Degeneratívna myelopatia psov: komplexný sprievodca

Degeneratívna myelopatia (DM) je progresívne neurodegeneratívne ochorenie, ktoré sa zvyčajne vyskytuje u širokej škály psích plemien okolo ôsmeho roku života. Toto ochorenie bolo prvýkrát popísané ako ochorenie miechy hlavne u nemeckých ovčiakov. Okrem nemeckých ovčiakov sú ale degeneratívnou myelopatiou postihnuté mnohé ďalšie plemená. V súčasnosti poznáme už 124 plemien, u ktorých sa ochorenie môže objaviť. Široká distribúcia mutácií medzi plemenami naznačuje, že pôvod tohto ochorenia siaha pravdepodobne do obdobia, kedy plemená neboli až tak diverzifikované. Degeneratívna myelopatia psov (skrátene DM) je vážne neurodegeneratívne ochorenie s neskorým nástupom (približne v 6. až 8.roku veku psa). Pri tomto ochorení dochádza k odumieraniu buniek miechy. Pomerne často sa vyskytuje u nemeckých ovčiakov, ale aj u iných plemien. I toto ochorenie je potrebné v populácii hovawartov sledovať. V poslednej dobe je ochorenie s názvom degeneratívna myelopatia skloňovaná medzi majiteľmi a chovateľmi niektorých plemien vo výrazne vyššej miere ako kedykoľvek predtým. Aj keď bola na základe klinických prejavov prvý krát popísaná už v roku 1973, k jej bližšiemu poznaniu, ale aj k rozbehnutiu väčších diskusií prispelo až nedávne objavenie mutácie SOD1 podieľajúcej sa na vzniku ochorenia.

Degeneratívna myelopatia je multisystémová degeneratívna axónopatia zahŕňajúca centrálny a periférny nervový systém a postihuje prevažne väčších psov starších ako šesť rokov. Pri ochorení dochádza k demyelinizácii, teda degenerácii bielej hmoty hrudnej a bedrovej časti miechy (Th 2-L4). Pri tomto ochorení dochádza k odumieraniu buniek miechy. V prípade tohto ochorenia jedinec netrpí bolesťami, nakoľko dochádza k strate funkcie miechy v dôsledku deštrukcie myelínu a následnej degenerácii axónov spôsobujúcej progresívnu ataxiu a parézu (ochrnutie). Pri hovawartoch sa prvé prejavy tohto ochorenia objavujú od 7-eho roku veku. V prípade tohto ochorenia jedinec netrpí bolesťami, nakoľko dochádza k strate funkcie chrbtice v dôsledku deštrukcie myelínu a následnej degenerácii axónov spôsobujúcej progresívnu ataxiu a parézu.

Príčinou ochorenia je rozklad bielej hmoty miechy a nervových vláken, ich expozícia a následná disrupcia komunikačnej dráhy medzi mozgom a miechou (neuroanatomická lokalizácia Th2 až L4). Etiológia ochorenia doposiaľ nie je známa a medzi pravdepodobné príčiny patria podozrivé toxíny, oxidatívny stres, vitamínová deficiencia a imunitný systém. Vznik podmieňuje autozomálne recesívna mutácia v géne SOD1 s neplnou penetranciou, čo v praxi znamená, že nie u každého jedinca s 2 poškodenými kópiami SOD1 dochádza aj ku prepuknutiu ochorenia. Podľa mnohých výskumov sa totiž na ochorení zrejme podieľajú aj iné faktory. Ochorenie postihuje obe pohlavia bez rozdielu.

Presný mechanizmus nie je známy, ale jeho vonkajším prejavom je vakuolizácia a degradácia myelínu, myelofagocytóza, reaktívna astrocytóza, formovanie elipsoidov a proteínových inklúznych teliesok v tele buniek neurónov a axónov. Mutácia spôsobuje buď konformačné zmeny v SOD1 proteíne, čo zmení jeho biologickú aktivitu a/alebo napomáha formovaniu intracelulárnych SOD1 agregátov. SOD1 gén sa nachádza na chromozóme 31, je veľký 462 bp a kóduje 153 aminokyselinových zvyškov. Vznik defektu podmieňuje autozomálne recesívna mutácia v géne SOD1 s neúplnou penetranciou. Mutáciou v géne SOD1 je tranzícia G za A, ktorá sa nachádza v exóne 2 (ch. 31) a je asociovaná s jeho toxickou funkciou.

