Československý vlčiak je fascinujúce plemeno, ktoré spája jedinečné vlastnosti vlka a psa. Jeho pôvod, temperament a potreby sú výnimočné, čo z neho robí skvelého spoločníka pre aktívnych majiteľov, ktorí sú ochotní investovať čas a energiu do jeho výcviku a socializácie.
Vznik plemena
V roku 1955 sa Ing. Karel Hartl snažil vypracovať projekt na vyšľachtenie služobného psa, ktorý by spĺňal vysoké požiadavky na služobného psa pohraničnej stráže vtedajšieho Československa. Cieľom tohto kríženia bolo dosiahnuť odolné, vytrvalé a ostražité jedince, schopné efektívne strážiť hranice so západným Nemeckom a Rakúskom. Pod vedením Ing. Karla Hartla bol v roku 1955 vypracovaný projekt na získanie služobného plemena spĺňajúceho mimoriadne požiadavky kladené na psa službu v pohraničnej stráži ČSSR. Náčelník služobnej kynológie pohraničnej stráže Karel Hartl vypracoval projekt na získanie krížencov vlka so psom. Projekt zahŕňal okrem preskúmania otázok medzidruhového kríženia v rámci biológie, dedičnosti a biometrie tiež problematiku fyziologických rozdielov medzi psami, vlkmi a ich krížencami. Realizácia tohto plánu začala v roku 1957, pričom sa na nej podieľali viaceré chovateľské stanice, ktoré skúmali povahové vlastnosti psov.
Prvé krížence sa narodili v CHS Libějovice zo spojenia vlčice Brity a nemeckého ovčiaka Cézara z Březového hája. Narodilo sa päť šteniat (1 pes a 4 suky), z ktorých sa v ďalšej plemenitbe uplatnila suka F1 Bety a suka F1 Berta. Berta odchovala v CHS Šamorín niekoľko generácií krížencov druhej filiálnej generácie. Z Bertiných šteniat sa v ďalšom chove uplatnila suka Osa a psy Old a Odin, ktorí prispeli svojím genetickým materiálom aj medzi prvými civilnými chovateľmi. Z potomstva Bety bolo odchovaných niekoľko vrhov druhej až štvrtej filiálnej generácie a tiež prvé spojenia dvoch krížencov druhej filiálnej generácie. F3 potomkovia suky F2 Osa vytvorili početnú základňu tvorenú 66 psami a 40 sukami. Druhá línia bola vytvorená z potomkov vlčice Berty a nemeckého ovčiaka Kurta z Václavky. Prvý vrh tvorilo šesť šteniat, ktoré sa narodili dňa 21. mája 1960. V ďalšej plemenitbe sa uplatnil pes Bikar. Tretiu líniu tvoria kríženci vlka Arga so sukou nemeckého ovčiaka Asta z SNB, ktorí sa narodili v roku 1968 v CHS polície v Býchorech. K ďalšej plemenitbe boli použiti pes Ink z SNB a jeho sestra Bara z PS v CHS Malacky. V roku 1974 obohatil chov ďalší vlk Šarik, ktorého potomkovia sa uplatnili aj v civilnom chove. Posledné kríženie s vlkom sa uskutočnilo v roku 1983.
Už prvé krížence boli podrobované výcviku a testované na schopnosť sociálnej väzby na človeka. Psy boli buď zaraďované do služby, alebo ich predávali civilným chovateľom. V 60. rokoch 20. storočia bol chov ČSV na Slovensku organizovaný iba v chovateľskej stanici PS v Malackách pod vedením majora Františka Rosíka. V roku 1968 došlo k zmene vo funkcii náčelníka kynológie PS a program chovu krížencov bol zastavený. Mjr. Rosík a členovia Bratislavskej brigády PS však vytvorili podmienky pre ďalší chov československého vlčiaka.
