V dnešnej rýchlej a technologicky orientovanej dobe sa čoraz častejšie stretávame s fenoménom konšpiračných teórií. Tieto často nepodložené tvrdenia sa šíria najmä prostredníctvom internetu a sociálnych sietí, pričom zasiahnuť môžu rôzne vekové skupiny a sociálne vrstvy obyvateľstva. Na Slovensku sa problematike konšpirácií venoval prieskum agentúry MEDIAN SK pre RTVS, ktorý odhalil zaujímavé štatistiky a charakteristiky ľudí, ktorí im veria.
Z výsledkov prieskumu agentúry MEDIAN SK vyplýva, že o existencii alternatívnej reality sú presvedčení najmä ľudia žijúci na strednom a východnom Slovensku. Títo jednotlivci sú často vo veku od 30 do 59 rokov a s nižším dosiahnutým vzdelaním, teda so základným alebo stredným vzdelaním bez maturity. Pochádzajú častejšie z menších obcí, najmä z Banskobystrického kraja, alebo z východu krajiny. Alternatívnej realite veria vo veľkej miere nezamestnaní, naopak, skoro vôbec nie študenti.
Slováci najviac veria tej, že útoky na budovy Svetového obchodného centra z 11. septembra 2001 boli riadené vládou USA. Nasleduje teória o tom, že lietadlá vypúšťajú na ľudí jedovaté látky tzv. chemtrails, alebo tvrdenie, že Američania na Mesiaci nikdy neboli a ide len o štúdiové zábery. Verí im približne pätina Slovákov.
Prieskum zisťoval aj politické preferencie ľudí, ktorí veria konšpiráciám. „Ľudí, ktorí majú sklony veriť alternatívnym teóriám nájdeme najmä medzi voličmi strany ĽSNS, Smer-SD alebo hnutie Republika. Naopak, ak sa pozrieme napríklad na voličov strany SaS alebo Progresívneho Slovenska, tak zistíme, že medzi voličmi týchto politických strán takmer vôbec nenájdeme ľudí, ktorí majú sklony veriť takýmto alternatívnym teóriám,“ ozrejmil Michal Mislovič z agentúry MEDIAN SK.
Sociologička Zuzana Kusá vysvetľuje, že presvedčenia ľudí sú do veľkej miery súčasťou identity daného človeka. „Preto tí, ktorí nedôverujú určitým aktérom, globálnym hráčom, vládam, tak celkom radi siahajú po informáciách, ktoré potvrdzujú tú ich nedôveru.“
Znepokojujúce sú aj výsledky prieskumu GLOBSEC-u, podľa ktorého až 30 % učiteľov uviedlo, že očkovanie je nástroj na čipovanie ľudí. Senior analytička organizácie GLOBSEC Katarína Klingová uviedla, že Slováci veria konšpiráciám dvakrát viac než Česi. Každý desiaty Slovák verí tomu, že očkovanie proti ochoreniu COVID-19 slúži na čipovanie ľudí.
Vlne dezinformácií a hoaxov sa však nevyhli ani mladšie generácie. Univerzita Komenského v Bratislave prišla so zaujímavým zistením, že štyria z desiatich tínedžerov nevedia rozoznať skutočnú zdravotnícku informáciu od nepravdivej. Výskum psychológov publikovaný vo vedeckom časopise Frontiers of Psychology ukázal, že len 48 % mladistvých verilo pravdivým zdravotníckym správam viac než nepravdivým, pričom až 41 % z nich považovalo nepravdivé správy za rovnako dôveryhodné. Dezinformácie z oblasti zdravotníctva predstavujú veľkú hrozbu z pohľadu verejného zdravia.
„Keďže adolescenti sú častými používateľmi internetu, zvyčajne očakávame, že vedia, ako získavať a zužitkovať online informácie, ale opak sa zdá byť pravdou,“ dodáva jedna z autoriek výskumu. Výskum sa konal na vzorke 300 stredoškolákov vo veku 16 až 19 rokov a jeho cieľom je poukázanie na dôležitosť vzdelávania mladých ľudí v oblasti práce s informáciami z oblasti zdravotníctva a mediálnej gramotnosti.
Konšpiračné teórie, dezinformácie a boj s nimi | Spoluzakladateľ Konšpirátori.sk Peter Jančárik #19
Fenomén čipovania obyvateľstva je často spájaný s biblickými proroctvami o príchode antikrista a znaku šelmy, kde sa píše, že „nik nemôže kupovať alebo predávať, iba ten, kto má znak“. Nápadná podoba s prichádzajúcim trendom čipovania obyvateľstva, ktoré sa v posledných rokoch intenzívne rozmáha, až mrazí na chrbte. Spoločnosť Epicenter, ktorá sa venuje digitálnym inováciám, skúmala aj fenomén „bio-hackingu“, kde ľudia experimentujú s technológiami na svojom tele, vrátane implantovania čipov.
Pandémia koronavírusu sa stala vhodnou živnou pôdou pre rôzne typy konšpirácií. Ľudia si chcú nepoznané, obmedzujúce alebo ťažké udalosti vysvetliť a pochopiť. Potreba spochybňovať tvrdenia a zistenia vedcov a lekárov môže prameniť z odporu voči diktovaným pravidlám správania, ktoré vnímajú ako obmedzovanie vlastnej slobody. Štúdie a odborné názory sa často nedajú napísať tromi vetami, a preto ich ľudia neprijímajú alebo považujú za nedôveryhodné či nezrozumiteľné. Následne si informácie upravia a šíria polopravdy či nezmysly, ktoré sa zhodujú s ich náladou.
Dôležité je rozlišovať medzi spochybňovaním nariadení, čomu sa v niektorých prípadoch vôbec nemožno čudovať, a spochybňovaním práce lekárov, virológov a ďalších odborníkov. Koronakríza mohla byť príležitosťou, ako konečne doceniť význam lekárov.
Medzi najčastejšie dezinformácie o plošnom testovaní na ochorenie COVID-19 patrili „zaručené“ informácie o bolestivých odberoch alebo opakovaných odberoch s rôznym výsledkom. Objavovali sa aj odporúčania, aby ľudia žiadali krvné testy namiesto nosových, pretože nosové majú pochybný pôvod a spoľahlivosť. Tieto tvrdenia podnecujú nenávisť a nedôveru voči overeným postupom.