Puto medzi ľuďmi a psami je niečo naozaj výnimočné, spoločenstvo založené na neochvejnej dôvere, oddanosti a bezpodmienečnej láske. Avšak tak ako každá živá bytosť, aj psy starnú a nakoniec dospejú ku koncu svojho života. Je to krutá pravda, ktorej musí čeliť každý milovník psov. Napriek tomu naši štvornohí priatelia starnú oveľa rýchlejšie ako ľudia, a to aj za tých najlepších podmienok. Pochopenie tejto skutočnosti nám pomôže stanoviť očakávania a umožní nám vážiť si čas, ktorý s nimi strávime.
S pribúdajúcim vekom psov prirodzene dochádza k zmenám v ich fyzickom stave a správaní, ktoré nemusia nevyhnutne signalizovať, že sa blíži koniec ich života, ale naznačujú zhoršujúci sa zdravotný stav. Niektoré zdravotné problémy môžu naznačovať, že sa blíži koniec psieho života. Skôr ako dospejeme k záveru, že náš psík je definitívne v poslednej fáze svojho života, je dôležité vylúčiť prípadné zdravotné komplikácie, ktorých príznaky by sa mohli zhodovať s indikáciami umierania psa. Nechutenstvom, apatickosťou, malátnosťou či zvracaním sa môže prejavovať celý rad chorôb. Taktiež môže byť problémom zápcha alebo hnačka u psa. V neposlednom rade psíka môžu trápiť vnútorné parazity alebo infekčné ochorenie. Častým dôvodom nepohody u psa môže byť taktiež konzumácia nevhodných potravín.
Hlavné príznaky umierania psa
To, ako sa správa pes pred smrťou, je naozaj veľmi individuálne a presne charakterizovať výskyt vybraných príznakov umierania u psa nie je reálne. Ak hovoríme o prirodzenej smrti psíka, zvyčajne ide o kombináciu rôznych príznakov, ktoré sú v tomto procese prítomné. Pri prirodzenom umieraní zohráva rolu vek, zdravotný stav psíka, prítomnosť chronických ochorení, ale takisto i povaha psa. Ak nastal čas, spozorovať môžete niektoré z nižšie všeobecne známych smrteľných príznakov.
Medzi časté príznaky patria:
- Náhle zmeny apetítu: Pes sa nechce hrať, nejaví záujem o činnosti, ktoré ho predtým bavili. Jedným z najčastejších príznakov je výrazný úbytok hmotnosti, ktorý nesúvisí so zmenami stravy alebo pohybu. Príznačné môžu byť aj zmeny chuti do jedla, a to buď jej drastický pokles, alebo nárast bez priberania. Znížený apetít je typický aj pre starobu u psov, no v poslednej fáze je chuť do jedla úplne minimálna, následkom čoho je úbytok hmotnosti.
- Zmeny v správaní: Kľudný pes je agresívny alebo aktívny pes je zrazu pomalý. Zmeny správania môžu byť často výpovedným znakom. Pes, ktorý bol kedysi spoločenský, sa môže začať izolovať a prejavovať menší záujem o činnosti, ktoré ho predtým bavili. Niektorí majitelia domácich zvierat a veterinári zaznamenali, že psy krátko pred smrťou vykazujú zmeny v správaní, napríklad sa izolujú alebo hľadajú útechu u svojich majiteľov viac ako zvyčajne.
- Ťažkosti s pohybom: Ďalším príznakom môžu byť ťažkosti s pohybom, ktoré sa vyznačujú nedostatočnou koordináciou alebo problémami so státím či chôdzou. S vyšším vekom sa pohyb jedinca spomaľuje a na gauč, na ktorý v minulosti skákal, sa už dnes ani nedostane. Pohyb psíka vo včasnej či konečnej fáze je už značne limitovaný a mobilita je rapídne znížená. V tomto procese psík väčšinou leží. Spravidla na jednom boku. Svaly, šľachy a nervové zakončenia nereagujú optimálne. Objaviť sa môžu kŕče, cukanie vo svaloch alebo strata reflexov a otupenie zmyslov (čuch, chuť). Psík nie je schopný chodiť a nedokáže koordinovať ani pohyby krku.
