Československý vlčiak: Všetko o zmene srsti a starostlivosti

Československý vlčiak je fascinujúce plemeno, ktoré spája jedinečné vlastnosti vlka a psa. Tento majestátny inteligentný pes očaril už nejedného chovateľa. Československý vlčiak je čoraz obľúbenejšie plemeno psov, ku ktorému sa Slovensko a z časti aj Česko hrdo hlási. Oficiálne ho radíme medzi slovenské národné plemená. Jedinečné vlastnosti tohto psa upevňuje jeho vlčia krv, ktorá mu putuje v žilách po svojom priamom predkovi - karpatskom vlkovi.

Pohľad na toto prekrásne stvorenie vzbudzuje v mnohých z nás rešpekt, ktorý si patrične zaslúži, ale jeho oddanosť z neho zároveň robí skvelého spoločníka. Nesie v sebe najlepšie vlastnosti nemeckého ovčiaka a výbušnosť vlčej časti génov, takže neskúsený chovateľ by si kúpu tohto plemena mal naozaj premyslieť. Napriek svojim skvelým vlastnostiam dokáže byť (pri nesprávnej výchove) naozaj nebezpečným ako pre zvieratá, tak aj pre ľudí.

V roku 1955 sa Ing. Karol Hartl snažil vypracovať projekt na vyšľachtenie služobného psa, ktorý by spĺňal vysoké požiadavky na služobného psa pohraničnej stráže vtedajšieho Československa. Cieľom tohto kríženia bolo dosiahnuť odolné, vytrvalé a ostražité jedince, schopné efektívne strážiť hranice so západným Nemeckom a Rakúskom. Ing. Realizácia tohto plánu začala v roku 1957, pričom sa na nej podieľali viaceré chovateľské stanice, ktoré skúmali povahové vlastnosti psov. Medzi prvými krížencami, narodenými v chovateľskej stanici Libějovice, boli vlčica BRITY a nemecký ovčiak CÉZAR z Březového hája. Z tohto spojenia sa narodilo päť šteniat - jeden pes a štyri suky. Z nich sa uplatnila suka BETY a suka BERTA, pričom suka BERTA odchovala v chovateľskej stanici ŠAMORÍN niekoľko generácií krížencov druhej filiálnej generácie. V roku 1966 sa Ing. Karl Hartl pokúsil o oficiálnu registráciu v civilnej plemennej knihe a založenie klubu. V tejto dobe bolo potrebné pre založenie oficiálneho klubu získať podporu Národného frontu, pričom chov prevzal pod svoje krídla Zväz pre spoluprácu s armádou, ktorý však odmietol registráciu krížencov. V roku 1970 sa pokus o založenie klubu zopakoval, ale opäť zlyhal. Koncom 60. rokov bol vydaný rozkaz, ktorý experiment s krížením vlka a nemeckého ovčiaka zastavil. Krížence zostali na Slovensku, kde pokračovalo kríženie pod vedením majora Františka Rosíka. Vďaka nemu sa vytvorila dostatočne veľká chovná základňa na uznanie tohto plemena. Práve na Slovensku vznikol silný tlak na uznanie plemena československého vlčiaka. Oficiálny prvý klub vznikol až v roku 1981, keď sa do boja o zapísanie plemena do oficiálnej plemennej knihy zapojil aj Český zväz chovateľov. Vďaka tomu bolo plemeno zapísané v Prahe. Môžeme preto konštatovať, že bez Ing. Československý vlčiak bol uznaný 2. apríla 1982 Výborom chovateľských zväzov vtedajšej ČSSR ako národné plemeno. Prvý krát bolo v knihe chovu zaregistrovaných 56 psov zo Slovenska a 10 psov z Čiech. FCI toto uznala 13. júna 1989.

Vzhľad a charakteristika

Československý vlčiak je veľký pes, vzhľadovo pripomínajúci vlka. Má pevne stavané telo obdĺžnikového tvaru. Na prvý pohľad je možné rozlíšiť samca od samice. Ich úzke, šikmé oči sú jantárovej farby a trojuholníkové uši sú veľmi pohyblivé, zachytávajúce zvuky z okolia. Končatiny sú pevné, umožňujúce psovi vznešený a elegantný klus. Labky sú silné s tmavými pazúrmi a výraznými vankúšikmi. Chvost je vysoko nasadený, v pokoji býva nesený nižšie.

