„Najlepší kamoš“ je ideálny výraz na označenie čivavy hladkosrstej, ideálneho spoločenského psa. Vernosť je samozrejmosťou pre toto plemeno, ktoré sa vie rýchlo pritúliť, ale zároveň je vždy v strehu, keď ide o jeho majiteľa. Čivavy môžu štekať na cudzích ľudí, ale sotva je to dôvod na obavy. Ich pozornosť čoskoro odvedie iná nepretržitá činnosť. Silná osobnosť plemena čivava je zrejmá z ich oficiálneho hodnotenia. Pri psoch sa často odporúča dávať pozor na deti, keďže sa môže stať, že by im pes mohol nechtiac ublížiť.
Keďže je však toto plemeno také malé, práve deti by mohli čivave ublížiť bez toho, aby to chceli. Čivavy môžu byť krehké, preto pri nich treba dávať pozor. Ideálne sú hry v interiéri a malé psie parky. Čivavy zďaleka nie sú mohutnými bezpečnostnými psami, ale dokážu byť aj ochrancami svojho stáda. Čivava má rovnaké meno ako najväčší mexický štát a je považovaná za najmenšiu zo všetkých štvornožcov. Jej veľkou výhodou je schopnosť rýchlo sa prispôsobiť meniacim podmienkam.
História a pôvod čivavy
Čivava - história plemena: Čivavy sú potomkami starodávnych psov žijúcich na dvoroch aztéckych vládcov. V porovnaní s tzv. techichi sú o niečo menšie. Sú považované za najstaršie plemeno psov v Severnej Amerike. Presné zmienky o vzniku plemena nie sú zachované, no často sa datuje do obdobia po tolteckej civilizácii. Druhý názor uvádza, že čivavy môžu mať korene v čínskych nahých psoch, iní zas hovoria o ich vývoze do Mexika zo Španielska v 15. storočí. Čivava bola objavená v Mexiku v 50. rokoch 19. storočia a do USA ju priniesli americkí turisti. Na výstavách sa objavila až v 90. rokoch 19. storočia a Americký kynologický klub plemeno uznal v roku 1904. Dlhosrstú čivavu pravdepodobne vyšľachtili krížením s papillonom a pomorančanom.
Čivava pochádza z Mexika a nesie meno podľa severomexického štátu Chihuahua. Niekedy sa uvádza, že pôvod môže siahať až k starým civilizáciám - Aztékom, Toltekom či dokonca Egypťanom. Hoci je najmenším psom na svete, má veľké ego a túži byť v centre pozornosti. Perfektne zapadne do rodiny aj u jedného človeka a často býva mimoriadne lojálna. Rozhodne nie je len „kabelkovým psíkom“: ide o živého a energického spoločníka, ktorý dokáže behať a aktívne sa zapojiť do psích športov.
Ako sa starať o čivavy
Postava a fyzické charakteristiky
Čivava je malý, kompaktne stavaný pes s takmer štvorcovou stavbou tela. Dokopy zvyčajne váži 1,5 až 3 kg, hmotnosť nad 3 kg je pre väčšinu chovateľských klubov nevyhovujúca. Dĺžka tela je o niečo väčšia než výška, s kompaktne kvadratickým tvarom a výraznou hlavu v tvare jablka. Krátkosrstá verzia má hladkú, mäkkú a tesne priliehajúcu srsť, u dlhosrstej verzie je srsť jemná, hodvábna a môže byť rovná alebo mierne zvlnená. U dlhosrstých čiváv je osrstenie výraznejšie na ušiach, krku, zadnej strane končatín a chvoste; podsada býva menej hustá. Pri krátkosrstom type býva srsť krátka a priliehavá po celom tele; podsada môže byť slabá alebo žiadna, na chrbte a bruchu však býva menej dlhšia.
Najčastejšie farby sú hnedá, plavá, krémová a ich kombinácie; mramorovaný vzor nie je typický. Oči sú veľké a tmavé, alebo svetlé, ale vždy výrazné; uši sú veľké, vzpriamené a široko nasadené. Hlava je jablkovitá s výrazným stopom a krátkym špicatým nosom. Krk je stredne dlhý, chvost je nasadený vysoko a v pohybe býva nosený buď oblúkovito, alebo v tvare polkruhu smerujúci k bedrám.
Srsť: rozdiely medzi krátkosrstou a dlhosrstou čivavou
Krátkosrstá čivava má hustú, lesklú a tesne priliehajúcu srsť na celom tele; ak je prítomná podsada, môže byť o niečo dlhšia. Dlhosrstá čivava má jemnú, hodvábnu srsť, ktorá môže byť rovná alebo mierne zvlnená; dlhšia srsť tvorí strapce na ušiach, na krku, na zadnej strane končatín a na chvoste. Pri oboch variantoch platí, že srsť by mala zodpovedať veľkosti a typu tela, a dôraz sa kladie na údržbu a pravidelné čistenie.
Povaha, socializácia a výcvik
Čivava je veľmi spoločenské plemeno so silným egom. Rada je stredom pozornosti a ak ju nedostáva, môže sa snažiť o pozornosť štekaním alebo predstieraním zranenia. Je sebavedomá a alebojí sa postaviť aj omnoho väčším psom. Potrebuje pravidelnú socializáciu a dôslednú, láskavú výchovu už od útleho veku, aby sa predišlo agresivite a tvrdohlavosti. Odhodlaný, hravý a bystrý mal byť pes často motivovaný pozitívnym posilňovaním, napríklad maškrtou. Prečesovanie je dôležitá súčasť starostlivosti, rovnako ako udržiavanie očí a uší v poriadku a pravidelné veterinárne kontroly kvôli možným ochoreniam očí, srdca či dýchacích ciest.
V prípade detí je potrebný dohľad a primerané zásady. Čivavy môžu uprednostňovať jedného majiteľa, no zároveň potrebujú spoločnosť ľudí a interakciu s rodinou. V rodine s malými deťmi by mali byť pod dohľadom a vyžadovaná je starostlivosť o ich bezpečnosť a vzájomný rešpekt. Zároveň sú čivavy veľmi pohyblivé a vedia ubehnuť veľkú vzdialenosť aj v malom priestore, takže je potrebné dbať na bezpečné prostredie.
Zdravie, výber chovateľa a ekonomika chovu
Chov čiváv si vyžaduje zodpovedný prístup: pred zaobstaraním šteňaťa je dôležité preveriť zdravie rodičov a dostupné vyšetrenia. Väčšina chovateľov, ktorí dodržiavajú chovný štandard FCI, sú členovia registrovaného klubu čivav. Cena šteňaťa môže dosiahnuť viac ako 1000 EUR, pričom seriózny chov stojí za investíciu s dlhodobým prínosom pre zdravie a kvalitu života psa. Extrémne malé čivavy (500 g alebo menej) sú veľmi náchylné na infekcie a dýchacie problémy; preto je dôležité nezaobchádzať s šteniatkami bez primeraného dohliadenia a vyhľadávať kvalitného chovateľa. Poistenie psa je tiež rozumnou voľbou vzhľadom na možné genetické ochorenia, ktoré sa môžu objaviť aj v mladom veku.