Československý vlčiak je fascinujúce plemeno, ktoré spája jedinečné vlastnosti vlka a psa. Jeho história, temperament a potreby sú výnimočné, čo robí z tohto plemena skvelého spoločníka pre aktívnych majiteľov, ktorí sú ochotní investovať čas a energiu do jeho výcviku a socializácie. Plemeno sa oficiálne nazýva československý vlčiak. Vzniklo krížením nemeckého ovčiaka a karpatského vlka. Vyšľachtenie nového plemena bolo pôvodne nápadom pohraničnej stráže s cieľom vytvoriť národné plemeno. Pod vedením Ing. Karla Hartla sa tento vedecký experiment začal v roku 1955.
Vzhľadom na svoj pôvod nie je prekvapujúce, že československý vlčiak má niektoré vlastnosti vlka. Patrí k nim skvelý čuch, vytrvalosť, pevné zdravie a vernosť svojmu pánovi. To môže, ale nemusí byť výhodou. Vlkodav totiž často trpí separačnou úzkosťou. Vlčiaky sú veľmi inteligentné a nezávislé psy. Geneticky majú túžbu po svorke, či už psej alebo ľudskej. Potrebujú veľa pozornosti a času. Je to pes, ktorý potrebuje "pracovať." Rád plní povely, stráži záhradu alebo slúži polícii. Ďalšou silnou povahovou črtou, opäť neprekvapujúcou, je lovecký inštinkt. Ten môže byť problematický hlavne pri stretnutí s inými (menšími) druhmi zvierat. Často sú tiež podozrievavé voči cudzím ľuďom (aj keď ich majitelia nie sú cudzí). Tento pastiersky druh štvornožcov sa často prejavuje hlasným zavýjaním a potrebuje častý pohyb, ideálne vo voľnej prírode. Nie je dobrou voľbou na chov v mestách a bytoch.
História a pôvod plemena
História tohto zaujímavého plemena psa siaha až do polovice 50. rokov minulého storočia, keď bol vykonaný veľmi odvážny biologický experiment. Vo vtedajšej ČSSR skrížil biológ Karel Hartl nemecké ovčiaky s karpatskými vlkmi. Poverila ho tým armáda, nakoľko hľadala služobné psy, ktoré by boli lepšie prispôsobené extrémnym poveternostným podmienkam vo vysokých oblastiach československého pohraničia. Okrem toho mali byť psy veľmi ostražité. Pre Hartla, ktorý pôvodne nemal v úmysle vytvoriť plemeno psa, bol hlavným cieľom jeho pokusov vedecký záujem a zistenia o plodnosti a anatomických zvláštnostiach dvoch jedincov vyplývajúce z experimentov.
V roku 1955 sa Ing. Karol Hartl snažil vypracovať projekt na vyšľachtenie služobného psa, ktorý by spĺňal vysoké požiadavky na služobného psa pohraničnej stráže vtedajšieho Československa. Cieľom tohto kríženia bolo dosiahnuť odolné, vytrvalé a ostražité jedince, schopné efektívne strážiť hranice so západným Nemeckom a Rakúskom. Realizácia tohto plánu začala v roku 1957, pričom sa na nej podieľali viaceré chovateľské stanice, ktoré skúmali povahové vlastnosti psov. Medzi prvými krížencami, narodenými v chovateľskej stanici Libějovice, boli vlčica BRITY a nemecký ovčiak CÉZAR z Březového hája. Z tohto spojenia sa narodilo päť šteniat - jeden pes a štyri suky. Z nich sa uplatnila suka BETY a suka BERTA, pričom suka BERTA odchovala v chovateľskej stanici ŠAMORÍN niekoľko generácií krížencov druhej filiálnej generácie.