Klinické príznaky

Primárnym obrazom je paréza panvových končatín s progresívnym zhoršovaním. U postihnutých psov dochádza k postupnému nebolestivému oslabeniu panvových končatín, problémom s koordináciou chôdze. Rozvíja sa nekoordinovaný pohyb zadnej časti tela, narušená je citlivosť a reflexy. S postupom ochorenia sú postihnuté aj predné končatiny. Postupne sa k tomu pridáva ťahanie a prekrižovanie panvových končatín, či neschopnosť sa celkovo udržať na nohách. Ochorenie v pokročilých štádiách môže postihovať aj hrudné končatiny. S postupom ochorenia sú postihnuté aj hrudné končatiny a ochorenie sa manifestuje ako paréza a paralýza. Postihnutý jedinec má pohybové problémy: nekoordinovaný - kývavý pohyb, neskôr nie je schopný vstať, svaly postupne atrofujú. Rozvíja sa nekoordinovaný pohyb zadnej časti tela, narušená je citlivosť a reflexy. Primárnym obrazom je paralýza zadných nôh s progresívnym zhoršovaním. Rozvíja sa nekoordinovaný pohyb zadnej časti tela, narušená je citlivosť a reflexy. S postupom ochorenia sú postihnuté aj hrudné končatiny a ochorenie sa manifestuje ako paréza a paralýza. Jedinec nakoniec môže strácať kontrolu nad funkciou mechúra a čriev (močová a fekálna inkontinencia) až nakoniec môže zlyhať respiračný systém a nastáva smrť. Jedinec nakoniec môže strácať kontrolu nad funkciou mechúra a čriev. Postupne nastáva absencia reflexov. Sprievodným javom je neschopnosť udržať moč a stolicu. Časom atrofujú aj svaly postihnutých končatín. Koncové štádium sa manifestuje ako úplná tetraplégia sprevádzaná močovou a fekálnou inkontinenciou a zlyhávanie respiračného systému.

Diagnostika

Diagnostika degeneratívnej myelopatie sa opiera o klinické príznaky a neurologické vyšetrenia, v poslednej dobe vie veľa napovedať aj DNA vyšetrenie. Pri podozrení na degeneratívnu myelopatiu je nesmierne dôležité diferenciálne diagnosticky odlíšiť nádorové ochorenia, traumy, mŕtvice, hernie medzistavcových platničiek, atď. Jednoznačné histopatologické vyšetrenie je možné vykonať až post mortem. Na základe identifikácie mutácie na SOD1 géne v roku 2009, máme v súčasnosti k dispozícii DNA test, ktorý umožňuje priamy dôkaz mutácie. Dnes sa dá toto ochorenie diagnostikovať a stačí malú vzorku krvi, prípadne steru slín zaslať na testy do laboratória, ktoré toto ochorenie vyšetruje. Dnes sa dá toto ochorenie diagnostikovať a stačí malú 5ml vzorku krvi zaslať na testy do akreditovaného laboratória / Vetgen, Laboklin../. Vedci totiž presne identifikovali zmutovaný gén SOD1. Veterinári majú rôzne diagnostické metódy na stanovenie presnej diagnózy.

Genetické testovanie a dedičnosť

Každý jedinec má dve kópie tohto génu a DM sa prejaví len ak sú obe kópie génu poškodené. Jedinec s poškodenou jednou kópiou a jednou normálnou alebo s oboma normálnymi kópiami neochorie. Je však nutné doplniť, že tak ako dysplázia, je rovnako aj DM genetické ochorenie, prenášané na potomkov, avšak ovplyvnené aj vonkajším prostredím. Ani na základe genetickej analýzy sa teda nedá jednoznačne povedať, ktorý jedinec ochorie a ktorý nie, aj jedinec s oboma génmi s mutácie, nemusí ochorieť. Existujú 3 genotypy:

• Genotyp N/N (homozygotne zdravý, označovaný tiež non affected) - takýto jedinec nemá mutáciu na SOD1 géne, preto ju nemôže preniesť ani na svojich potomkov a má extrémne nízke riziko, že ochorie na DM.
• Genotyp N/DM (heterozygotný prenášač) - takýto pes má jednu kópiu mutovaného génu. Síce je extrémne malé riziko, že ochorie na degeneratívnu myelopatiu, ale s pravdepodobnosťou 50% prenáša mutáciu na svojich potomkov.
• Genotyp DM/DM (homozygotne postihnutý) - takýto jedinec má dve kópie mutovaného génu a nesie extrémne vysoké riziko, že ochorie na DM.