V roku 1966 vznikol návrh budúceho štandardu plemena a Ing. Hartl sa pokúsil o jeho registráciu v civilnej plemennej knihe a založenie klubu. V tej dobe bolo pre založenie klubu potrebné zastrešiť ho v tzv. Národnom fronte a chov následne riadil Zväzarm (Zväz pre spoluprácu s armádou), ktorý odmietol registráciu krížencov. Ďalší pokus o založenie klubu v roku 1970 opäť zlyhal. Koncom 60. rokov prišiel rozkaz, ktorým bol experiment kríženia vlka a nemeckého ovčiaka, resp. ďalšie vzájomné kríženie už vzniknutých krížencov, zastavený. Posledný vrh krížencov v Česku sa narodil v roku 1971 a nasledujúcich 10 rokov sa nenarodilo jediné šteňa. Krížence však zostali na Slovensku, kde pod vedením mjr. Františka Rosíka, kríženie pokračovalo. Vytvorila sa dostatočne veľká chovná základňa pre uznanie plemena. Na Slovensku preto vznikla silná iniciatíva za uznanie československého vlčiaka ako plemena. A chovateľská základňa, aj v čase jeho uznania, sa nachádzala najmä v slovenskej časti spoločnej republiky. Klub vznikol až v roku 1981, keď sa Český svaz chovatelů podujal zapísať československého vlčiaka do hlavnej plemennej knihy v Prahe. O rok neskôr bol československý vlčiak vtedajším Federálnym výborem chovatelských zväzov ČSSR uznaný za národné plemeno. V tomto čase sa už do Česka znovu začali dovážať šteniatka československého vlčiaka zo Slovenska. FCI uznala československého vlčiaka v roku 1989.
Ing. Hartl nesie zásluhu za vytvorenie unikátneho projektu kríženia vlka a nemeckého ovčiaka, ktorý mal za úlohu revitalizáciu plemena nemecký ovčiak, teda zlepšenie jeho vlastností. Za vznik plemena československý vlčiak, jeho uznanie a vytvorenie a organizovanie širokej chovateľskej základne na Slovensku nesie zasa zásluhu mjr. František Rosík. Je preto možné zovšeobecniť, že bez Ing. Hartla by neexistovali krížence, bez mjr. Františka Rosíka by toto plemeno pravdepodobne nebolo uznané.
Vzhľad a charakteristika
Československý vlčiak je veľký pes vzhľadom pripomínajúci vlka. Dosahuje výšku v kohútiku minimálne 65 cm (psy) /60 cm (suky), horná hranica nie je stanovená. Telo československého vlčiaka má byť obdĺžnikového rámca s pomerom 9:10 (výška:dĺžka). Toto plemeno sa vyznačuje dlhými bedrovými aj hrudnými končatinami. Typické je žltosivé až strieborné sfarbenie so svetlou maskou. Srsť je hustá s rovnými chlpmi. Československý vlčiak sa pohybuje klusom. Je to temperamentný a aktívny pes s mimoriadne vyvinutými zmyslami a orientáciou v teréne.
Je to pevného konštitučného typu, viac ako stredne veľký, pravouhlého rámca. Stavbou tela, pohybom, osrstením, farbou srsti a maskou sa podobá vlkovi. Dĺžka tela: výška v kohútiku = 10:9. Dĺžka papule: dĺžka lebky = 1:1,5. Hlava je symetrická, dobre osvalená, pri pohľade zo strany a zhora tvorí tupý klin. Výraz hlavy vyjadruje pohľade. Oči sú úzke, šikmo uložené, jantárovej farby. Uši sú stojace, tenké, trojuholníkového tvaru, krátke. Krk je suchý, dobre osvalený. Chrbát je pevný, rovný. Hrudník je symetrický, dobre osvalený, priestorný, hruškovitého tvaru so zúžením k hrudnej kosti. Brucho je pevné a vtiahnuté. Chvost je vysoko nasadený, pri vzrušení spravidla nesený kosákovito hore. Končatiny sú rovné, pevné, suché, úzko postavené s mierne vybočenými labami. Zadné končatiny sú rovnobežné.
