Les ako komplexný ekosystém a jeho funkcie

Slovo les označuje rozsiahlu plochu súvisle porastenú stromami a inými rastlinami, tvoriacu prirodzený ekosystém. Les je podstatné meno mužského rodu neživotné. Les má praslovanský pôvod, pochádza z *lěsъ, čo označovalo zalesnenú oblasť. Výraz súvisí s koreňom *lěs- (‚liesť, popínať sa‘), čo poukazuje na húštinu a popínavé rastliny v lesnom prostredí. Podobné slová sa vyskytujú aj v iných slovanských jazykoch. Význam slova les sa môže líšiť v závislosti od kontextu, ale vo všeobecnosti sa vzťahuje na oblasť s vysokou hustotou stromov. Používa sa tiež v prenesenom zmysle, napríklad les paragrafov (zložité a neprehľadné právne predpisy).

Definícia lesa a jeho charakteristiky

Podľa FAO (Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo) je les definovaný ako územie pokryté stromami s výmerou väčšou ako 0,5 ha, so stromami vyššími ako 5 m, ktoré zaberajú viac než 10 percent plochy, alebo stromami schopnými dosiahnuť v dospelosti tieto hraničné hodnoty. Podľa Katalógu biotopov Slovenska ide o základnú formačnú skupinu Ls Lesy.

Význam lesov pre životné prostredie

Lesy upravujú teplotu aj vlhkosť krajiny. Pod stromami je vždy o niekoľko stupňov chladnejšie. Korene stromov spevňujú pôdu, čo je dôležité najmä na brehoch riek alebo strmých svahoch hôr, kde spomaľujú eróziu. Stromy sú veľkí producenti kyslíka a zo vzduchu naopak odbúravajú hromadiaci sa oxid uhličitý, ktorý potrebujú na proces fotosyntézy.

Lesy sú domovom mnohých rastlín a živočíchov, ktorým poskytujú úkryt a potravu. Tieto organizmy sú súčasťou potravinového reťazca.

Faktory ovplyvňujúce rast a vývoj lesa

Les a lesné organizmy sú priamo alebo nepriamo ovplyvnené fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami pôdotvornej horniny, modeláciou, orientáciou a sklonom svahov, hĺbkou, výživnosťou a vlhkosťou pôdy a vlastnosťami prízemnej vrstvy ovzdušia.

Na vrcholkoch pahorkov a hôr rastliny trpia nedostatkom živín, vody a bývajú poškodzované vetrom alebo ľadovými námrazami. Pôda je kamenistejšia a klíma drsnejšia. Preto majú tu rastúce stromy nižší vzrast, pokrivené kmene a voľnejší korunový závoj oproti porastom v nižších polohách, na svahoch a v dolinách. Prejavuje sa to tiež v zastúpení lesných živočíchov a v ich dennej aktivite. Tento jav sa nazýva vrcholový fenomén.

V nížinách rastú pre zmenu najvyššie a najmohutnejšie stromy a bohaté vysokobylinné spoločenstvá. Deje sa to však len v prípade, že pôda údolia nie je dlhodobo zamokrená, pretože korene rastlín v tomto type pôdy nemôžu dýchať a teda nevynikajú ani vzrastom, ani druhovou variabilitou.

Mimoriadne vlhké počasie môže spôsobiť, že sa pôda presýti vodou a v dôsledku toho sa celý svah aj s lesom zosunie do údolia.

Z hľadiska teploty je pre les najvýhodnejší južný svah s 30° sklonom.

Výživa a kolobeh látok v lese

Život lesa závisí aj od zdrojov stavebných látok a stopových prvkov, ktoré rastliny čerpajú vo forme vodných roztokov. Na základe toho sa vyvinula určitá organizácia koreňov. V najvyššej, na živiny najbohatšej vrstve hrubej 5-20 cm je horné koreňové poschodie. Nachádza sa tu až 80 % všetkých živých koreňov. Pod ním je stredné koreňové poschodie a napokon spodné koreňové poschodie, ktoré môže siahať až po hladinu spodnej vody.

Živiny z rozložených tiel odumretých rastlín a živočíchov sa vracajú do pôdy. Rozklad odumretých lesných stromov trvá niekoľko desiatok rokov. Veľmi staré stromy so slabnúcimi fyziologickými dejmi napádajú parazitické huby a hmyz už zaživa a urýchľujú ich zánik.

Kolobeh látok a tok energie ovplyvňujú parazitické a saprofytické huby a baktérie. Na výžive stromov sa zväčša zúčastňujú niektoré druhy húb, ktoré označujeme ako mykorízne. Ich mycéliá pôsobia na povrchu alebo vo vnútri koreňov a uľahčujú uvoľňovanie a transport živín z pôdneho prostredia do cievnych zväzkov stromov. Strom zase poskytuje hube energeticky bohaté cukry.

Producenti a konzumenti v lesnom ekosystéme

Stromy a ostatné zelené rastliny sú výrobcovia organickej hmoty alebo producenti. Pomocou energie slnečného svetla premieňajú minerálne látky prostredia, hlavne vodu a oxid uhličitý na organické látky.

V zapojenom lese býva pre producentov často problém nedostatok svetla. Naň sú adaptované poschodovitým usporiadaním listov, konárov a kmeňov. Lepšiemu využitiu svetla, ale aj ďalších zdrojov pomáha druhová rozmanitosť porastu. Na okrajoch lesa sa vyvíja vegetácia tzv.

Rastlinami sa živia spotrebitelia alebo konzumenti. Ku konzumentom patria aj mäsožravce živiace sa inými živočíchmi. Lesné bylinožravce bývajú často adaptované na rôzne časti rastlín.

Funkcie lesa a ekosystémové služby

Tradičné delenie lesov na listnaté a ihličnaté nie je príliš vhodné, pretože ihlica stromu je tiež list. Výraz celospoločenské funkcie lesa bol začiatkom 21. storočia nahradený výrazmi ako lesné ekosystémové služby, ekosystémové služby lesa.

Ekosystémové služby (ES), ktoré poskytujú lesy, zahŕňajú benefity lesov vo vzťahu k ochrane biodiverzity, vody, ľudskému bytiu, či prispôsobeniu a zmierneniu klimatických zmien. Problematike zahrňujúcej riešenie ekosystémových služieb lesa s ohľadom ich optimálneho využívania, platieb, atď.

Lesníctvo je súhrn praktických a teoretických poznatkov o lesoch a o hospodárení s nimi. Lesný porast, lesné plodiny a lesné hospodárstvo sú dôležité aspekty tohto odvetvia. Lesný roh je plechový hudobný nástroj. V botanike a zoológii sa používajú názvy ako jahoda lesná, sova lesná. Športovou disciplínou je lesný beh.

tags: #distinktivna #jednotka #les