Československý vlčiak je veľmi temperamentný pes s vynikajúcim zmyslom pre orientáciu v teréne a vysokou úrovňou aktivity. Veľký dôraz sa kladie na jeho cvičitelnosť. Krížením vlka a nemeckého ovčiaka sa vytvorili nové povahové rysy, pričom vlčiak si zachoval anatomické prvky vlka, ktoré mu umožňujú byť výborným bežcom a schopným vytrvalostným športovcom. Na druhej strane je československý vlčiak ťažšie vychovateľný v porovnaní s nemeckým ovčiakom. Toto plemeno má svojskú osobnosť a nie je naklonené vykonávať činnosti, ktoré považuje za zbytočné. Nevhodné je ho cvičiť prísnym drilom, aký je bežný u nemeckého ovčiaka. Ak vlk nie je motivovaný potravou, stráca záujem o vykonanie povelu.

Československý vlčiak je veľmi naviazaný na svorku, či už ide o psí alebo ľudský kolektív. Veľmi ťažko si zvyká na nových majiteľov. Toto plemeno je empatické a citlivé, a preto potrebuje silné puto so svojím pánom. Ak si zaobstaráte toto plemeno, môžete očakávať, že skoro vôbec nešteká, ale za to viac vyje. Ďalším znakom sú silné lovecké inštinkty, preto je vhodné ich venčiť na vodítku. Ideálne je zaobstarať si dlhé stopovacie vodítko, aby sa pes mohol poriadne prebehnúť.

Československý vlčiak je veľmi náročný na socializáciu, ktorú je potrebné začať už v šteňacom veku a pristupovať k nej zodpovedne. Vlčiaci sú vnímaví na postavenie jednotlivých členov svorky a ich hierarchiu. Preto je toto plemeno vhodné skôr pre skúsenejších psovodov alebo ľudí, ktorí už majú skúsenosti so psami. Československý vlčiak je náročné plemeno, ktoré potrebuje veľa pohybu a pravidelnú psychickú stimuláciu. Ideálny je pre neho život na vidieku, kde má dostatok priestoru na pohyb.

Svojmu pánovi a jeho rodine je oddaný a prejavuje mimoriadnu vernosť. Ku známym ľuďom býva priateľský, no k cudzím ľuďom býva nedôverčivý. Pri správnej výchove a dobrom zoznámení nebývajú problémy ani s inými domácimi zvieratami. Ani pri stretnutiach s ostatnými psami. Dobre vychovaný pes má k deťom tiež dobrý vzťah. Deti však musia tolerovať potreby psa a nerušiť ho napríklad pri odpočinku, kŕmení. Pri styku s cudzími deťmi je však nutný dohľad dospelej osoby.

Zmena srsti a starostlivosť

Srsť u československého vlčiaka je uzavretá a rovná. Srsť je rozdielna v zime a v lete. V zime na tele tohto plemena prevláda pod rovnou, tesnou krycou srsťou mohutná podsada, ktorá s vrchnou krycou srsťou vytvára husté osrstenie celého tela. Srsť musí pokrývať brucho, vnútornú časť stehien, miešok, vnútornú časť ušnice a medziprstie. Krk býva tiež dobre osrstený. Farba srsti je striebrosivá až žltosivá s typickou svetlou maskou. Svetlá srsť sa musí nachádzať na spodnej časti krku a na prednej hrudi.

Výmena srsti u psov je prirodzený proces, ktorý prebieha dvakrát do roka. S týmto obdobím sú spojené rôzne výzvy, no zároveň existujú aj efektívne spôsoby, ako tento proces podporiť a uľahčiť. Hlavným spúšťačom výmeny srsti u psov sú sezónne zmeny - teplota a dĺžka denného svetla. Psy, ktoré trávia viac času vonku, tieto zmeny pociťujú intenzívnejšie. Tieto faktory spôsobujú, že sa začína uvoľňovať zimná srsť a na jej mieste vyrastá letná. Najvýraznejšia výmena srsti sa objavuje na jar, keď dni začínajú byť dlhšie a teplota stúpa.

