Pôvod a história plemena Československý vlčiak bolo cieľom šľachtenia, ktoré si kládlo za úlohu získať odolné a výkonné služobné psy pre potreby vtedajšej československej pohraničnej stráže. Zmiešaním krvi karpatského vlka a Nemeckého ovčiaka vzniklo plemeno s nadštandardne vyvinutými zmyslami a vyššou odolnosťou. Tento proces zahŕňal skúmanie dedičnosti, biometrie a sociálneho správania, pričom projekt realizoval prema Hartl a Rosík a bol vedený v chovateľských staniciach pohraničnej stráže.
Historicky vznikol prvý významný krok v roku 1955, keď sa v ČSR uskutočnil biologický pokus kríženia karpatského vlka s nemeckým ovčiakom. Cieľom bolo získať služobných psov pre západnú hranicu a skúmať množstvo faktorov od odolnosti až po sociálne správanie. Prvé krížence sa narodili v chovateľskej stanici Libějovice z plemena vlčice Brita a psa Cézar z Březového hája, z čoho vyšli sučky BETY a BERTA.
Na Slovensku sa chov rozvíjal až do roka 1981, kedy vznikol Klub chovateľov československého vlčiaka a v roku 1989 FCI plemeno oficiálne uznala. Po rozdelení Česko-Slovenska sa garantom plemena stala Slovenská republika. Hlavnou myšlienkou bolo vytvoriť plemeno s vlčím vzhľadom a psími schopnosťami Nemeckého ovčiaka, pričom štandard FCI bol definovaný v roku 1989 a v Mexiku schválený 1. júna 1999.
Vďaka dlhému výcviku a socializácii sa ČSV stal jedným z našich národných plemien. Plemeno má zvláštnosť kombinácie silnej prírody vlka s výnimočnou poslušnosťou, ktorá si vyžaduje skúseného majiteľa, dôslednú výchovu a trpezlivosť. Z hľadiska vzhľadu má ČSV výrazný vlčí vzhľad: výška psa minimálne 65 cm, suka 60 cm, obdĺžnikový rámec tela s pomerom 9:10, žltosivé až strieborné sfarbenie s svetlou maskou a hustú srsť s rovnými chlpy. Uši sú trojuholníkové a oči často jantárovej farby.
Povaha, využitie a komu je plemeno vhodné
Československý vlčiak je nadpriemerne inteligentné plemeno, ktoré potrebuje individuálny prístup a včasnú socializáciu už od mladého veku. Nie je vhodný pre začiatočníkov, vyžaduje trpezlivý a lojálny prístup majiteľa, ktorý dokáže byť autoritou a zároveň vytvoriť pevný vzťah na báze dôvery a vzájomného rešpektu. Pes má sklony k naviazaniu na jedného pána a po čase môže vzniknúť separačná úzkosť, ak nie je psovi poskytnutý pravidelný kontakt a zamestnanie.
Zvláštnosťou plemena je silný lovecký pud a opatrný, rezervovaný postoj k cudzím ľuďom. Dôležitá je socializácia a postupné zvládanie kontaktov s inými zvieratami, pretože vzťah s podobne veľkými alebo dominantnými jedincami môže viesť k problémom s teritóriom. Všetky tieto vlastnosti však dokážu pri správnom vedení a motivácii premeniť ČSV na spoľahlivého rodinného psa a aktívneho spoločníka na túrach a športoch.
- Vzhľad a pohyb: vyžaduje pohyb minimálne dve hodiny denne, aktívne vyžaduje dlhé túry a športové aktivity; beh na voľno nie je odporúčaný bez pokynov.
- Socializácia a výchova: je nutná už v šteňacom veku; vyžaduje pevné vedenie a pozitívnu motiváciu počas výcviku.
- Vhodné prostredie: najlepšie bývanie je na vidieku s dostatkom priestoru, môže byť aj v dome so záhradou, nie však dlhodobo v byte bez primeranej energie a stimulácie.
- Väzba na rodinu: veľmi vysoká, pes miluje svoju svorku a potrebuje stály kontakt so svojím pánom a rodinou.
Typický vyzer plemena: dlhé nohy, výrazná chrbtová línia, pevná stavba tela a výrazný vlčí vzhľad. Pes je vyrovnaný, ale s výraznou mierou nezávislosti a individuality, čo vyžaduje, aby majiteľ pochopil jeho povahu a správne ju riadil.