Povaha a správanie
Toto plemeno je veľmi naviazané na svoju rodinu či svorku. Tým, že československý vlčiak vznikol krížením vlka so psom, prejavujú sa v jeho chovaní iné štruktúry chovania ako pri iných plemenách psov. Tieto krížence si zachovávajú anatomické prednosti vlka, vďaka ktorým dokáže vytrvalo bežať, prispôsobiť sa klimatickým podmienkam a dobre sa orientovať v teréne. Na druhej strane je československý vlčiak ťažšie vychovateľný, keďže rovnako ako vlk, ani toto plemeno nerobí nič zbytočne. Zásadne neopakuje činnosť, pri ktorej mal negatívnu skúsenosť. Je tiež nevhodné cvičiť ho drilom ako je to zvykom u nemeckých ovčiakov, pretože ak nie je vlčiak motivovaný napríklad potravou, nemá dôvod cvik vykonať.
Je to temperamentný, veľmi aktívny, vytrvalý, učenlivý, rýchlo reagujúci, neohrozený a odvážny pes. Nedôverčivý. Svojmu pánovi prejavuje mimoriadnu vernosť. Odolný voči vplyvom počasia. Mnohostranne použiteľný. Vzhľadom vlk, ktorého ale treba riadne vycvičiť. Svoje inštinkty si prebral priamo od vlka, preto naň treba pevnú ruku. Púta pozornosť všade, kde sa objaví.
Československý vlčiak sa pohybuje klusom. Je to temperamentný a aktívny pes s mimoriadne vyvinutými zmyslami a orientáciou v teréne. Toto plemeno je veľmi naviazané na svoju rodinu či svorku. Tým, že československý vlčiak vznikol krížením vlka so psom, prejavujú sa v jeho chovaní iné štruktúry chovania ako u iných plemien psov. Tieto krížence si zachovávajú anatomické prednosti vlka, vďaka ktorým dokáže vytrvalo bežať, prispôsobiť sa klimatickým podmienkam a dobre sa orientovať v teréne. Na druhej strane je československý vlčiak ťažšie vychovateľný, keďže rovnako ako vlk, ani toto plemeno nerobí nič zbytočne. Zásadne neopakuje činnosť, pri ktorej mal negatívnu skúsenosť. Je tiež nevhodné cvičiť ho drilom ako je to zvykom u nemeckých ovčiakov, pretože ak nie je vlčiak motivovaný napríklad potravou, nemá dôvod cvik vykonať.
Československý vlčiak je veľký pes, vzhľadom pripomínajúci vlka. Má pevne stavané telo obdĺžnikového tvaru. Na prvý pohľad je možné rozlíšiť samca od samice. Ich úzke, šikmé oči sú jantárovej farby a trojuholníkové uši sú veľmi pohyblivé, zachytávajúce zvuky z okolia. Končatiny sú pevné, umožňujúce psovi vznešený a elegantný klus. Labky sú silné s tmavými pazúrmi a výraznými vankúšikmi. Chvost je vysoko nasadený, v pokoji býva nesený nižšie. Československý vlčiak je veľmi naviazaný na svorku, či už ide o psí alebo ľudský kolektív. Veľmi ťažko si zvyká na nových majiteľov. Toto plemeno je empatické a citlivé, a preto potrebuje silné puto so svojím pánom. Ak si zaobstaráte toto plemeno, môžete očakávať, že skoro vôbec nešteká, ale za to viac vyje. Ďalším znakom sú silné lovecké inštinkty, preto je vhodné ich venčiť na vodítku. Ideálne je zaobstarať si dlhé stopovacie vodítko, aby sa pes mohol poriadne prebehnúť.
Československý vlčiak je veľmi náročný na socializáciu, ktorú je potrebné začať už v šteňacom veku a pristupovať k nej zodpovedne. Vlčiaci sú vnímaví na postavenie jednotlivých členov svorky a ich hierarchiu. Preto je toto plemeno vhodné skôr pre skúsenejších psovodov alebo ľudí, ktorí už majú skúsenosti so psami.
