Plemeno svojím zjavom nápadne pripomínajúce vlka, ale s povahou a naturelom psa. Ide o zaujímavý počin československých kynológov venujúcich sa cielenému kríženiu vlka s nemeckým ovčiakom, ktorý zjavne našiel pevnú chovateľskú základňu. Československý vlčiak v sebe spája povahové rysy nemeckého ovčiaka, ale i vlka. Je aktívny, energický, má silne vyvinutý poľovný pud a oproti iným psom, je pomerne nedôverčivý voči ľuďom.
Dospieva až v dvoch rokoch a sučky farbia podobne ako divoké sučky, len raz do roka. Svojho pána chápe ako vodcu svorky a vyžaduje od neho úzky kontakt. Dlhšie trvajúcu odluku nesie ťažko, obyčajne so smutný, dlhým vytím. Na iné zvieratá v domácnosti musí byť systematicky privykaný od mala, inak sa prejaví ako lovec. V prípade, že je chovaný spoločne s ďalšími vlčiakmi, prejavuje sa u nich typické svorkové chovanie s alfa párom, teda dominantným psom a sučkou. Chovný pár sa k sebe chová verne a pes sa obyčajne odmieta páriť s inými sučkami.
Československého vlčiaka je možné vychovávať a cvičiť, ale nikdy nemožno očakávať jeho úplné podriadenie sa. Jeho chovanie bude vždy veľmi samostatné a podriadi sa iba v prípade, že uzná požiadavku svojho pána. Po vlčích predkoch plemeno získalo výraznú odolnosť voči nepriazni počasia, ako i vytrvalosť. Stretávame sa s ním preto i v roli saňového psa. Československý vlčiak je pomerne tichý, nebreše ako bežné plemená psov a je skôr plachý, než agresívne teritoriálny.
Za historickou myšlienkou vzniku kríženca nemeckého ovčiaka s karpatským vlkom stál Ing. Karel Hartl a to už v roku 1955. Spočiatku šlo o vedecký experiment, z ktorého až postupom času vzišla myšlienka vzniku nového národného plemena. Účelom bolo vytvoriť psa so vzhľadom, odolnosťou a vytrvalosťou vlka. Bolo potrebné vyčleniť jedince neprispôsobivé a neschopné primeraného výcviku, na druhej strane ale bolo nežiaduce úplne potlačiť možné kvality, ktoré kríženie s vlkom mohlo plemenu odovzdať. Systematicky prebiehalo pozorovanie a porovnávanie krížencov.
Zistilo sa, že sú schopní zvýšenej vytrvalosti, vynikali v práci na pachovej stope, mali lepšiu orientáciu v cudzom prostredí, lepší sluch a čuch než bežné psy. Náročná plemenitba medzi vlkom a nemeckým ovčiakom v niekoľkých líniách trvala až do 80. rokov, kedy bol v roku 1989 v Helsinkách konečne oficiálne uznaný štandard plemena. Obhajoba stability plemena a jeho životaschopnosť musela prebehnúť ešte raz a to v roku 1999 v Mexiku, kde bolo s definitívnou platnosťou plemeno uznané.
Pôsobí ako odľahčená verzia nemeckého ovčiaka na vyšších nohách, na druhej strane zovňajškom evokuje vlka. Uši sú pevne vztýčené, oči posadené mierne šikmo, jantárovej farby. Chvost je vysoko nasadený, spustený voľne dole. Srsť je rovná, huňatá hlavne na krku, chvoste a stehnách. Zimná srsť má mohutnú podsadu s hrubou krycou vrstvou. Letná srsť je výrazne kratšia a jemnejšia. Pre československého vlčiaka je typický harmonický klus, s dopredu sklonenou hlavou a tzv. mimochod.
Ideálny pre väčšie usadlosti s možnosťou pravidelných vychádzok do prírody. Domov / Psy / FCI - zoznam plemien psov / Skupina 1: Salašnícke a pastierske psy / Československý vlčiak.
Charakter a sociálny prejav
ČSV je temperamentný pes s vynikajúcim zmyslom pre orientáciu v teréne a vysokou úrovňou aktivity. Veľký dôraz sa kladie na jeho cvičiteľnosť. Krížením vlka a nemeckého ovčiaka sa vytvorili nové povahové rysy, pričom vlčiak si zachoval anatomické prvky vlka, ktoré mu umožňujú byť výborným bežcom a schopným vytrvalostným športovcom. Na druhej strane je československý vlčiak ťažšie vychovateľný v porovnaní s nemeckým ovčiakom. Toto plemeno má svojskú osobnosť a nie je naklonené vykonávať činnosti, ktoré považuje za zbytočné. Nevhodné je ho cvičiť prísnym drilom, aký je bežný u nemeckého ovčiaka.
Vlčiaci sú veľmi inteligentní a nezávislí psi s genetickým nádychom svorky. Potrebujú veľa pozornosti a času a sú citliví na postavenie v svorke či rodine. Dôležitou súčasťou výchovy je skorá socializácia, aby sa predišlo nežiaducim reakcím v kontakte s ľuďmi a inými zvieratami. Väčšinou sú nedôverčiví k cudzím ľuďom a zvieratám, no sú verní a kontaktní voči svojim ľuďom.