História chovu a významné míľniky
Hlavnými momentmi v histórii ČSV sú: vznik projektového kríženia vlka a NO (1955-1957), prvé krížence (Betty, Berta), pokus o registráciu a založenie klubu (1960s), ukončenie medzidruhového kríženia v Čechách a pokračovanie na Slovensku pod vedením Františka Rosíka, založenie klubu v roku 1982 a uznanie plemena FCI v roku 1989. Po rozdelení Československa v roku 1993 ostala garancia plemena Slovenskej republike prostredníctvom SKJ. V roku 1999 bolo plemeno konečne uznané v FCI ako Československý vlčiak s identitou Slovenskej republiky ako garantom.
Chov a plemenná kniha
Bonitácia a výstava sú hlavnými udalosťami v živote chovného jedinca. Pôvodné generácie F1-F4 ukazujú vývoj a stabilitu plemena, pričom bonitácia posudzuje jedince podľa štandardu FCI vekom 15 mesiacov pre suky a 18 mesiacov pre psy. Výsledné bonitačné kódy pomáhajú monitorovať vývoj a identifikovať prípadné chyby v povahe. Skúšky vytrvalosti sú rozdelené na tri stupne a slúžia na overenie konzistencie chovného úsilia smerujúceho k naplneniu štandardu.
Prestíž a súčasnosť
ČSV je dnes považovaný za jedno z národných slovenských plemien a teší sa rastúcej popularite nielen doma, ale aj v zahraničí. Vďaka citeľnej snahe slovenských kynológov sa plemeno udržalo a rozvíja sa aj mimo Slovenska, pričom žiadaná je aj u takých krajín ako Taliansko, Francúzsko či Nemecko. Podľa desaťročnej štatistiky uznaných vrhov v rokoch 1999-2008 bolo najviac šteniat v Taliansku (viac než 40% z celkového počtu), druhé miesto patrí Českej republike, nasledovala Francúzsko a Slovenská republika sa umiestnila na 4. mieste. Tabuľkové údaje pomáhajú sledovať rozšírenie plemena po Európe a ukazujú jeho globálnu popularitu.
| Krajina | Počet šteniat (1999-2008) | |
|---|---|---|
| Taliansko | 2672 | 40,7% |
| Česká republika | 1486 | 22,6% |
| Francúzsko | 697 | 10,6% |
| Slovenská republika | 471 | 7,16% |
Výchova, starostlivosť a výživa
Starostlivosť o srsť je jednoduchá, s výnimkou obdobia pĺznutia, kedy je potrebné konzistentné česanie. Srsť je hustá a odolná voči poveternostným vplyvom a nepotrebuje často kúpanie. Zuby by sa mali čistiť aspoň dvakrát týždenne, uši pravidelne kontrolovať a nechty udržiavať v primeranej dĺžke. ČSV nie je typický štekotný pes; skôr výrazným vyšaním a prejavom energie a inteligencie.
Krmiť treba vyvážene, s dôrazom na rast a vývoj šteniat. Podľa BARF metódy by mal pes dostávať 4-6 % ideálnej hmotnosti šteniatka, s rozdelením 50 % mäso a 20 % prílohy, 30 % doplnky na kĺby počas rastu. Dôležité je zabezpečiť všetky živiny podľa veku, váhy a aktivity psa. Pax a zdravie sú podstatné, preto by mali byť možné pravidelné veterinárne prehliadky a testy na očné a genetické poruchy u rodičov.
Pre pohyb a spoločný život s ČSV je ideálne mať dom s pozemkom a dostatok času na spoločné aktivity. Pes potrebuje aktivitu a stimuly, aby sa predišlo nekľudu a negatívnym prejavom. V prípade, že máte veľký dvor a radi trávite čas vonku, ČSV vás môže sprevádzať na dlhých túrach, plávaní a športoch. Životné prostredie nestojí na tom, že vlčiak je iba strážca - je to živý partner pre aktivitu a vytrvalosť.
Video a obrázky
Škola Zvierat - Československý Vlčiak
Všetky tieto informácie sumarizujú jedinečnosť plemena, ktoré spája vlčí vzhľad so psími vlastnosťami, vyžaduje skúseného majiteľa a ponúka vernosť a vynikajúce športové dispozície pre aktívnych ľudí.