Psy sú môj život. Od detstva som s nimi vyrastala a už vtedy som vedela, že psy sú to, čomu sa chcem venovať. Štúdium kynológie na Univerzite veterinárskeho lekárstva mi ale dalo šancu spoznať psy aj z inej strany. Zrazu to neboli už len domáci miláčikovia, ale aj obrovskí pomocníci, záchranári, policajti, canisterapeuti, poľovníci, pastieri, športovci, udržovatelia chovných línií, ale žiaľ občas aj pacienti alebo nechcení útulkáči. Vždy mali však niečo spoločné - ich oddanosť a obrovskú snahu pomáhať. A za odmenu túžili byť súčasťou rodiny, súčasťou svojej svorky.
Asi každý, kto zavíta na túto stránku, tak už čo-to o psoch vie. Všetci sme však museli začať tie informácie nejako získavať a dovolím si tvrdiť, že v dnešnej dobe je už dostupnosť rôznych výcvikových metód a postupov na veľmi vysokej úrovni. Či už ide o elektronické alebo knižné formy, dnes sa dá nájsť návod už takmer na všetko. To ale väčšinou platí len vo všeobecnosti a na vášho psa zrazu aj tá najoverenejšia metóda vôbec nemusí fungovať. A prečo? Pretože tak ako ľudia, tak aj psy majú svoju “osobnosť”, svoju povahu a svoj vlastný charakter. Aj dvaja úplne identickí súrodenci vychovávaní za rovnakých podmienok, môžu na rovnaký povel reagovať celkom odlišne. Preto treba ku každému psovi pristupovať individuálne a častokrát je práve absencia tohto prístupu dôvodom mnohých “neposlušných” a “agresívnych” psov. V skutočnosti totiž neexistuje neposlušný, ale iba nesprávne vycvičený pes. Od momentu, keď sa psy stali súčasťou ľudských životov, tak sme za nich prebrali zodpovednosť. My ich kŕmime a staráme sa o nich. My sme ich vzorom, ich vodcom, ich oporou a my im pomáhame spoznávať svet okolo. A preto nemôžeme čakať, že bez dobrej výchovy a základov výcviku budeme mať doma z toho malého zlatučkého šteniatka zrazu najposlušnejšieho psa na svete. Všetko chce čas, trpezlivosť a hlavne veeeeľa vzájomného porozumenia. Pretože pokiaľ si majiteľ a pes navzájom nerozumejú, tak ich spolužitie je skôr trápením, ako pôžitkom.
Rozdiel medzi výchovou a výcvikom a prečo to všetko začína už doma
Ale poďme pekne od začiatku. Aký je rozdiel medzi výchovou a výcvikom? Na prvý pohľad by sa zdalo, že ide o to isté. Avšak aj dobre vychovaný pes nemusí prísť na zavolanie a na druhej strane, pes s poslušnosťou komisára Rexa sa môže zľaknúť hoci aj vysávača.
Výchova je to, čo sa pes učí už od narodenia - keď začína vnímať svoje okolie, keď spoznáva ľudí, rôzne zvuky, predmety, či iné zvieratá a v podstate trvá celý život. Pod výchovu patrí správna socializácia, hygienické a stravovacie návyky či reakcie v rôznych situáciách (cestovanie, česanie, návšteva veterinárnej ambulancie, veľký dav ľudí…) a na rôzne podnety (búrka, ohňostroj, vlaky, detský krik…). Zanedbaná výchova sa napráva omnoho horšie, ako zanedbaný výcvik. A teda pokiaľ máte doma šteniatko, tak prvých pár mesiacov bude tých najdôležitejších vo vašom aj v jeho živote. Pokiaľ sa tejto socializačnej fáze nevenuje dosť pozornosti, alebo sa ku vám dostal psík už ako dospelý, tak to bude chcieť vo väčšine prípadov pevné nervy.
Výcvik nastupuje trochu neskôr ako výchova, vhodný čas na začiatok výcviku je však opäť veľmi individuálny. Sú šteniatka, ktoré už ako 2-mesačné vedia krásne ovládať prvé povely a iné sa ešte ani v štyroch mesiacoch nedokážu poriadne sústrediť. Výcvik ale netreba uponáhľať, pretože spravíte viac škody, ako osohu. Sú rôzne výcvikové metódy. Kedysi bola preferovaná metóda donucovacieho charakteru, dnes sa už do popredia dostáva odmeňovacia metóda, príp. ich kombinácia. Taktiež sa veľmi začína využívať tzv. kliker. Zase však platí pravidlo, že každý pes je iný, a preto by sa tieto metódy mali vždy prispôsobovať povahe konkrétneho psa. A ako spoznať, na ktorého psa čo platí? Toto je otázka, na ktorú by mal najlepšie vedieť odpovedať sám majiteľ, pretože on svojho psa pozná lepšie, ako akýkoľvek cvičiteľ na svete.
Praktické rady a tipy, ktoré platia vždy
- nezabúdajte na pochvalu / odmenu za každú splnenú úlohu (hlavne zo začiatku).
- keď pes dostane povel, vždy ho musí splniť - ak si nie ste istý, či ho dokáže splniť, radšej mu ho ani nedávajte.
- pri výcviku sa neponáhľajte a necvičte psa, ak ste nervózny.
- ideálne je vytvoriť doma jednu miestnosť alebo miesto (napríklad gauč), kam pes nesmie ísť.
- každý pes má koristnícky pud - keď pes uteká od vás preč, rozbehnite sa opačnou stranou a on začne utekať za vami.
