Už v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch 20. storočia sa aj vo vtedajšom socialistickom Československu začalo šíriť užívanie omamných a psychotropných látok. Mládež v začiatkoch experimentovala s bežne dostupnými organickými rozpúšťadlami, ktoré sa vdychovali. Približne v sedemdesiatych rokoch sa začali užívať omamné látky vyrobené z konope, ktoré si mnohí konzumenti vedeli vypestovať sami, čo platí dodnes.
Rozvíjajúci sa cestovný ruch však priniesol do našich končín aj tzv. tvrdé drogy - heroín, hašiš, kokaín, a neskôr aj syntetické drogy, ktorých pašovanie mohli ozbrojené zložky poverené ochranou hraníc a kontrolou tovarov (colníci) zachytiť iba pri vizuálnej kontrole batožín a osôb. Polícia už v roku 1988 signalizovala potrebu vycvičiť a služobne využívať policajné psy schopné vyhľadávať drogy, pretože policajti síce mali operatívne poznatky o ilegálnom držaní, výrobe a obchodovaní s drogami, ale chýbal im spoľahlivý a rýchly detektor na ich jednoznačné odhaľovanie.
Odbor služobnej kynológie Policajného zboru Slovenskej republiky (OSK PZ SR) preto už v roku 1991 spracoval návrh na rozšírenie potenciálu služobnej kynológie o systematickú prípravu psovodov v špecializovaných kurzoch zameraných na prípravu služobných psov schopných vyhľadávať a označovať drogové úkryty v budovách, dopravných prostriedkoch, batožinách a priamo u podozrivých osôb. Policajný zbor vytvoril všetky potrebné výcvikové, učebné, materiálno-technické, personálne a legislatívne podmienky na zvládnutie tejto neľahkej úlohy.
Začiatky tohto špecializovaného druhu výcviku neboli bezproblémové ani z hľadiska vznikajúcej legislatívy. Jej tvorcovia boli pravdepodobne presvedčení, že pri výcviku sa psom aplikujú drogy v krmive alebo vnútrožilne. Návrh zákona o ochrane zvierat v roku 1994 uvádzal, že sa zakazuje „podávať zvieraťu nedovolené povzbudzujúce látky (doping) s cieľom zmeniť jeho výkon a vzhľad... okrem služobných zvierat určených na boj proti drogám“. Do konečnej verzie zákona č. Princíp výcviku aj pri cvičení policajných psov na vyhľadávanie drog maximálne využíva koristnícky inštinkt psa - pes hľadá obľúbenú hračku, ktorá mu nahrádza korisť, pričom psovod postupne spája hľadanie „koristi“ s pachmi jednotlivých drog a pes je za nájdenie miesta, kde je „koristi“ ukrytá, zvyčajne odmenený obľúbenou loptičkou (aportom).
Jediný rozdiel je v označení miesta nálezu, pretože „psi-drogári“ môžu na rozdiel od „psov-výbušninárov“ označiť miesto výskytu drogy aktívnym hrabaním, hryzením, i hlasným prejavom. Slovenská polícia mala v roku 1991 vycvičené tri služobné psy, a v roku 1995 ďalšie štyri služobné psy, ktoré spoľahlivo vyhľadávali heroín, kokaín, marihuanu a hašiš. Títo psí špecialisti sa v spolupráci s protidrogovou brigádou využívali pri pátracích akciách na celom území republiky.
Dôkazom správnej orientácie koncepcie a zamerania tohto špecializovaného výcviku bol aj prvý úspešný výsledok v histórii Policajného zboru - 23. októbra 1992 našiel pes pri domovej prehliadke v Brezne marihuanu. Heroín našiel po prvýkrát na Slovensku služobný pes slúžiaci na hraničnom priechode Bratislava-Čunovo 24. Doposiaľ najväčší nález heroínu policajným psom zadokumentovala polícia 9. januára 1998 na hraničnom priechode Bratislava-Petržalka. Služobný pes pri prehliadke osobného motorového vozidla značky Mercedes s nemeckou štátnou poznávacou značkou, označil v palivovej nádrži skrýšu, v ktorej bolo uložených 11,5 kg heroínu.
4. 8. júna 2004 služobný pes v rámci preventívnej akcie v istom nitrianskom internáte našiel v študentskej skrinke igelitové vrecko s marihuanou. 7. februára 2007 bol úspešne použitý služobný pes Bax z KR PZ Žilina pri prehliadke rodinného domu a jeho nebytových priestorov v Dolnom Kubíne na vyhľadanie omamných a psychotropných látok. Bax v prízemnej miestnosti v barovej skrinke vstavanej v nábytkovej obývacej stene označil zvyšky voľne rozsypanej marihuany. Pri ďalšej prehliadke nebytových priestorov našiel Bax v garáži domu väčšie množstvo sušených rastlín konope, uložených na drevenej polici. Bax bol úspešný aj pri prehliadke záhradnej chatky, kde našiel a označil tri škatule od tabaku, naplnené už upravenou marihuanou. 6. júla 2007 bola úspešne použitá služobná sučka Zina z OR PZ Komárno pri domovej prehliadke zameranej na vyhľadanie omamných a psychotropných látok. Zina v spálni bytu označila skrinku so zásuvkami, v ktorej bolo uložené vrecúško s marihuanou.
Príbehy so psami v hlavnej úlohe sa na Slovensku v poslednej dobe objavujú čoraz častejšie, no ich rozuzlenie býva rôznorodé. Od kurióznych medializovaných prípadov až po vážne drogové delikty, ktoré objavia práve štvornohí pomocníci.