Zdravá nedôvera a určitá rezervovanosť sú podľa normy FCI vyslovene žiaduce. Zodpovedným chovom, dôslednou výchovou a komplexnou socializáciou je však možné tieto vlastnosti nasmerovať pozitívnym a spoločensky vhodným spôsobom. V uvedených podmienkach sa z československého vlčiaka môže stať nebojácny spoločník, ktorý sa pri výcviku ukáže ako veľmi poslušný a učenlivý. Jeho verná oddanosť svojmu pánovi sa z tohto hľadiska javí ako veľmi užitočná. Vďaka jeho nadpriemernej inteligencii je veľmi učenlivý aj keď ide o náročné úlohy, a to za predpokladu, že ich považuje za zmysluplné.
Československý vlčák - Tlapka TV - Atlas plemen
Starostlivosť a výživa
Československý vlčiak je náročné plemeno, ktoré potrebuje veľa pohybu a pravidelnú psychickú stimuláciu. Ideálny je pre neho život na vidieku, kde má dostatok priestoru na pohyb. Starostlivosť o srsť nie je náročná, stačí pravidelné česanie počas obdobia presrsťovania. Dôležité je tiež dbať na stav zubov, pazúrov a uší.
Pri výbere krmiva pre československého vlčiaka je kľúčové zohľadniť jeho veľkosť a rýchly rast, najmä v šteňacom veku. Odporúča sa začať s kĺbovou výživou, aby sa zabezpečil správny vývoj pohybového aparátu. Tieto psy majú vlčie inštinkty a nepohrdnú surovým mäsom. Kŕmna dávka by sa mala rozdeliť na dve časti, pričom je odporúčané kŕmiť československého vlčiaka dvakrát denne. Tento prístup pomáha predchádzať tráviacim problémom a zabezpečuje správne vstrebávanie živín. Pri prechode na nové krmivo je dôležité dodržiavať postupnosť, aby sa predišlo zažívacím ťažkostiam.
Veľkou výzvou u tohto psa je určite výmena srsti, ku ktorej dochádza dvakrát ročne. Vtedy sa mení srsť z letnej na zimnú a naopak. Veľké množstvo srsti, ktoré vlčiak stratí v priebehu niekoľkých týždňov, je ťažké zachytiť, najmä keď sa zbavuje hustej zimnej srsti. Aj keď v tomto období je vysávač skoro stále v prevádzke, v odľahlých kútoch domu pravdepodobne vždy nájdete chumáče chlpov. Schopnosť prižmúriť oči nad nedostatkom čistoty vo Vašej domácnosti je v tejto fáze určite užitočná. Okrem srsti v období pĺznutia však tento pes prináša do domu prekvapivo málo nečistôt.
Poriadna starostlivosť o srsť, pravidelné odčervovanie a každoročné očkovanie by mali byť súčasťou rutiny každého majiteľa psa. Okrem srsti v období pĺznutia však tento pes prináša do domu prekvapivo málo nečistôt. Československý vlčiak nemá veľké nároky na krmivo, a preto zvyčajne dobre znáša akékoľvek dobré psie krmivo - či už suché alebo mokré, doma varenú alebo surovú stravu (metóda BARF). Dôležité je, aby krmivo obsahovalo všetky živiny, ktoré Váš pes potrebuje. To, čo Váš pes potrebuje, závisí od jeho veku, hmotnosti, veľkosti, úrovne aktivity a ďalších životných okolností.
Zdravie
Československý vlčiak má po svojich predkoch celkom pevné zdravie. Je to húževnatý a odolný pes, ktorý zvyčajne netrpí chorobami. Zaujímavosťou tohto plemena je, že fenky hárajú len raz ročne, zatiaľ čo väčšina iných plemien hára dvakrát do roka.
Napriek geneticky dobrému zdraviu sa ani vlčiakom nevyhýbajú niektoré fyzické problémy. Občas sa vyskytujú problémy s rastom a vývojom bedrových a lakťových kĺbov alebo dokonca celková zakrpatenosť. U československého vlčiaka sa častejšie vyskytuje dysplázia bedrového kĺbu. U renomovaných chovateľov sa však všetkým šteniatkam robia vyšetrenia na vylúčenie náchylnosti na toto ochorenie.
Pre koho je československý vlčiak vhodný?