V roku 1966 sa Ing. Karl Hartl pokúsil o oficiálnu registráciu v civilnej plemennej knihe a založenie klubu. V tejto dobe bolo potrebné pre založenie oficiálneho klubu získať podporu Národného frontu, pričom chov prevzal pod svoje krídla Zväz pre spoluprácu s armádou, ktorý však odmietol registráciu krížencov. V roku 1970 sa pokus o založenie klubu zopakoval, ale opäť zlyhal. Koncom 60. rokov bol vydaný rozkaz, ktorý experiment s krížením vlka a nemeckého ovčiaka zastavil. Krížence zostali na Slovensku, kde pokračovalo kríženie pod vedením majora Františka Rosíka. Vďaka nemu sa vytvorila dostatočne veľká chovná základňa na uznanie tohto plemena. Práve na Slovensku vznikol silný tlak na uznanie plemena československého vlčiaka. Oficiálny prvý klub vznikol až v roku 1981, keď sa do boja o zapísanie plemena do oficiálnej plemennej knihy zapojil aj Český zväz chovateľov. Vďaka tomu bolo plemeno zapísané v Prahe. Môžeme preto konštatovať, že bez Ing. Hartla by neexistovali krížence, bez mjr. Rosíka by sa plemeno neuchytilo a bez úsilia mnohých ďalších by československý vlčiak nebol dnes uznaným plemenom.
Vzhľad
Československý vlčiak je veľký pes, vzhľadom pripomínajúci vlka. Má pevne stavané telo obdĺžnikového tvaru. Na prvý pohľad je možné rozlíšiť samca od samice. Ich úzke, šikmé oči sú jantárovej farby a trojuholníkové uši sú veľmi pohyblivé, zachytávajúce zvuky z okolia. Končatiny sú pevné, umožňujúce psovi vznešený a elegantný klus. Labky sú silné s tmavými pazúrmi a výraznými vankúšikmi. Chvost je vysoko nasadený, v pokoji býva nesený nižšie.
Pohľad na československého vlčiaka pripomína vlka. Má robustnú a zároveň elegantnú stavbu tela. Podobu vlka u československého vlčiaka je vidno v jeho stavbe tela, klinovitej hlave, ako aj v jeho sivej srsti, svetlej maske a dobre vyvinutom svalstve. Samce zvyčajne dosahujú výšku v kohútiku približne 65 cm. Na druhej strane, sučky zvyčajne nedorastú vyššie ako 60 cm. Pokiaľ ide o hmotnosť, samce vážia najmenej 26 kg a samice 20 kg.
Mohutná a voči poveternostným vplyvom odolná rovná srsť má žltosivé až striebristosivé sfarbenie. Prípustná je aj tmavosivá farba. Pre všetky farebné varianty je charakteristická svetlá maska, ktorá jasne vyniká, rovnako ako biele znaky na hrudi a spodnej časti krku. Zvláštnosťou, ktorú zdieľa s vlkom, je aj sezónne prispôsobenie srsti. Jeho srsť je preto v zime výrazne iná ako v lete. V zime pokrýva celé telo hustá podsada, ktorá spolu s krycou srsťou vytvára mohutné osrstenie, ktoré sa tiahne od ušníc cez brucho až po prsty na nohách.

Hlava československého vlčiaka má typický znak, ktorý jasne odlišuje samcov od samíc a má ľahko klenuté čelo s len mierne výrazným stopom. Úzke, šikmo uložené oči, ktoré sú spravidla jantárovej farby, vytvárajú typický intenzívny výraz vlčiaka. Jeho trojuholníkové stojace uši sú stredne veľké a poukazujú na pôvod vlka, rovnako ako aj na jeho široký repertoár reči tela. Dokáže sa tak vyjadrovať rôznymi mimickými a gestikulačnými spôsobmi. Ak sa Vám podarí naučiť sa tento jazyk, môžete s týmto inteligentným a všestranným štvornohým priateľom doslova komunikovať.
Povaha a temperament
Československý vlčiak je veľmi naviazaný na svorku, či už ide o psí alebo ľudský kolektív. Veľmi ťažko si zvyká na nových majiteľov. Toto plemeno je empatické a citlivé, a preto potrebuje silné puto so svojím pánom. Ak si zaobstaráte toto plemeno, môžete očakávať, že skoro vôbec nešteká, ale za to viac vyje. Ďalším znakom sú silné lovecké inštinkty, preto je vhodné ich venčiť na vodítku. Ideálne je zaobstarať si dlhé stopovacie vodítko, aby sa pes mohol poriadne prebehnúť.