Výsledok testu, ktorý sa robí sterom alebo vzorkou krvi, môže teda pomôcť pri zostavovaní chovných párov. Keďže choroba vypukne až okolo 6.-8. roku života, je nutné jedinca testovať ešte pred jeho zaradením do chovu. Testovanie na DM je povinné pre chovnosť. V súvislosti s genetickým testovaním boli navrhnuté dva primery. Získaný produkt sa následne štiepil pomocou restriktázy Eco57I(AluI), pričom dochádzalo u štandardnej alely (bez mutácie) k poštiepeniu na 61 bp a 14 bp fragmenty a u mutovanej alely sa produkt neštiepil. Cieľom našej práce bola detekcia mutácie v populácii predisponovaných plemien psov. Získané údaje boli štatisticky spracované pre jednotlivé plemená a poskytujú informáciu pre chovateľov o aktuálnom výskyte defektnej alely.

Plemenná predispozícia

Keďže ochorenie bolo spočiatku spájané najmä s nemeckými ovčiakmi a ich krížencami, prezývalo sa aj myelopatiou nemeckého ovčiaka. Neskôr bolo diagnostikovaných niekoľko ďalších plemien s porovnateľnou, resp. ešte výraznejšou prevalenciou DM mutácii v populácii, ale celkovo bola v rôznej miere zaznamenaná až u 43 plemien psov. Medzi plemená s najvyšším výskytom DM v populácii patria:

1. Welsh Corgi Pembroke
2. Boxer
3. Austrálsky ovčiak
4. Cavalier King Charles Spaniel
5. Jemnosrstý pšeničný teriér
6. Hovawart
7. Americký pitbull terier
8. Jack Russell Terrier
9. Americký eskimácky pes
10. Nemecký ovčiak
11. Border kólia
12. Welsh terrier
13. Welsh Corgi Cardigan
14. Biely švajčiarsky ovčiak
15. Kerry Blue terrier

Degeneratívna myelopatia predstavuje značnú hrozbu pre mnohé plemená psov. Zistili sme, že genetická predispozícia má zásadný význam pri určovaní rizika vzniku tejto patológie. Početné vedecké štúdie dokázali, že genetické aspekty môžu istotne zvýšiť pravdepodobnosť rozvoja degeneratívnej myelopatie. Určité plemená psa majú väčšiu predispozíciu k degeneratívnej myelopatii. Príklady takýchto plemien zahŕňajú nemeckého ovčiaka, boxera a welsh corgi. Staršie psy sú tiež viac ohrozené tochorením degeneratívnej myelopatie. V pokročilom veku dochádza k degradácii nervového systému a zníženej regenerácii nervových buniek. Vedomosti o genetických predispozíciách, rizikových plemenách a vplyve starnutia na zdravie psov nám umožňujú lepšie predchádzať a zvládať potenciálne zdravotné problémy.

Terapia a manažment

Ochorenie je ireverzibilné, progresívne a neliečiteľné. Nedá sa zastaviť ani spomaliť, preto sa chovatelia veľmi často prikláňajú k eutanázii. Prognóza ochorenia je nepriaznivá, nástup ochorenia je síce pozvoľný, ale progresívny. Obdobie medzi prvými príznakmi a ochrnutím sa pohybuje od 6 mesiacov po 1 rok. Efektívna liečba neexistuje. Terapia sa zameriava na zlepšenie komfortu života postihnutého jedinca v podobe rehabilitácií a fyzioterapii, podávaní vitaminóznych prípravkov (Vit. E, C, B komplex) a v minimalizácii stresu. Fyzioterapia pre psov predstavuje esenciálny prístup k zlepšeniu ich pohyblivosti a well-being. Je obzvlášť relevantná pre psov, ktorí čelia degeneratívnej myelopatii. Rehabilitačné programy, navrhnuté s ohľadom na individuálne potreby jednotlivých zvierat, môžu signifikantne zlepšiť ich svalovú silu. Specifické rehabilitačné procedúry zahŕňajú širokú škálu aktivít tailored podľa potrieb psa. Tieto môžu zahádzať vodoliečbu, strečing, balančné aktivity, či masáže. Tieto terapie nielen podporujú mobilitu, ale majú pozitívny vplyv aj na zmierňovanie bolesti a diskomfortu. K rehabilitačným aktivitám môžeme pridať aj využívanie terapeutických pomôcok. Patria sem napríklad loptičky a rehabilitačné koberce, ktoré sú nápomocné v podpore správnej postavy a stability. Klúčové je, aby sa tieto cvičenia uskutočňovali pravidelne. Kombinácia pravidelného cvičenia s vyváženou stravou a náležitou starostlivosťou môže zázračne zlepšiť zdravotný stav vašeho domáceho miláčika. Takto fyzioterapia a rehabilitačné cvičenia pre psov zohrávajú zásadnú úlohu v manažmente degeneratívnej myelopatie. Je nesmierne dôležité venovať pozornosť správnej kontrole bolesti u psa s degeneratívnou myelopatiou. Existuje viacero liečebných metód, ktoré môžeme využiť na tento účel. Medzi primárne prístupy patrí použitie nenarkotických analgetík, ktoré môžu výrazne zmierniť bolesť bez rizika závislosti. Okrem farmakologických prístupov by sme nemali zanedbávať fyzikálnu terapiu a alternatívne liečebné metódy ako je akupunktúra a chiropraktická starostlivosť. Zároveň by sme mali myslieť aj na prevenciu. Starostlivosť o psy postihnuté degeneratívnou myelopatiou vyžaduje individuálny prístup. Nehľadiac na liečbu, primárne je zdokonaľovať ich každodennú existenciu. V rámci adaptívnych pomôcok pre psov sú kľúčové prostriedky zlepšujúce mobilitu. Špecializované vozíky, postroje a ortopedické matrace značne napomáhajú ich komfortu. Okrem fyzickej opory musíme poskytovať aj emocionálnu podporu. Nehmotné prejavy našej lásky a angažovanosti posilňujú ich psychickú odolnosť. V závere, riadna starostlivosť o psy trpiace degeneratívnou myelopatiou spočíva v synergii láskyplnej opory, vhodných pomôcok a duševnej stability. Ako prevencia pred tvorbou dekubitov a kolapsu pľúc (atelektáza) je veľmi dôležité polohovanie pacienta. Pokiaľ má jedinec postihnuté len panvové končatiny, je možné na zapojenie do života využiť invalidný vozík nahradzujúci funkciu bedrových končatín. Pri postihnutí aj hrudných končatín je už použitie vozíka nemožné. Zvýšenú pozornosť je nutné venovať aj hygiene, nakoľko unikajúci moč a trus môžu spôsobovať zápaly kože, urogenitálne infekcie a pod. U dlhosrstých psov sa z tohto dôvodu doporučuje vyholenie srsti v zadnej časti tela.