Výchova a výcvik plemena československý ovčiak nepatrí tak úplne k najjednoduchším. Výcvik tohto nemalého aktívneho plemena bude dosahovať najlepšie výsledky v prípade, že majiteľ je autoritou. Od majiteľa sa predpokladá, že bude mať pevnú ruku, dostatok času na psa a poriadne si naštuduje o tomto plemene. Výchova každého psa je veľmi dôležitá. Najlepšie je s výchovou začať od malého šteňaťa, psík je vtedy najviac učenlivý a ľahšie sa s ním pracuje.
Pre prácu s československým vlčiakom je potrebná dôsledná socializácia na človeka a dobrý vzťah s psovodom. Československý vlčiak je veľmi náročný na socializáciu, ktorú je potrebné začať už v šteňacom veku a pristupovať k nej zodpovedne. Vlčiaci sú vnímaví na postavenie jednotlivých členov svorky a ich hierarchiu. Preto je toto plemeno vhodné skôr pre skúsenejších psovodov alebo ľudí, ktorí už majú skúsenosti so psami.
Človek, ktorý trávi niekoľko hodín denne mimo domova v práci a po práci si rád vyloží nohy, určite nie je vhodným majiteľom pre tohto aktívneho a citlivého vlčiaka. Výchova československého vlčiaka si okrem množstva fyzickej a psychickej aktivity vyžaduje najmä veľa času a dôslednosti. Nedostatočná výchova, nezmyselné násilie alebo zanedbávanie môžu mať v prípade tohto plemena psa nebezpečné následky. Hoci je od prírody dobromyseľný a na človeka by bezdôvodne nezaútočil, je to veľmi sebavedomý a silný pes, ktorý sa v prípade zlého zaobchádzania vzbúri a sám prevezme kontrolu nad „svorkou“.
Ak máte dobre oplotený pozemok, robustného vlčiaka môžete chovať aj vonku. Keďže má však rád spoločnosť a nerád zostáva dlho sám, druhý pes by mu v tomto prípade určite prospel. V prípade zlého počasia potrebuje mať možnosť uchýliť sa na suché chránené miesto. Samozrejme, dlhodobý pobyt vonku a voľné pobehovanie po Vašom pozemku nenahradí spoločné prechádzky a výlety do prírody. Pes potrebuje pevné puto s majiteľom a nikdy by nemal zostať sám príliš dlho.
Československý vlčiak je veľký pes, vzhľadom pripomínajúci vlka. Má pevne stavané telo obdĺžnikového tvaru. Na prvý pohľad je možné rozlíšiť samca od samice. Ich úzke, šikmé oči sú jantárovej farby a trojuholníkové uši sú veľmi pohyblivé, zachytávajúce zvuky z okolia. Končatiny sú pevné, umožňujúce psovi vznešený a elegantný klus. Labky sú silné s tmavými pazúrmi a výraznými vankúšikmi. Chvost je vysoko nasadený, v pokoji býva nesený nižšie. Československý vlčiak je veľmi naviazaný na svorku, či už ide o psí alebo ľudský kolektív. Veľmi ťažko si zvyká na nových majiteľov. Toto plemeno je empatické a citlivé, a preto potrebuje silné puto so svojím pánom. Ak si zaobstaráte toto plemeno, môžete očakávať, že skoro vôbec nešteká, ale za to viac vyje. Ďalším znakom sú silné lovecké inštinkty, preto je vhodné ich venčiť na vodítku. Ideálne je zaobstarať si dlhé stopovacie vodítko, aby sa pes mohol poriadne prebehnúť.
Pre koho je československý vlčiak vhodným psom? V podstate je potrebné mať veľa skúseností, trpezlivosti a empatie, aby ste tomuto temperamentnému vlčiakovi poskytli vhodný výcvik a dosť aktivít, ktoré potrebuje. Iba skúsení majitelia psov dokážu vyhovieť jeho špeciálnym potrebám a vycvičiť ho tak, aby bol spoločensky prijateľným psom s ohľadom na jeho špeciálne požiadavky. Vzhľadom k jeho povahe musí byť tento pes intenzívne fyzicky aj psychicky vyťažený, aby bol z neho vyrovnaný a spokojný spoločník.
tags: #ceskoslovensky #vlciak #s #divokou #krvi