Československý vlčiak porovnanie s vlkom: rozdiely a podobnosti

Plemeno svojím zjavom nápadne pripomínajúce vlka, ale s povahou a naturelom psa. Ide o zaujímavý počin československých kynológov venujúcich sa cielenému kríženiu vlka s nemeckým ovčiakom, ktorý zjavne našiel pevnú chovateľskú základňu. Československý vlčiak v sebe spája povahové rysy nemeckého ovčiaka, ale i vlka. Je aktívny, energický, má silne vyvinutý poľovný pud a oproti iným psom, je pomerne nedôverčivý voči ľuďom. Dospieva až v dvoch rokoch a sučky farbia podobne ako divoké sučky, len raz do roka. Svojho pána chápe ako vodcu svorky a vyžaduje od neho úzky kontakt. Dlhšie trvajúcu odluku nesie ťažko, obyčajne so smutným, dlhým vytím. Na iné zvieratá v domácnosti musí byť systematicky privykaný od mala, inak sa prejaví ako lovec. V prípade, že je chovaný spoločne s ďalšími vlčiakmi, prejavuje sa u nich typické svorkové chovanie s alfa párom, teda dominantným psom a sučkou. Chovný pár sa k sebe chová verne a pes sa obyčajne odmieta páriť s inými sučkami. Československého vlčiaka je možné vychovávať a cvičiť, ale nikdy nemožno očakávať jeho úplné podriadenie sa. Jeho chovanie bude vždy veľmi samostatné a podriadi sa iba v prípade, že uzná požiadavku svojho pána.

Po vlčích predkoch plemeno získalo výraznú odolnosť voči nepriazni počasia, ako i vytrvalosť. Stretávame sa s ním preto i v roli saňového psa. Československý vlčiak je pomerne tichý, nebreše ako bežné plemená psov a je skôr plachý, než agresívne teritoriálny. Za historickou myšlienkou vzniku kríženca nemeckého ovčiaka s karpatským vlkom stál Ing. Karel Hartl a to už v r. 1955. Spočiatku šlo o vedecký experiment, z ktorého až postupom času vzišla myšlienka vzniku nového plemena. Účelom bolo vytvoriť psa so vzhľadom, odolnosťou a vytrvalosťou vlka. Bolo potrebné vyčleniť jedince neprispôsobivé a neschopné primeraného výcviku, na druhej strane ale bolo nežiaduce úplne potlačiť možné kvality, ktoré kríženie s vlkom mohlo plemenu odovzdať. Systematicky prebiehalo pozorovanie a porovnávanie krížencov.

Zistilo sa, že sú schopní zvýšenej vytrvalosti, vynikali v práci na pachovej stope, mali lepšiu orientáciu v cudzom prostredí, lepší sluch a čuch než bežné psy. Náročná plemenitba medzi vlkom a nemeckým ovčiakom v niekoľkých líniách trvala až do 80. rokov, kedy bol v r.1989 v Helsinkách konečne oficiálne uznaný štandard plemena. Obhajoba stability plemena a jeho životaschopnosť musela prebehnúť ešte raz a to v r. 1999 v Mexiku, kde bolo s definitívnou platnosťou plemeno uznané. Pôsobí ako odľahčená verzia nemeckého ovčiaka na vyšších nohách, na druhej strane zovňajškom evokuje vlka. Uši sú pevne vztýčené, oči posadené mierne šikmo, jantárovej farby. Chvost je vysoko nasadený, spustený voľne dole. Srsť je rovná, huňatá hlavne na krku, chvoste a stehnách. Zimná srsť má mohutnú podsadu s hrubou krycou vrstvou. Letná srsť je výrazne kratšia a jemnejšia.

Pre československého vlčiaka je typický harmonický klus, s dopredu sklonenou hlavou a tzv. mimochod. Vhodný jedine pre skúseného kynológa, ktorý nebude požadovať výcvikový dril, ako verný a oddaný sprievodca a spoločník. Ideálny pre väčšie usadlosti s možnosťou pravidelných vychádzok do prírody. Domov / Psy / FCI - zoznam plemien psov / Skupina 1: Salašnícke a pastierske psy / Československý vlčiak.

História a pôvod v skratke

História československého vlčiaka sa začala v roku 1955, keď sa Ing. Karol Hartl pustil do kríženia karpatského vlka s nemeckým ovčiakom. Výsledkom bol nový národný projekt so snahou o vzhľad vlka, odolnosť a vytrvalosť psa vhodného pre službu pohraničnej stráže. Prví kríženci sa narodili v roku 1958 v Libějoviciach. Postupne vznikali ďalšie línie a v roku 1999 bol plemeno oficiálne uznané v Mexiku, neskôr aj Federálnym výborom chovateľov ČSSR a napokon FCI v roku 1989.

Na Slovensku vznikla výrazná chovateľská základňa, ktorá v priebehu rokov umožnila uznanie plemena ako národného. Hlavná iniciatíva za uznanie československého vlčiaka pochádzala z radov chovateľov a kynológov na Slovensku, aj keď plemeno bolo neskôr uznané aj v Českej republike.

Vzhľad a povaha v stručnosti

Československý vlčiak je veľký pes pripomínajúci vlka. Dosahuje výšku v kohútiku minimálne 65 cm (psy) / 60 cm (suky). Telo má obdĺžnikový rámec s pomerom 9:10. Srsť je hustá a odolná voči počasiu, farby prechodné od strieborno-žltosivých po tmavosivé s výraznou svetlou maskou. Uši sú trojuholníkové, oči jantárovej farby, chvost vztyčený alebo nosený dole. Pohybom sa vyznačuje klusom, s typickým mimochodom a vlčím štýlom kroku.