Povaha československého vlčiaka je individuálna. Vo všeobecnosti sú veľmi aktívni, rýchli, inteligentní, temperamentní, vytrvalí, učenliví, čistotní, schopní sa sami rozhodovať. Na svojho pána sa dokáže veľmi naviazať a chce byť neustále pri ňom. Na druhej strane zdedil po vlkovi aj plachosť a dobrý čuch. Temperament je živý, aktívny a vyžaduje správny výcvik. Na deti si zvykne a berie ich ako členov svorky, je však dôležitá skorá socializácia psa. Dieťa je potrebné poučiť a vysvetliť mu, ako sa ku psíkovi správať. Pri vzájomnej spoločnosti dieťaťa a psa, dohliadať na nich. Tým, že je veľmi aktívny, je potrebné mu denne zabezpečiť dostatok pohybu a kontakt s majiteľom. Pri ľuďoch, ktorých nepozná býva nedôverčivý, no inak je priateľský. Podobne je to aj s cudzími psami. Povaha zástupcov tohto plemena závisí aj od ich včasnej a správnej socializácie. Pri správne vedenom psovi bude jeho chov jednoduchší.
Pri prechádzkach vo voľnej prírode bez vôdzky sa môže stať, že začne naháňať divú zver. Má veľmi silný lovecký pud a pri pohľade na utekajúcu srnku alebo zajaca sa môže uňho prejaviť lovecký inštinkt. Pokiaľ na 100 % nereaguje na privolanie, je lepšie ho držať na dlhej a pevnej vôdzke.

Vlčiak je veľmi viazaný na svoju "svorku" a na nového majiteľa si zvyká veľmi obtiažne. Toto plemeno má silné cítenie a potrebuje žiť v tesnej blízkosti svojho pána. Samotu a odlúčenie znáša veľmi zle a hlasným vytím sa domáha návratu svojho majiteľa. Kto si zaobstará psa tohto plemena, čoskoro zistí, že československý vlčiak skoro nešteká, ale o to viac vyje. Ďalším typickým znakom sú silné lovecké pudy. Vlčiaci sú veľmi nároční na včasnú socializáciu. Už od útleho šteňacieho veku je nutné psa zoznamovať s rôznymi ľuďmi, zvieratami a životnými situáciami. Vlčáci sú veľmi vnímaví na postavenie jednotlivých členov svorky a ich hierarchiu.
Výchova a výcvik
Československý vlčiak je veľmi náročný na socializáciu, ktorú je potrebné začať už v šteňacom veku a pristupovať k nej zodpovedne. Vlčiaci sú vnímaví na postavenie jednotlivých členov svorky a ich hierarchiu. Preto je toto plemeno vhodné skôr pre skúsenejších psovodov alebo ľudí, ktorí už majú skúsenosti so psami.
Výchova a výcvik plemena československý ovčiak nepatrí tak úplne k najjednoduchším. Výcvik tohto nemalého aktívneho plemena bude dosahovať najlepšie výsledky v prípade, že majiteľ je autoritou. Od majiteľa sa predpokladá, že bude mať pevnú ruku, dostatok času na psa a poriadne si naštuduje o tomto plemene. Výchova každého psa je veľmi dôležitá. Najlepšie je s výchovou začať od malého šteniatka, psík je vtedy najviac učenlivý a ľahšie sa s ním pracuje.
Československý vlčiak je veľmi temperamentný pes s vynikajúcim zmyslom pre orientáciu v teréne a vysokou úrovňou aktivity. Veľký dôraz sa kladie na jeho cvičitelnosť. Krížením vlka a nemeckého ovčiaka sa vytvorili nové povahové rysy, pričom vlčiak si zachoval anatomické prvky vlka, ktoré mu umožňujú byť výborným bežcom a schopným vytrvalostným športovcom. Na druhej strane je československý vlčiak ťažšie vychovateľný v porovnaní s nemeckým ovčiakom. Toto plemeno má svojskú osobnosť a nie je naklonené vykonávať činnosti, ktoré považuje za zbytočné. Nevhodné je ho cvičiť prísnym drilom, aký je bežný u nemeckého ovčiaka. Ak vlk nie je motivovaný potravou, stráca záujem o vykonanie povelu.
