Častými dotazy, ktoré sa týkajú canisterapie - teda terapie so psmi, sú otázky o výbere vhodného plemena. Aký by mal byť canisterapeut? Je dôležitejší výber plemena alebo konkrétneho jedinca? Aké plemeno je najvhodnejšie pre rôzne klientely - deti, seniorov, autistov alebo ľudí s fyzickým postihnutím? Tento článok prináša prehľad na základe uvedeného textu a skúseností z praxe.
Dva základné prístupy k výberu psa pre canisterapiu
- Majiteľ má psa a objaví u neho predpoklady pre CT. V takom prípade s psom trénuje, absolvuje CT skúšky a praktikuje. Takýto pes môže byť akéhokoľvek plemena, pretože sa jeho povaha vyvíja a prispôsobuje.
- Majiteľ hľadá psa pre canisterapiu. Pes musí mať predpoklady pre daný cieľ a plemeno nie je pevnou podmienkou; dôležitá je impulzívna povaha a vhodný výcvik.
Vhodné plemeno alebo pes na canisterapiu
Sú plemená, ktoré sú priamo pre túto prácu určené, ale nie je to pravidlo. Ľubovoľné plemeno má potenciál, pokiaľ má správnu povahu a výcvik. Záleží na tom, čo presne chceme dosiahnuť - polohovanie, spoločník do postele, kontakt s deťmi, seniormi, autistickými klientmi a podobne. V textoch často zaznieva, že obrie plemená, slintavé alebo chlpaté plemená nie sú vždy vhodné, ale realita je iná: napríklad mastif, buldog, ohař, labrador, zlatý retriever, kolié, kavárírov, stafordšírsky bulteriér či border kolia môžu mať výborné výsledky v závislosti od povahy a výcviku.
Klienta pre psa vybierame tak, aby bol hlavne spokojný. Najväčší úspech mali psy s výraznou vyrovnanou povahou a s tímom ľudí okolo, pričom dôležitá je aj schopnosť zvládnuť rôzne prostredia a klientov. U malých detí v posteli je vhodný menší pes, u dospelých na polohovanie sú vhodnejšie stredné a väčšie plemená. U aktívnych detí, autistov alebo agresívnych klientov býva vhodný veľký až obrovský pes alebo robustný stredný pes, ktorý je menej citlivý. Nie je možný jednoznačný výber jedného plemena ako najvhodnejšieho; dôležitá je povaha, výcvik a schopnosť spolupracovať so psovodom.
Výcvik a výchova canisterapeuta
Základom je včasná socializácia, výcvik a navyknutie psa na prax. Najlepšou metódou je napodobňovacia technika: pri každej návšteve vezmeme so sebou šteňa, ktoré skúma prostredie, očucháva a postupne sa zapája do spolupráce. Dôležitá je pravidelná práca v rámci CT tímu pozostávajúceho z rôznych plemien a vekov, ktorí spolupracujú na získaní skúšok a praktických skúseností. Súhra psa a psovoda je kľúčová - ak si nesúhlasí, canisterapia nie je zábavou, ale stresom.
Práca v CT tíme zahŕňa aj relaxáciu psa: rôzne druhy relaxovania existujú a bez nej ťažko zvládne dlhodobú prácu. Výcvik by mal zahŕňať základnú poslušnosť a špeciálne povely pre polohovanie, manipuláciu pri pacientoch a pohyb s barlami alebo na vozíku. Psy musia zvládať kontakt s ľuďmi a prostredím, mať dôveru v svojho psovoda a spoluhrať so samotnou terapiou.
Charakteristiky psa a jeho vhodnosť pre CT
Pes pre canisterapiu by mal mať vyrovnanú povahu, byť spoločenský, trpezlivý a spoľahlivý. Nemal by byť agresívny ani bojazlivý, nemal by mať nadmerný strach z dotykov či hluku. Dôležitá je aj fyzická a psychická kondícia. Poriadny kanisterapeut potrebuje mať radosť z kontaktu s ľuďmi a zo samotnej aktivity; pes by mal dokázať spolupracovať aj v náročnejších situáciách.
Niektoré plemená môžu byť vhodnejšie pre špecifické cieľové skupiny (napr. malí pacienti v posteli, alebo dospelí pre polohovanie). Učiteľ musí zvážiť, či sa jedná o psa rád zdieľajúce spoločnosť iných ľudí a psov, či zvládne stres a či mu neprekážajú menej bežné prostredia. Výber plemena nie je jediným faktorom - dôležitý je aj výcvik a socializácia.
Doplňujúce poznámky a praktické tipy
Canisterapiu možno vykonávať aj v útulkoch: socializácia a výcvik v skorom veku znižujú riziko problémov v budúcnosti, a mnohé psie plemená alebo krížence môžu mať v praxi vynikajúce výsledky. Pri výbere psa do CT tímu je výnimočne dôležitá aj história psa a jeho zdravie; prepletenie s PP dokladom môže poskytnúť istotu, že rodičia spĺňajú minimálne štandardy chovnosti, hoci pre CT nie je nevyhnutný. Dôraz je na povahu, zdravie a vhodný výcvik.
Realizácia canisterapie zahŕňa výber zariadenia a klientov, splnenie právnych náležitostí, a starostlivosť o skupiny klientov v pravidelných intervaloch. Typická frekvencia stretnutí je raz týždenne, pri čom každý pes potrebuje dostatočný odpočinok; nadbytočná frekvencia nie je u jedného psa vždy možná. Praktické ukážky ukazujú význam tímovej práce, prístupnosti k deťom s poruchami autistického spektra a použití canisterapie na zlepšenie motorických, psychických a sociálnych funkcií klientov.
Praktické príklady a súčasné poznatky
V praxi sa ukazuje, že canisterapia má široké pole pôsobnosti: zlepšenie motoriky, zníženie svalového napätia, zlepšenie sociálnych zručností, zvýšenie sebavedomia a zníženie stresu. V rámci tímu môžu spolupracovať psy aj iné domáce zvieratá, a pes môže pôsobiť ako spojenie medzi klientom a svetom okolo nich. Dôležitá je aj pripravenosť pacienta na kontakt s psom a ochota personálu spolupracovať. U detí a dospelých s rôznymi potrebami je canisterapia jednou z viacerých animačných terapií, ktorá dopĺňa tradičnú liečbu.
Záverom
Canisterapia nie je kynologický šport, ale sociálna služba a liečebná forma, ktorá kladie dôraz na bezpečnosť, zdravie a psychickú pohodu klienta. Pes musí byť zdravý, vyrovnaný a spoľahlivý; samozrejme, aj pán, ktorý s ním pracuje, musí byť dôveryhodný a schopný viesť terapiu. Dôraz na kontakt a pozitívny vzťah medzi psom a človekom je kľúčom k úspechu.
tags: #canisterapia #vhodny #pes