- nepúšťajte psa navoľno, ak nemá zvládnuté privolanie - ideálny pomocník na tréning privolania je stopovačka.
- od malička zvyknite psa na rôzne zvuky a pachy.
- najdôležitejšie povely sú “ku mne”, “zostaň” a “fuj / nesmieš” - toto by mal ovládať každý pes bez ohľadu na plemeno, veľkosť alebo pracovné využitie.
- naučte sa čítať reč tela vášho psa a aby ste včas zakročili v prípade, že pes začína reagovať nevhodne.
Praktická ukážka: a čo zo stretnutí s deťmi - musíme mať na pamäti, že deti a psy spolu idú často ruka v ruke, ale vyžaduje sa dohľad a správna socializácia už od šteniatka. Porozumenie reči tela, pravidelný dohľad a postupný prístup k deťom sú kľúčové pre bezpečný vzťah dieťa-pes. Ukážky a odporúčania nášho textu sa zameriavajú na to, aby dieťa bolo vedené k správnemu správaniu a pes k pozitívnej interakcii s deťmi.
Socializácia a prvé kroky s mladými psami
Socializácia znamená, že šteniatko alebo dospelého psa vycvičíme tak, aby akceptovalo nových ľudí, zvieratá a rôzne miesta. U socializovaných psov je menšia pravdepodobnosť výskytu problémov so správaním a ostatní ich zvyčajne radi akceptujú. Socializácia pomáha predchádzať vzniku strachov a fóbií. Šteniatko sa nasťahuje do svojho nového domova vo veku asi osem týždňov. Teraz je na Vás, aby ste mladého psíka sprevádzali na jeho ceste stať sa uvoľneným a pozorným dospelákom.
Chôdza na vodítku patrí k základnému výcviku šteniatka. Pes neustále ťahajúci za vodítko urobí z každej prechádzky naozajstnú skúšku trpezlivosti. Semafory, schody alebo dvere - „vodiaci pes“ bezpečne sprevádza nevidiacich alebo ťažko zrakovo postihnutých ľudí každodenným životom. Štvornohí spoločníci umožňujú mnohým zrakovo postihnutým ľuďom viesť samostatný život.
Pri príchode domov so šteniatkom je dôležité začať s tréningom už od prvých dní. Učenie prvých povelov, ako “sadni”, “zostať” a “prísť” by malo byť jemné, konzistentné a odmeňované. V prvých týždňoch sa šteniatko sústredí na krátke intervaly pozornosti, preto stačí 5-10 minút denne, pričom postupne zvyšujeme náročnosť a dĺžku tréningu.
Vychovávanie psa z útulku a špeciálne situácie
Ak sa rozhodnete vybrať psa z útulku, postupujte podobne ako pri šteniatku. Pri dospelom psovi môže byť výchova o niečo náročnejšia kvôli traumatizujúcim zážitkom, no tento proces môže priniesť aj veľmi vďačné výsledky. V prípade problémov s výchovou dospelého psa, najmä ročného alebo staršieho zvieraťa, ktorého minulosť nie je známa, je potrebné vyhľadať pomoc behavioristu.
Pri príležitostiach ako Silvester alebo iné sviatky, keď dieťa i pes bývajú pod výrazným stresom, je dôležité mať vopred pripravený plán na upokojenie zvieraťa a minimalizáciu rizík. Pes ako spoločenské zviera potrebuje pravidelné cvičenie, socializáciu a jasné hranice, aby sa cítil bezpečne a rád spolupracoval s dieťaťom.
Dôležité návody a tipy pre dievčatá a ich psy
- Pravidelne navštevujte hodiny výcviku a udržiavajte psa zamestnaného;
- naučte dieťa správať sa ku psovi s rešpektom a bezpečnou aktivitou;
- chôdza na vodítku, privolanie a povely ako “miesto”, “nechaj” sú základnými stavebnými kameňmi výchovy;
- čítajte reč tela psa a včas zakročte pri známkach stresu alebo agresie;
- používajte pozitívne posilňovanie a vhodné maškrty na motiváciu a budovanie vzťahu;
- klikr môže byť užitočný, no používajte ho obozretne a zohľadnite citlivosť psa na zvuk;
- dodržiavajte pravidlá bezpečnej interakcie s deťmi a psa, aby sa predišlo úrazom a negatívnym skúsenostiam.
Ako vyzerať doma pri výchove dievčaťa k spoločnej práci so psom? Dôležité je nielen vedieť, čo psík potrebuje, ale aj čo potrebuje dieťa. Dôraz na vzájomné porozumenie, trpezlivosť a spoločné aktivity pomôžu vybudovať pevný vzťah založený na dôvere a radosti zo spoločných chvíľ.
Ak sa domov vracia nové šteňa alebo starší pes z útulku, je dobré postupovať krok za krokom a poskytovať psa bezpečné prostredie. Musíte mu zabezpečiť dostatok podnetov, pokoj a pravidelný režim, aby si zvykol na nové prostredie a začal dôverovať novým členom rodiny.
Krátke zhrnutie a postupné kroky do praxe
- Stanovte si jasné pravidlá a dôslednosť pre dieťa aj psa.
- Začnite s výchovou a socializáciou čo najskôr, ideálne už počas štartu spolužití.
- Začnite so základnými povelmi a priveďte dieťa k správnemu prístupu k odmenu a pochvale.
- Naučte sa čítať reč tela psa a včas zasahujte pri známkach stresu.
- Udržujte pravidelný režim, návštevy kurzu a spoločné aktivity pre posilnenie spojenia s vaším psom.