Výchova československého vlčiaka si okrem množstva fyzickej a psychickej aktivity vyžaduje najmä veľa času a dôslednosti. Nedostatočná výchova, nezmyselné násilie alebo zanedbávanie môžu mať v prípade tohto plemena psa nebezpečné následky. Hoci je od prírody dobromyseľný a na človeka by bezdôvodne nezaútočil, je to veľmi sebavedomý a silný pes, ktorý sa v prípade zlého zaobchádzania vzbúri a sám prevezme kontrolu nad „svorkou“. Kto má u Vás hlavné slovo? Aby ste takýmto situáciám predišli, je dôležité, aby ste svojmu psovi od útleho veku ukázali, že ste vhodným vodcom svorky. Autorita, sebadôvera, skúsenosti, ale aj trpezlivosť a schopnosť psa primerane pochváliť sú nepostrádateľné vlastnosti, ktorými by ste mali disponovať. Je dôležité, aby ste psovi už od šteniatka pridelili úlohu “najnižšie postaveného” v rodine a umožnili mu získať dobré skúsenosti s touto pozíciou vo všetkých oblastiach života.
Svojho citlivého a ľahko ustráchaného štvornohého priateľa začnite čo najskôr opatrne privykať na nové prostredie, ľudí, zvuky alebo iné zvieratá. Každý deň mu ukážte niečo nové. Aj keď je to len dieťa na kolobežke alebo traktor na poli. A dajte mu pocit, že sa s Vami ako vodcom svorky môže cítiť bezpečne a že nie je potrebné zasahovať.
Trénink loveckého pudu u štěněte Československého vlčáka | Výcvik ČSV". #ČeskoslovenskýVlčák
Starostlivosť a výživa
Československý vlčiak je náročné plemeno, ktoré potrebuje veľa pohybu a pravidelnú psychickú stimuláciu. Ideálny je pre neho život na vidieku, kde má dostatok priestoru na pohyb. Starostlivosť o srsť nie je náročná, stačí pravidelné česanie počas obdobia presrsťovania. Dôležité je tiež dbať na stav zubov, pazúrov a uší.
Poriadna starostlivosť o srsť, pravidelné odčervovanie a každoročné očkovanie by mali byť súčasťou rutiny každého majiteľa psa. Veľkou výzvou u tohto psa je určite výmena srsti, ku ktorej dochádza dvakrát ročne. Vtedy sa mení srsť z letnej na zimnú a naopak. Veľké množstvo srsti, ktoré vlčiak stratí v priebehu niekoľkých týždňov, je ťažké zachytiť, najmä keď sa zbavuje hustej zimnej srsti. Aj keď v tomto období je vysávač skoro stále v prevádzke, v odľahlých kútoch domu pravdepodobne vždy nájdete chumáče chlpov. Schopnosť prižmúriť oči nad nedostatkom čistoty vo Vašej domácnosti je v tejto fáze určite užitočná. Okrem srsti v období pĺznutia však tento pes prináša do domu prekvapivo málo nečistôt.
Pri výbere krmiva pre československého vlčiaka je kľúčové zohľadniť jeho veľkosť a rýchly rast, najmä v šteňacom veku. Odporúča sa začať s kĺbovou výživou, aby sa zabezpečil správny vývoj pohybového aparátu. Tieto psy majú vlčie inštinkty a nepohrdnú surovým mäsom. Kŕmna dávka by sa mala rozdeliť na dve časti, pričom je odporúčané kŕmiť československého vlčiaka dvakrát denne. Tento prístup pomáha predchádzať tráviacim problémom a zabezpečuje správne vstrebávanie živín. Pri prechode na nové krmivo je dôležité dodržiavať postupnosť, aby sa predišlo zažívacím ťažkostiam.