- Dýchavičnosť a zmeny v dýchaní: V okamihu, keď sa psík dostáva v procese umierania ku koncu, možno pozorovať pomalé, plytké a sťažené dýchanie. Pes zvyčajne leží v pokoji a nejaví záujem o pohyb. V tejto fáze dýcha zvyčajne len nosom a robí zhruba len 10 nádychov za minútu oproti štandardným 20 až 30 nádychom za minútu. Postrehnúť môžete aj občasné mohutné nádychy a výdychy.
- Zmeny v trávení a vylučovaní: Prítomné môže byť u psa zvracanie (pozn. žlté alebo zelené zvratky vodnatej konzistencie sú signálom zlyhávania vnútorných orgánov - žlčník, pečeň, obličky). Takisto sa zníži príjem tekutín, ktorý už je závažným signálom. Pri umieraní psík nedokáže potravu a tekutiny ani prehltnúť. Jedným z ďalších znakov, ktorý možno spozorovať u psíka, ktorého čas sa postupne kráti, je inkontinencia. Nekontrolovateľný únik moču a stolice je u psíka nechcený, no neschopnosť ovládať močový mechúr a zvierače je dôvodom, prečo k tomuto javu dochádza. Únik moču môže byť len pozvoľný. Stolica môže mať hnačkovitú konzistenciu a je nepravidelná. Moč má silnejší zápach, žltšiu farbu, psík je dehydrovaný a metabolizmus už nepracuje tak, ako pri zdravom psíkovi.
- Bolestivé prejavy: Ak pes prejavuje viditeľnú nespokojnosť, pôsobí nervózne a roztržito, zdráha sa kontaktu s blízkymi ľuďmi, pri kontakte šteká alebo kňučí, pravdepodobne má bolesti. Okrem toho, že neprijíma potravu, vodu, môže veľmi nahlas dýchať. Výnimočné nie je ani dávenie.
- Netypický zápach: Skutočne je možné, že podľa netypického zápachu tela zistíte, že váš pes zomiera. Hoci by sa mohlo zdať, že psík smrdí, pretože často leží a spí, dôvodom zápachu je zlyhávanie vnútorných orgánov - žlčník, obličky či nadobličky. Nedochádza k riadnemu vylučovaniu a v tele sa hromadia toxíny.
Hovorí sa, že sám pes cíti smrť. Toto tvrdenie nemožno potvrdiť ani vyvrátiť, no je pravda, že v poslednej fáze niektoré psy vyhľadávajú samotu. Sociálne sa izolujú od ľudí i ostatných zvierat a hľadajú pokoj. Viac spia, sú apatické a hľadajú len miesto na ležanie pre odpočinok. To, či pes cíti vlastnú prichádzajúcu smrť, nemožno potvrdiť. Hoci by sa mohlo na základe skúseností zdať, že v niektorých prípadoch sa objavili podobné znaky pred záverečnou fázou umierania, nie je možné túto schopnosť preukázať. Často práve zámerná izolácia alebo častý spánok môžu pôsobiť ako predpríprava na smrť, no nemusí to tak byť vždy. Na druhej strane je pozoruhodné, že pes dokáže vycítiť smrť u človeka.
Možné príčiny úmrtia psa
Dĺžka života psa sa môže značne líšiť a je ovplyvnená faktormi, ako sú plemeno, veľkosť, zdravotná starostlivosť a genetika. Menšie psy majú tendenciu žiť dlhšie ako väčšie plemená a dobre opatrovaný pes môže prežiť svoj priemerný život.
Medzi hlavné príčiny úmrtia psov patria:
- Staroba: Tak ako ľudia, aj psy môžu zomrieť na starobu. S pribúdajúcim vekom sa ich telesné funkcie spomaľujú a stávajú sa náchylnejšími na zdravotné problémy.
- Rakovina: Rakovina je hlavnou príčinou úmrtia psov, najmä u starších psov.