Povaha je mixom lojality a nezávislosti. Pes je veľmi naviazaný na rodinu a svorku, s mimoriadne vyvinutými zmyslami a orientáciou v teréne. Potrebuje pevného vodcu svorky, socializáciu od útleho veku a pri kontaktu s ľuďmi aj zvieratami dôslednú výchovu. Je vycvičiteľný, no nie je možné očakávať úplné podriadenie, pretože zostáva aj poľovne zameraný a samostatný.

Rozdiely medzi pohybom a správaním

Rozdiely medzi psom a vlkom sa prejavujú najmä v správaní a anatómii. Vlk má špecifický štýl pohybu a štýl šliapania: jeho stopy sú v jednej línii a klade zadné laby do stopy predných. Pes zvyčajne kladie zadné laby medzi stopy predných a jeho stopa je často odklonená od priameho smeru. Vlčiaci zdedili po vlkovi tento štýl pohybu a radšej sa pohybujú v kluse s minimálnym zdvíhaním nôh. Hlavný rozdiel predstavuje aj vnútorný uhol očnej jamky a lebky, ktorý je u vlkov približne 40-45 stupňov, čo ovplyvňuje perceptívnosť a výraz v tvári.

Československý vlčiak je temperamentný a aktívny pes s mimoriadne vyvinutými zmyslami a orientáciou v teréne. Ako kríženec vlka so psom si zachováva vlčie instinkt a potrebuje pevnú, citlivú a skúsenú výchovu. Zatiaľ čo Západosibírska lajka je výrazne poľovnícky a hlučná, ČSV je ťažšie vychovateľný a neopakuje činnosti, pri ktorých mal negatívnu skúsenosť. Oba psy však vyžadujú skúseného majiteľa, ktorý im poskytne dostatok aktivity, mentálnej stimulácie a dôslednú výchovu.

Starostlivosť, výživa a zdravie

Západosibírska lajka sa teší výnimočnému zdraviu a nepotrebuje špeciálne choroby plemena; potreby sú mierne a starostlivosť jednoduchšia. Československý vlčiak je tiež odolný, ale kvôli vlčiemu predku býva náchylnejší na niektoré zdravotné problémy, napríklad dyspláziu bedrového kĺbu, pričom renomovaní chovatelia vykonávajú vyšetrenia u šteniat. Obezita je riziko u niektorých plemien; dôležité je sledovať výživu a pohyb. Srsť treba pravidelne češať počas období pĺznutia.

Krmivá by mala zohľadňovať veľkosť a rast psa, najmä v šteňacom veku. ČSV potrebuje vyváženú stravu s vysokým obsahom kvalitného mäsa, tukov a omega-3 mastných kyselín. Množstvo jedla prispôsobte veku, aktivite a zdravotnému stavu. Šteniatka rastú rýchlo a vyžadujú dostatok živín pre správny vývoj pohybového aparátu. Pri kŕmení granulami je dôležité preštudovať zloženie uvedené na obale.

Vzťah k ľuďom a súkromiu domova

ČSV je náročné plemeno, ktoré vyžaduje skúseného majiteľa a dôsledný výcvik. Je veľmi naviazané na svorku a potrebuje intenzívnu sociálnu stimuláciu, aby bolo vyrovnané. Môže byť vhodným rodinným psom pri správnom výcviku a socializácii, avšak potrebuje starostlivú a včasnú výchovu; nesmie zostať dlho sám a vyžaduje pravidelné spoločné prechádzky.

Výchova a výcvik

Výchova plemena nie je jednoduchá a vyžaduje pevného vodcu so zmyslom pre autoritu. Od majiteľa sa očakáva pevná ruka, čas a ochota dobre si naštudovať potreby plemena. Vlčiaky nerobia nič zbytočne a neopakujú činnosti, pri ktorých mali negatívnu skúsenosť. Tréning sa má zamerať na motiváciu, najmä potravou, a na vybudovanie pevnej puto so psom.

Denný tréning by mal byť súčasťou režimu, pričom dĺžka a intenzita sa prispôsobuje veku a povahy psa. Niektoré plemená sú tvrdohlavé a vyžadujú skúseného chovateľa; iné sú viac prispôsoby a tolerujú rušnejšie prostredie. ČSV potrebujú pravidelný pohyb a mentálnu stimuláciu, aby zostali vyrovnaní a šťastní.

Často kladené otázky a praktické odporúčania

1. Je možné mať československého vlčiaka ako rodinného psa? Áno, s primeraným výcvikom, socializáciou a aktívnym životným štýlom, ale vyžaduje skúseného majiteľa.
2. Je vhodný na bývanie v byte? Menej vhodný kvôli jeho energií a potrebám pohybu; skôr pre domáce prostredie so záhradou alebo vidiekom.
3. Ako reaguje na deti? So správnym vedením a socializáciou môže byť tolerantný, ale treba dohliadať na vzťah s deťmi a zvieratami.
4. Aký je rozdiel medzi vlkom a vlčiakom? Rozdiely sú najmä v správaní a anatómii; vlk je menej prispôsobiteľný a menej učenlivý na domáce prostredie.

Koľko stojí československý vlčiak?

Cena u renomovaného chovateľa sa pohybuje okolo 1 100 až 1 500 eur. Pri výbere chovateľa je dôležité overiť zdravotné a rodičovské testy, očkovanie, čipovanie a dokumentáciu o pôvode šteniat.

tags: #ceskoslovensky #vlciak #porovnanie #s #vlkom