Snahy o presadenie kopovov do chovu sa na Slovensku začali ihneď po založení prvej kynologickej organizácie na území Československa. Vznikla v roku 1928 pod názvom Československá kynologická únia. Do tohto časového obdobia môžeme situovať už celkom konkrétnu snahu o vyšľachtenie Slovenského kopova. Podnety pre ňu vytvárala aj Medzinárodná kynologická federácia (FCI). Od jej zakladajúcich členov, kynológov z Belgicka a Francúzska prichádzali priame i sprostredkované podnety pre slovenských kynológov, aby uvažovali o vyšľachtení samostatného slovenského národného plemena poľovných psov.
V prvej celoslovenskej poľovníckej organizácii, v Loveckom ochrannom spolku (LOS), ktorý vznikol z iniciatívy MUDr. Jana Červínka 21.10. 1920 sa ešte neprikladá náležitý význam poľovníckej kynológii. Imrich Makara, Andrej Renčo, Ondrej Kanka (Spravodaj KCHSK). Zmena nastala až po roku 1934, keď sa LOS zmenil na Zemský zväz loveckých ochranných a kynologických spolkov na Slovensku.
V Banskej Bystrici sa z iniciatívy nestorov slovenskej poľovníckej kynológie Kolomana Slimáka a Andreja Renču 12. a 13. septembra 1936 uskutočnila prvá prehliadka kopovov, na ktorej odborníci vybrali vhodné typy pre ďalší kontrolovaný chov podľa chovateľského plánu. Pre organizovaný chov duričov ako celku a medzi nimi aj slovenských kopovov sa začali vytvárať predpoklady vzniku samostatného klubu. V hoteli Nová Rabyně pri Slapskej priehrade sa pri príležitosti celoštátnej porady kynologických referentov a predsedov chovateľských klubov vytvoril Klub chovateľov duričov (KCHD).
Cez prestávku v rokovaní sa zišlo po prvý raz predsedníctvo Klubu chovateľov duričov pod vedením Andreja Renču. Podpredsedom sa stal Milan Nevický, tajomníkom Koloman Skurka, ekonómom Jozef Lapšanský, hlavným poradcom chovu Koloman Slimák. Členmi výboru boli František Závint, Jozef Sedlačko, Ladislav Bobák, Michal Pečeňanský, MVDr. František Šamaj, Ján Krkoška, Anton Rakús, František Murgaš a Ján Kožár. Klub sa podieľal aj na vytváraní zboru kvalifikovaných rozhodcov pre exteriér i výkon. Boli v ňom skúsení poľovnícki kynológovia Mikuláš Grígeľ z Modranky, Vojtech Michelčík z Blatnice, Jozef Lapšanský z Podolínca, Andrej Renčo z Banskej Bystrice, Jozef Potocký zo Žiliny, Koloman Skurka z Krompách, Mikuláš Nevický z Kežmarku a ďalší. V KCHD počas jeho pôsobenia obhospodarovali viacero duričských plemien, medzi nimi štajerského duriča, jazvečíkovité duriče, basety, karelské medvedie psy, lajky a mnohé ďalšie chované plemená duričov. Dovedna ich bolo 82 a medzi nimi aj slovenské kopovy.
Samozrejme, také množstvo duričov združených pod jednou strechou výrazne ovplyvňovalo aj činnosť klubu a jeho výboru. Čoraz aktuálnejšou sa ukazovala potreba vytvorenia samostatného klubu chovateľov slovenských kopovov nielen preto, že sa u nás stali jedným z najpočetnejších plemien poľovných psov, ale aj preto, že si vzhľadom na mladý vývoj vyžadovali zvýšenú starostlivosť o zavádzanie metód správnej plemenitby, a z toho vyplývajúce perspektívy ich rozvoja. Tlaky na vytvorenie samostatného klubu chovateľov slovenských kopovov narastali, až napokon vďaka mimoriadnemu úsiliu Ondreja Kanku uznal potrebu rozčlenenia KCHD a vytvorenia KCHSK aj Ústredný výbor SPZ 30. 1. Ustanovujúca konferencia sa uskutočnila 24. apríla 1988 v hoteli Kyjev v Bratislave.
Predseda: Ing. Dan Michalovič
Podpredseda: Vlastimil Fencl
Tajomník: Ondrej Bartoš
Hlavný poradca chovu: Ing. Stanislav Moravčík
Ekonóm: Štefan Matta
Výcvikár: Ján Pilát
Matrikár: Ľubomír Renčo
Členovia výboru: Pavel Urblík, Ondrej Kanka, Ing.
Dňa 31. marca 1990 sa v Banskej Bystrici uskutočnila mimoriadna konferencia KCHSK. Na programe mala aj voľby nového výboru klubu a prijatie plánu práce v nových podmienkach pluralitnej spoločnosti. Konferencia tajným hlasovaním zvolila nový výbor klubu, ktorý si na svojom prvom zasadaní rozdelil funkcie nasledovne:
- Predseda: Ondrej Kanka
- Podpredseda: Vlastimil Fencl
- Tajomník: Ondrej Bartoš
- Hlavný poradca chovu: Ing. Stanislav Moravčík
- Ekonóm: Dan Michalovič
- Výcvikár: Marián Kuruc
- Matrikár: Ľubomír Renčo
- Vedúci klubových aktivítov: Libor Beníček
Konferencia zvolila aj náhradníkov a upresnila ďalšie členstvo výboru. Nasledujúce roky priniesli ďalšie zmeny v členech výborov a v štruktúre klubu.
Konferencia klubu 12. 6. 1993 v Banskej Bystrici potvrdila ďalší vývoj: predseda Ondrej Kanka, podpredseda Ing. Cyril Boldiš, tajomník Ing. Jaroslav Dudík, hlavný výcvikár Ján Pilát, hlavný poradca chovu Pavol Urblík, poradca chovu pre východné Slovensko Siegfried Korsch, vedúci klubových aktivistov MVDr. Marián Petro, a ďalší členovia výboru. Táto zostava ovplyvňovala činnosť klubu v ďalšom období a prispievala k profesionalizácii chovu slovenských kopovov.
V roku 1998 a neskôr nasledovali ďalšie konferencie a úpravy vedenia. Zvolen 1998 potvrdil líniu vedenia a doplnil svoje zloženie. Početné zmeny výrazne formovali činnosť klubu aj v súľade s vývojom poľovníckeho kynologického hnutia na Slovensku.
V roku 2000 a neskôr došlo k ďalšiemu posunu vo vedení a v organizácii. Dôležitý krok predstavovalo aj uvedenie do života novej publikácie SLOVENSKÝ KOPOV v poľovníckej praxi, ktorú pôvodne zastrešil Cyril Boldiš a kolektív. Nové vydanie tejto knihy získalo ďalšie ohlasy a stalo sa významným zdrojom pre poľovníkov a chovateľov slovenského kopova.
Slovenský kopov je výkonný poľovný durič a farbiar, jediné plemeno duriča, ktoré vzniklo na území Slovenska, a predstavuje významné národné plemeno s bohatou históriou v poľovníckej praxi. Nové i staré poznatky, príbehy a skúsenosti zo zbierok a klubových aktivít prispeli k udržaniu a rozvoju tohto plemena v modernom poľovníctve.
Zdroj informácií a materiálov: Infogate.sk a interné zápisy Slovenského klubu chovateľov slovenských kopovov. Aktuálne vydanie publikácie ďalej podčiarkuje význam kopovov ako národného plemena a jeho pevné postavenie v slovenskom poľovníckom prostredí.