- Ochorenie srdca: Rôzne formy srdcových ochorení môžu viesť k smrti psa.
- Ochorenie obličiek: Chronické ochorenie obličiek je bežné najmä u starších psov.
- Ochorenie pečene: Ochorenie pečene môže byť dôsledkom infekcie, rakoviny a niektoré plemená sú náchylné na vrodené ochorenia pečene.
Starostlivosť o psa pred smrťou a eutanázia
Keď sa psy blížia ku koncu života, môžu vyžadovať paliatívnu starostlivosť zameranú na zvládnutie príznakov a zlepšenie kvality života (nie na vyliečenie choroby). Môže zahŕňať liečbu bolesti, podporu výživy, fyzikálnu terapiu a dokonca aj alternatívne terapie, ako je akupunktúra alebo masáž.
Prirodzený odchod vášho miláčika môžete spríjemniť rozmaznávaním. Ak pes prejavuje záujem, doprajte mu maškrty, kvalitné krmivo, varené mäsko a trávte s ním čas. V prirodzenej konečnej fáze, keď pes vykazuje príznaky umierania, sa skúste s týmto faktom zmieriť aj vy. Pre majiteľa je odchod psíka, s ktorým strávil podstatnú časť života, veľmi bolestivý. Nie je hanbou dopriať si oddych a ujasniť si myšlienky, že ste pre psíka urobili maximum, čo sa dalo.
Eutanázia, často označovaná ako „uspanie“, je aktom lásky a milosrdenstva, keď sa kvalita života psa výrazne zhoršila a nádej na zlepšenie je malá alebo žiadna. Je to hlboko osobné a srdcervúce rozhodnutie, ktorému môžu majitelia domácich zvierat čeliť. Rozhodnutie o eutanázii môže byť mučivé. Často ho vedie hlboká láska k zvieraťu, túžba ukončiť jeho utrpenie a pochopenie jeho zhoršujúceho sa zdravotného stavu. Môže byť užitočné otvorene sa porozprávať so svojím veterinárnym lekárom o kvalite života vášho psa.
Bezbolestná a humánna smrť. Aj taká je definícia eutanázie, resp. utratenia psa. Rozhodovanie sa pre tento krok znamená, že váš psík je na tom zle, trápi sa, má bolesti alebo si život a spoločnosť milovaných ľudí už vôbec nedokáže užívať. Napriek tomu netreba utratenie psa vnímať ako najlepšie riešenie, ak chceme psa zbaviť bolesti. Rozhodnúť sa nie je za žiadnych okolností jednoduché. Predtým, ako sa rozhodnete veterinára požiadať o podanie smrtiacej injekcie, si odpovedzte na niekoľko otázok. Existujú tiež prípady, keď je eutanázia jedinou možnosťou. Odďaľovanie úmrtia psa za cenu utrpenia nie je správne a preto je humánne uspanie optimálnou voľbou. Rozhodnúť sa však vždy musí sám majiteľ. Poradením sa s veterinárom dospejete vždy k najlepšiemu rozhodnutiu. Pes je po vážnej dopravnej nehode alebo trpí nákazlivou chorobou. Utratiť psa svojpomocne je nesprávne a eutanáziu by ste vždy mali konzultovať so svojím veterinárom. Iba on sám dokáže zhodnotiť zdravotný stav psíka a poradiť vám.
Keď padne rozhodnutie, môžete sa rozhodnúť byť prítomní pri procese eutanázie. Je to hlboko osobná voľba a neexistuje správne alebo nesprávne rozhodnutie. Niektorí ľudia nachádzajú útechu v tom, že sú so svojím zvieraťom a poskytujú mu známu a milujúcu prítomnosť v jeho posledných chvíľach. Ak je to pre vás príliš ťažké, je to tiež v poriadku. Viacerí majitelia v konečnej fáze nechcú psíka stresovať transportom na veterinárnu kliniku, kde by mu podali uspávaciu injekciu.