V januári tohto roku verejnosť pobavila veta jedného z michalovských vodičov, ktorý tvrdil, že pes spôsobil jeho haváriu. "Pes mi štekal vzadu do ucha, tak možno preto," dodal. Hovorkyňa KR PZ v Košiciach však uviedla, že vodič dostal testy, ktoré potvrdili prítomnosť drog v tele a hrozí mu väzba. V inom prípade na hraničnom priechode Kúty - Brodské špeciálne vycvičený pes označil kufor auta a colníci našli čierne plastové vrecúško s obsahom THC. Celkové množstvo bolo osem kilogramov marihuany, z čoho by sa dalo pripraviť 25 000 jednorazových dávok, s odhadovanou hodnotou 80 000 eur.
Ďalšia významná kapitola súvisí s videom o čínskom Changchune, kde skupina psov a ich vedenie verejne zaujala širokú pozornosť. Video ukazuje deväť psov rôznych plemien prechádzajúcich po ceste, pričom sa hovorí o „veľkom tučkovi“ Ta-pchangovi a o tom, že psy sa vrátili domov po približne 17 kilometroch. Ide o príbeh, ktorý rezonuje v diskusiách o obchodovaní so psím mäsom a o tom, ako médiá a sociálne siete môžu formovať obraz udalostí. Oficiálne stanoviská uvádzajú, že psy sa zatúlali a nie sú ukradnuté, hoci príbeh poukazuje na zložité spoločenské témy okolo trhu so zvieratami v Číne.
Táto téma sa prelína s debatou o „mokrých trhoch“ a regionálnych rozdieloch v hygienických štandardoch, ktoré predstavujú riziko šírenia chorôb aj pri legálnych aj nelegálnych aktivitách. Čínska vláda v roku 2020 formálne prestala klasifikovať psy ako hospodárske zvieratá a niektoré mestá zakázali predaj a konzumáciu psieho mäsa. Okrem trhu so zvieratami sú diskutované aj dôsledky korupcie a geopolitických vplyvov na obchod s drogovými prekurzormi, čo sa dotýka aj fentanylu a širšej siete nelegálnych aktivít.
V súvislosti s konope a marihuanou zhrnutie zahŕňa definície a rozdiely medzi jednotlivými formami rastlín a látkami: konopa siata, hašišová a ruderalis, ich obsah omamných látok a využitie. THC, CBD, CBN, THCV a CBC predstavujú rôzne kanabinoidy s rozdielnymi účinkami. Z histórie najstaršie dôkazy pochádzajú z Babylonu a Čína má dlhú tradíciu pestovania a využívania konope na vlákna aj semená. Pojem „marihuana“ pochádza z USA 20. storočia a spájal sa s demonizáciou rastliny. Rôzne spôsoby konzumácie zahŕňajú fajčenie, jointy, bongy a vaporizáciu, pričom vaporizácia môže znižovať riziká spojené s dymom. Endokanabinoidný systém (EKS) v tele človeka reguluje chuť do jedla a energetickú rovnováhu, pričom CBD pôsobí proti účinkom THC a má rôzne liečebné potenciály, hoci THC je psychoaktívny a je významným faktorom pri toxikológii marihuany.
Pervitin - Dokument cz
V súčasnosti sú trhy s potravinami, živými alebo čerstvými potravinami, tzv. mokré trhy, v Ázii často spojené s konzumáciou a lokálnymi špecialitami. Hygienické normy sú v mestských oblastiach prvej a druhej triedy prísnejšie než na vidieku. V južných oblastiach Číny sa konzumuje aj psie mäso, čo však v súčasnosti klesá v dôsledku legislatívnych zmien a zmeny spoločenských postojov. Existujú aj trhy s divými zvieratami, ktoré boli v minulosti a v súčasnosti predmetom regulácie a zákonov. Desivé mýty a hoaxy o „mäsi“ a o moci sociálnych médií tiež ovplyvňujú verejnú diskusiu o drogovom a zvieracím obchode.
Marihuana predstavuje najrozšírenejšiu mäkkú drogu s rôznymi formami užitia a variáciami obsahu THC. Najmä endokanabinoidný systém a jeho receptory CB1 a CB2 zohrávajú dôležitú úlohu v regulácii apetítu, energetickej rovnováhy a neuroprotekcie, avšak môžu prispieť aj k vzniku závislostí. Semienka konope sú bohaté na živiny a oleje a môžu slúžiť ako alternatíva pre vegetariánov. Cannabis indica a Cannabis sativa majú odlišné fyzikálne vlastnosti a obsah THC sa výrazne líši podľa druhu a spôsobu spracovania. Používanie marihuany v medicíne sa v USA, Kanade a ďalších krajinách postupne legalizuje, pričom sa skúmajú liečebné aplikácie, ako je tlmenie bolesti a liečba vedľajších príznakov chemoterapie.
Na konci súhrnu sú významné aj poznámky o testovaní obsahu THC v krvi, ktoré je náročné a drahé, a dlhodobé sledovanie endokanabinoidného systému poskytuje cenné poznatky o mechanizmoch účinku a rizikách užívania. Rovnako dôležitá je poznávacia zložka v medzinárodnom kontexte - prepojenia medzi obchodom s drogami, výrobnými prekurzormi a geopolitikou, ktoré sa odrážajú v diskusiách o fentanyle, karteloch a medzinárodnej spolupráci v boji s trestnou činnosťou.