Prevencia a chov

I keď úplné odhalenie všetkých príčin vzniku je ešte objektom na ďalekosiahle výskumy, pri dnešnom poznaní je cestou na zníženie frekvencie mutácii DM v populácii šľachtiteľský program zameraný na postupné znižovanie počtu homozygotne postihnutých jedincov. U nemeckého ovčiaka, podobne aj u iných plemien s vyššou mierou postihnutia je to beh na dlhé trate. Napriek tomu, že degeneratívna myelopatia je mimoriadne závažné ochorenie, treba naň hľadieť bez hystérie s trpezlivým postojom, no neutíchajúcim záujmom. Okamžité vyradzovanie všetkých postihnutých jedincov z chovu (DM/DM) by malo zničujúci efekt na plemeno ako také. Pokiaľ sa v chove nehľadí na zdravie ako celok a dochádza k selekcii len na základe jedného parametru, nedochádza k ozdraveniu, ale naopak k nahromadeniu iných zdravotných problémov. Riešením rozhodne nie je ani ignorovanie problému. Cestou by malo byť teda okrem sledovania rôznych zdravotných aspektov (napr. DBK) aj testovanie na degeneratívnu myelopatiu. Výsledok testu, ktorý sa robí sterom alebo vzorkou krvi, môže teda pomôcť pri zostavovaní chovných párov. Keďže choroba vypukne až okolo 8meho roku života, je nutné jedinca testovať ešte pred jeho zaradením do chovu. Testovanie na DM je povinné pre chovnosť. Súhrn informácií pre chovateľskú prax:

• Ak sú obaja rodičia čistí, teda N/N, všetky šteniatka budú rovnako čisté a N/N a teda zdravé.
• Ak je jeden rodič prenášačom DM/N a druhý čistý N/N, bude približne polovica šteniatok čistá N/N a polovica prenášačov DM/N. Šteniatka budú zdravé.
• Ak sú obaja rodičia prenášači DM/N, tak potom 25% potomkov bude čistých N/N, 50% budú prenášači a 25% budú postihnuté šteniatka génom DM/DM.
• Pokiaľ je jeden z rodičov zdravý N/N a jeden chorý DM/DM, potom všetky šteniatka budú prenášači a zdravé.
• Aj je jeden rodič prenášač DM/N a druhý chorý DM/DM, tak 50% budú prenášači DM/N a dravé a polovica bude chorých DM/DM.
• Ak sú obaja rodičia chorí DM/DM aj všetky ich šteniatka budú choré DM/DM.

Je veľmi vhodné, aby aspoň jeden pes z chovného páru bol testovaný a úplne bez zmutovaného génu. Testovanie na dyspláziu je povinnosťou pre zaradenie do chovu, avšak na túto chorobu psy nezomierajú. Testovanie na DM je na dobrovoľnosti, ale táto choroba je veľmi vážna a spôsobuje uhynutie.

tags: #degenerativna #myelopatia #bernsky