U veľkých plemien je veľmi dôležitý správny výber krmiva. Veľké psy rastú veľmi rýchlo a je nutné zabezpečiť dostatok živín pre ich správny rast a vývin. Veľmi vhodné je granulované krmivo, ktoré svojím zložením zodpovedá aktuálnym potrebám psa, jeho veku a úrovni aktivity. Československý vlčiak však nezaprie svoje vlčí predkov a nepohrdne ani surovým mäsom. Každý pes je iný a je úlohou majiteľa, zohľadniť aktuálne potreby zvieraťa a zabezpečiť správnu výživu svojho psieho miláčika.
Zdravie
Československý vlčiak má po svojich predkoch celkom pevné zdravie. Je to húževnatý a odolný pes, ktorý zvyčajne netrpí chorobami. Z genetických chorôb sa môže vyskytnúť dysplázia bedrového kĺbu, dysplázia lakťa alebo degeneratívne myelopathie. U niektorých jedincov sa objavujú tráviace problémy. Zvláštnosťou plemena je, že oproti iným psím rasám, hárajú suky československého vlčiaka len raz ročne.
Napriek geneticky dobrému zdraviu sa ani vlčiakom nevyhýbajú niektoré fyzické problémy. Občas sa vyskytujú problémy s rastom a vývojom bedrových a lakťových kĺbov alebo dokonca celková zakrpatenosť. Tieto diagnózy sú pravdepodobné, ale nie sú pravdepodobnejšie ako iné problémy u ktoréhokoľvek iného psa. U renomovaných chovateľov sa však všetkým šteniatkam robia vyšetrenia na vylúčenie náchylnosti na toto ochorenie.

Pre koho je československý vlčiak vhodný?
V podstate je potrebné mať veľa skúseností, trpezlivosti a empatie, aby ste tomuto temperamentnému vlčiakovi poskytli vhodný výcvik a dosť aktivít, ktoré potrebuje. Iba skúsení majitelia psov dokážu vyhovieť jeho špeciálnym potrebám a vycvičiť ho tak, aby bol spoločensky prijateľným psom s ohľadom na jeho špeciálne požiadavky. Vzhľadom k jeho povahe musí byť tento pes intenzívne fyzicky aj psychicky vyťažený, aby bol z neho vyrovnaný a spokojný spoločník.
Môže byť z vlčiaka rodinný pes? Rovnako dôležitá ako dostatok pohybu a aktivity, ako aj dôsledný a láskyplný výcvik, je starostlivá a predovšetkým včasná socializácia. To môže prirodzene plachého psa zbaviť strachu z cudzích ľudí, zvierat a situácií a pripraviť ho na život v našej spoločnosti. Československý vlčiak môže byť po správnom výcviku a socializácii využívaný aj ako rodinný pes. Najmä pri kontakte s deťmi vystupuje do popredia trpezlivá a láskavá stránka tohto nesmierne verného, aj keď zároveň veľmi náročného psa.
Človek, ktorý trávi niekoľko hodín denne mimo domova v práci a po práci si rád vyloží nohy, určite nie je vhodným majiteľom pre tohto aktívneho a citlivého vlčiaka. Výchova československého vlčiaka si okrem množstva fyzickej a psychickej aktivity vyžaduje najmä veľa času a dôslednosti.

Tieto energické a pracovité psy sú skvelou voľbou do domov so záhradou a pre ľudí, ktorí majú dostatok času na dlhé prechádzky. Ak sa nepodcení výcvik a výchova, väčšina zdanlivo negatívnych vlastností sa u vlčiaka ani nemusí prejaviť. Vzhľadom vlk, ktorého ale treba riadne vycvičiť. Svoje inštinkty si prebral priamo od vlka, preto naň treba pevnú ruku. Púta pozornosť všade, kde sa objaví.
Ak máte dobre oplotený pozemok, robustného vlčiaka môžete chovať aj vonku. Keďže má však rád spoločnosť a nerád zostáva dlho sám, druhý pes by mu v tomto prípade určite prospel. V prípade zlého počasia potrebuje mať možnosť uchýliť sa na suché chránené miesto. Samozrejme, dlhodobý pobyt vonku a voľné pobehovanie po Vašom pozemku nenahradí spoločné prechádzky a výlety do prírody. Pes potrebuje pevné puto s majiteľom a nikdy by nemal zostať sám príliš dlho.
tags: #ceskoslovesnky #vlciak #scena