Veľkou výzvou u tohto psa je určite výmena srsti, ku ktorej dochádza dvakrát ročne. Vtedy sa mení srsť z letnej na zimnú a naopak. Veľké množstvo srsti, ktoré vlčiak stratí v priebehu niekoľkých týždňov, je ťažké zachytiť, najmä keď sa zbavuje hustej zimnej srsti. Aj keď v tomto období je vysávač skoro stále v prevádzke, v odľahlých kútoch domu pravdepodobne vždy nájdete chumáče chlpov.

Starostlivosť o srsť nie je náročná, stačí pravidelné česanie počas obdobia presrsťovania. Pre pravidelné denné česanie je vhodné použiť hrebeň s prírodnými štetinami alebo drôtený hrebeň. Každodenné česanie je nutné k odstráneniu uvoľnenej srsti, ku stimulácii jeho prirodzeného premasťovania a k odstráneniu prachu a lupín. Psa kúpte len v prípade nutnosti a používajte pri tom len vysoko kvalitný šampón, určený pre psy. Nikdy nie šampón ktorý používate vy.

V tomto období je možné psom podávať vhodné vitamíny alebo oleje, ktoré urýchlia výmenu srsti. Mimo obdobia pĺznutia stačí psa prečesať raz za týždeň. V prípade, že je mokrý a kvapká z neho voda, je dôležité ho poriadne osušiť uterákom, aby sa srsť nezaparila. Pri starostlivosti o srsť je vhodné vždy skontrolovať aj pokožku a prítomnosť ektoparazitov (vonkajších parazitov).

Výchova a výživa

Plemeno československého vlčiaka sa dosť ťažko učí. Výchova býva veľmi ťažká, žiada si veľa skúseností, citlivosti a extrémne pevnú a trpezlivú ruku. Toto plemeno patrí do rúk skúseného kynológa. Vyžaduje si veľa času a trpezlivosti, aby vyrástol na slušného a dobre vychovaného psa. Človek, ktorý trávi niekoľko hodín denne mimo domova v práci a po práci si rád vyloží nohy, určite nie je vhodným majiteľom pre tohto aktívneho a citlivého vlčiaka. Výchova československého vlčiaka si okrem množstva fyzickej a psychickej aktivity vyžaduje najmä veľa času a dôslednosti. Nedostatočná výchova, nezmyselné násilie alebo zanedbávanie môžu mať v prípade tohto plemena psa nebezpečné následky.

Hoci je od prírody dobromyseľný a na človeka by bezdôvodne nezaútočil, je to veľmi sebavedomý a silný pes, ktorý sa v prípade zlého zaobchádzania vzbúri a sám prevezme kontrolu nad „svorkou“. Kto má u Vás hlavné slovo? Aby ste takýmto situáciám predišli, je dôležité, aby ste svojmu psovi od útleho veku ukázali, že ste vhodným vodcom svorky. Autorita, sebadôvera, skúsenosti, ale aj trpezlivosť a schopnosť psa primerane pochváliť sú nepostrádateľné vlastnosti, ktorými by ste mali disponovať.

Je dôležité, aby ste psovi už od šteniatka pridelili úlohu “najnižšie postaveného” v rodine a umožnili mu získať dobré skúsenosti s touto pozíciou vo všetkých oblastiach života. Svojho citlivého a ľahko ustráchaného štvornohého priateľa začnite čo najskôr opatrne privykať na nové prostredie, ľudí, zvuky alebo iné zvieratá. Každý deň mu ukážte niečo nové. Aj keď je to len dieťa na kolobežke alebo traktor na poli. A dajte mu pocit, že sa s Vami ako vodcom svorky môže cítiť bezpečne a že nie je potrebné zasahovať.

Pri výbere krmiva pre československého vlčiaka je kľúčové zohľadniť jeho veľkosť a rýchly rast, najmä v šteňacom veku. Odporúča sa začať s kĺbovou výživou, aby sa zabezpečil správny vývoj pohybového aparátu. Tieto psy majú vlčie inštinkty a nepohrdnú surovým mäsom. Kŕmna dávka by sa mala rozdeliť na dve časti, pričom je odporúčané kŕmiť československého vlčiaka dvakrát denne. Tento prístup pomáha predchádzať tráviacim problémom a zabezpečuje správne vstrebávanie živín. Pri prechode na nové krmivo je dôležité dodržiavať postupnosť, aby sa predišlo zažívacím ťažkostiam.