Správanie v domácnosti a v teréne
V prírode sa vyznačuje výdržou a nadväzovaním kontaktu s prostredím. Je potrebné ho viesť do pravidelného pohybu, výcvik by mal byť krátky, pestré a bez násilného drilu. Jeho lovecký pud vyžaduje privykanie na vodítku a dôslednú socializáciu, zvlášť ak býva v blízkosti iných zvierat alebo v domácnosti plnej aktivít. Je vhodný pre väčšie usadlosti a pre ľudí s dostatkom času na dynamický a pravidelný pohyb.
ČSV však vyžaduje skúseného majiteľa. Niekedy je potrebné vyhýbať sa nedostatočne motivovaným výcvikom a rešpektovať jeho potrebu samostatnosti. Je dôležité pochopiť, že jeho chovanie je ovplyvnené vlčím dedičstvom a že vyžaduje premyslenú a trpezlivú výchovu, nie tvrdý výcvik. Pohotové a trénované sú aj na služobné úlohy, no vyžadujú citlivý a pozitívny prístup.
Starostlivosť a výživa
Pri výbere krmiva je kľúčové zohľadniť veľkosť a rýchly rast psa, najmä v šteňacom veku. Odporúča sa začať s kĺbovou výživou na správny vývoj pohybového aparátu. Tieto psy majú vlčie inštinkty a nepohrdnú surovým mäsom. Delená kŕmna dávka dvakrát denne pomáha udržať tráviaci systém a zabrániť problémom. Pri prechode na nové krmivo je dôležité dodržať postupnosť, aby sa predišlo zažívacím ťažkostiam.
Srsť je hustá a odolná voči počasiu; v zime je výrazná podsada, v lete kratšia a menej hustá. Počas obdobia presrsťovania je potrebné pravidelné česanie. Plemeno vyžaduje pravidelnú starostlivosť o zuby, pazúry a uši. Vlčiaky zvyčajne žijú 13 až 16 rokov, pričom samice hárajú raz ročne, čo je v kontraste s bežnými plemenami, ktoré často hárajú dvakrát ročne.
História a uznanie
Vznik československého vlčiaka sa datuje do 50. rokov 20. storočia ako kynologický projekt, ktorý mal overiť možnosti spojenia nemeckého ovčiaka s karpatským vlkom. Prví kríženci sa narodili v Libějoviciach v roku 1958. Postupne vznikali ďalšie línie a plemeno sa rozvíjalo najmä na služobné a pracovné využitie. Oficiálny prvý klub vznikol v roku 1981 a plemeno bolo uznané ako národné plemeno o rok neskôr federálnym výborom chovateľov zväzov. FCI uznala československého vlčiaka v roku 1989.
Pôsobenie tohto plemena na Slovensku a v Českej republike vytvorilo silnú chovateľskú základňu. Hartlove práce a František Rosík zohrali kľúčovú úlohu v uznaní a šľachtení tohto plemena. Československý vlčiak je dnes uznávaný v skupine I - ovčiarske a pastierske psy, sekcia 1 - ovčiarske psy so skúškou z výkonu, s oficiálnym štandardom číslo 332.
Ako vybrať a s kým žiť
ČSV je veľký pes, s obdĺžnikovým telom a dlhými končatinami. Má žltosivé až striebrosté sfarbenie so svetlou maskou; očarí svojím vzhľadom a pohybom. Je to pes, ktorý potrebuje skúseného chovateľa, ktorý nebude vyžadovať výcvikový dril, a ktorý bude rešpektovať jeho potrebu samostatnosti. Ideálny je pre väčšie prvky, ako vidiecke prostredie alebo dom s prístupom do prírody. Pes vyžaduje pravidelný pohyb, jasné pravidlá a pozitívnu motiváciu v tréningu.
Škola Zvierat - Československý Vlčiak
Všeobecné súhrny a tabuľka porovnania
| Všeobecný popis | Veľký pes s vlčím vzhľadom, harmonický klus, silný imunitný systém, vytrvalosť. |
|---|---|
| Výška a hmotnosť | Psy: aspoň 65 cm, suky: aspoň 60 cm; váha nad 26 kg u psov, nad 20 kg u sučiek. |
| Hlava a vzhľad | Jantárové oči, trojuholníkové uši, vlkovi podobná masks, zavalité telo. |
| Srsť | Hustá, rovná; zimná podsada, letná kratšia. |
| Povaha | Nevšímne dôverčivý, verný, potrebuje socializáciu; samostatný a pracovne orientovaný. |
Záverom možno povedať, že Československý vlčiak je fascinujúce plemeno spájajúce vlčie a psie kvality. Je vhodný pre skúsených majiteľov, ktorí majú čas na dlhé prechádzky, socializáciu a premyslený výcvik. Ak hľadáte partnera na dlhé výlety a priestor na pohyb, ČSV môže byť vašou správnou voľbou, avšak vyžaduje dôslednú starostlivosť a zodpovedný prístup.
tags: #ceskoslovensky #vlciak #v #lese