Vyrovnanie sa so stratou a smútkom
Následky eutanázie sú emocionálne náročným obdobím. Môžete prežívať rôzne pocity vrátane úľavy (že utrpenie vášho domáceho zvieraťa sa skončilo), pocitu viny, osamelosti a hlbokého smútku. Všetky tieto pocity sú súčasťou procesu smútenia a je dôležité dovoliť si ich prežiť.
Uvedomenie si, že to čo pozorujete sú príznaky umierania vášho psa, je emocionálne náročná skúsenosť, ktorá je plná pocitov smútku, úzkosti a niekedy aj bezmocnosti. V týchto ťažkých chvíľach nezabúdajte, že na vašej obetavosti a starostlivosti nesmierne záleží. Vaša empatia a pochopenie vás budú viesť pri prijímaní najlepších rozhodnutí pre vášho milovaného spoločníka. Dovoľte si smútiť, cítiť a spomínať. Vážte si radostné chvíle, ktoré ste spolu prežili, a uchovajte si ich blízko pri srdci.
Fyzická prítomnosť vášho domáceho miláčika je možno konečná, ale láska, ktorú vám vniesol do života, lekcie, ktoré vám dal, a šťastie, ktoré s vami zdieľal, sú večné. Vedzte, že na svojej ceste smútku nie ste sami. Ozvite sa, podeľte sa o svoje príbehy a načerpajte silu z poznania, že touto cestou straty prešlo mnoho ďalších ľudí.
Ako vedieť, kedy je čas (rozlúčiť sa so psom)
Pochovanie psa
Ak psa pochovávate na záhrade alebo na vyhradenej ploche (ideálne mimo obytnú zónu), jama na pochovanie by mala byť hlboká aspoň 1 meter. Pozor, aby jama nebola v blízkosti vodného toku. V prípade, že zviera prekonalo pred smrťou infekčné - vírusové ochorenie, odporúčaná je kremácia. Psa by ste mali pochovávať zabaleného v textílii (biela lekárska plachta, tkané vrece), prípadne v drevenej rakve. Hrobové miesto je vhodné označiť. Pochovať psa by ste mali do 24 hodín od smrti.
Čo sa deje so psami po smrti z rôznych náboženských perspektív?
Téma toho, čo sa stane so zvieratami po smrti, je predmetom rôznych náboženských a filozofických presvedčení:
- Kresťanstvo: Kresťanská viera nedáva jednoznačnú odpoveď na otázku, či zvieratá pôjdu alebo nepôjdu do neba, a jej interpretácie sa značne líšia. Niektorí kresťania veria, že zvieratá nemajú dušu ako ľudia, a preto nemôžu ísť do neba.
- Judaizmus: Podobne ako kresťanstvo, ani židovské učenie výslovne neuvádza, čo sa stane so zvieratami po ich smrti. Niektoré výklady naznačujú, že hoci zvieratá majú iný druh duše ako ľudia („nefeš“), nemajú „posmrtný život“ ako ľudia.
- Islam: V islame sa zvieratá rešpektujú ako súčasť Alahovho stvorenia, ale Korán neuvádza, či majú zvieratá posmrtný život. Niektoré výklady naznačujú, že zvieratá budú vzkriesené v súdny deň, ale ich osud po ňom nie je jasne definovaný.
- Hinduizmus: Hinduizmus verí v cyklus reinkarnácie, proces znovuzrodenia po smrti.
- Budhizmus: Podobne ako hinduizmus, aj budhizmus verí v reinkarnáciu.
- Viera pôvodných obyvateľov Ameriky: Mnohé indiánske kultúry považujú zvieratá za duchovne významné.
Je dôležité si uvedomiť, že ide o veľmi citlivú tému. Ďalej popisované správanie psíka pred smrťou alebo jednotlivé symptómy umierajúceho psa sa môžu prípad od prípadu líšiť. Každý psík môže vykazovať odlišné znaky. Ide o množstvo faktorov, ktoré sprevádzajú proces odchodu štvornohého miláčika. Vybrané smrteľné príznaky preto nie sú univerzálne pre umieranie každého jedinca. Ide len o jednotlivé znaky, ktoré môžu byť počas umierania psa prítomné.