Československý vlčiak nemá veľké nároky na krmivo, a preto zvyčajne dobre znáša akékoľvek dobré psie krmivo - či už suché alebo mokré, doma varenú alebo surovú stravu (metóda BARF). Dôležité je, aby krmivo obsahovalo všetky živiny, ktoré Váš pes potrebuje. To, čo Váš pes potrebuje, závisí od jeho veku, hmotnosti, veľkosti, úrovne aktivity a ďalších životných okolností.

Psi kŕmení BARF metódou majú kvalitnejšiu a lesklú srsť. Pri barfovaní je možné zostaviť kŕmnu dávku pre individuálne potreby každého psa. Okrem toho je tento spôsob kŕmenia najprirodzenejší pre československého vlčiaka.

Zvláštnosti plemena

Zaujímavosťou tohto plemena je, že fenky hárajú len raz ročne, zatiaľ čo väčšina iných plemien hára dvakrát do roka.

Pri výbere krmiva pre československého vlčiaka je kľúčové zohľadniť jeho veľkosť a rýchly rast, najmä v šteňacom veku. Odporúča sa začať s kĺbovou výživou, aby sa zabezpečil správny vývoj pohybového aparátu.

Pri prechode na nové krmivo je dôležité dodržiavať postupnosť, aby sa predišlo zažívacím ťažkostiam.

Pre zaradenie do chovu na Slovensku sa vyžaduje bonitácia každého jedinca, úspešné vykonanie behu na 40 km, účasť na dvoch výstavách doporučených klubom a od roku 1998 RTG vyšetrenie bedrových kĺbov na dyspláziu. Jednou zo základných vlôh československého vlčiaka je jeho vytrvalosť. Túto vlastnosť Klub chovateľov československého vlčiaka Slovenskej republiky preveruje tým, že ako podmienku zaradenia do chovu stanovuje absolvovanie 40 km behu, pričom organizuje aj tradičný pretek na 100 km, kde už ide skutočne o hodnotný výkon. Tieto akcie prebiehajú na základe klubom schválených propozícií.

Skúška povahy sa vykonáva u psa uviazaného na úväze v teréne bez prítomnosti majiteľa psa. Figurant používa palicu. Hodnotí sa správanie psa pri zoznamovaní sa s figurantom, ktorý na psa neútočí, reakcia na streľbu a na vykonaný útok figuranta s použitím palice bez úderu. Zvieratá, ktoré sú neisté a nenadväzujú kontakt sú z chovu vyradené.

Československý vlčiak má robustnú a zároveň elegantnú stavbu tela. Podobu vlka u československého vlčiaka je vidno v jeho stavbe tela, klinovitej hlave, ako aj v jeho sivej srsti, svetlej maske a dobre vyvinutom svalstve. Samce zvyčajne dosahujú výšku v kohútiku približne 65 cm. Na druhej strane, sučky zvyčajne nedorastú vyššie ako 60 cm. Pokiaľ ide o hmotnosť, samce vážia najmenej 26 kg a samice 20 kg.

V zime pokrýva celé telo hustá podsada, ktorá spolu s krycou srsťou vytvára mohutné osrstenie, ktoré sa tiahne od ušníc cez brucho až po prsty na nohách.

Jeho vlčí predkovia sa nezaprie ani pri zborovom vytie.

Zdravá nedôvera a určitá rezervovanosť sú dnes podľa normy FCI vyslovene žiaduce. Zodpovedným chovom, dôslednou výchovou a komplexnou socializáciou je však možné tieto vlastnosti nasmerovať pozitívnym a spoločensky vhodným spôsobom. V uvedených podmienkach sa z československého vlčiaka môže stať nebojácny spoločník, ktorý sa pri výcviku ukáže ako veľmi poslušný a učenlivý. Jeho verná oddanosť svojmu pánovi sa z tohto hľadiska javí ako veľmi užitočná. Vďaka jeho nadpriemernej inteligencii je veľmi učenlivý aj keď ide o náročné úlohy, a to za predpokladu, že ich považuje za zmysluplné.

tags: #ceskoslovensky #vlciak #zmena #strsti