského farbiara. Jeho štandard bol zostavený v roku 1883. V Alpách sa chovali ľahšie duriče, ktoré boli vhodnejšie do namáhavej horskej oblasti. Bavorský farbiar vznikol krížením s červeným horským duričom po roku 1870, čím vznikol ľahší horský farbiar. Roku 1912 bol založený Klub pre bavorské farbiare v Mníchove. Plemeno sa vyvinulo najmä v horských oblastiach a dnes je obľúbený pre pohyblivosť, vytrvalosť a čuch.
Charakteristika, zdravie a starostlivosť
Bavorský farbiar je stredne veľký pes, s hustou srsťou, ktorá je vhodná do horského terénu. Pôvodné varianty sily v oblasti hrudníka a svalnatých končatín mu dávajú výdrž. Farbiar má výrazný nos a výnimočnú schopnosť dohľadávať zver; je lojálny jednému majiteľovi a býva rezervovaný voči cudzím. Zdravie treba sledovať kĺby (DLK a DKK) a pravidelné veterinárne prehliadky sú nevyhnutné. Starostlivosť o srsť je nenáročná, ale pravidelné skrášľovanie a kontrola uší a zubov sú dôležité. Výživa by mala byť kvalitná, s vysokým podielom mäsa a bez obilnín; denná dávka rozdelená do dvoch porcií pomáha predchádzať torzii žalúdka.
Výchova a výcvik vyžadujú pevné vedenie a konzistentnosť. Farbiar potrebuje poľovnícke zamestnanie a veľa fyzickej i duševnej stimulácie. Výcvik by mal začať už v útleho veku a pokračovať po dlhé roky, aby pes zvládol nácvik základných povelov a poľovnícke zručnosti. Pozitívna motivácia je kľúčová; tvrdé tresty sú kontraproduktívne. Základné povely by mal zvládnuť do pol roka veku, potom nasleduje pokročilý poľovnícky výcvik a dohľadávanie.
Péče o ležícího pacienta 3. Hygiena a technika přebalování
V dohľadávaní je dôležité rozvíjať hlásenie psa a využiť prirodzené inštinktívne reakcie. Dobrá hláska pri prvom kontakte s poranenou zverou je cenná a účinná. Pri výcviku na stope sa odporúča používať umelú stopu a označovať trasu stop pomocou značiek. Výcvik pokračuje aj cez skúšky, ktoré potvrďujú vrodené vlohy a spôsobilosť psa dohľadávať zver.
Perspektíva plemena na Slovensku: počet pracujúceho býva nízky, je však potenciál na rozšírenie a zlepšenie praktickej využiteľnosti farbiarov v horských a náročných podmienkach.
tags: #dohladavanie #jelenov #bavorsky #farbiar