Poľovný pes hrá pri love veľa úloh, ktoré predtým získal počas výcviku. Poľovný pes môže účinne podporovať lovca počas lovu. Vzhľadom na predispozíciu k práci to môže byť: všestranný (lov vo vode, na poli, v lese), viacstranný (lov v dvoch z troch spomenutých prostredí) alebo jednostranný (lov v jednom z vyššie spomenutých prostredí).
Poľovný pes - definícia a rozdelenie
Poľovný pes je štvornožec patriaci do rôznych plemien, ktorý po vycvičení pôsobí ako pomocník pri love.
Poľovnícke plemená psov
Medzinárodná kynologická federácia (FCI) rozdeľuje plemená psov do niekoľkých skupín, z ktorých mnohé zahŕňajú plemená s poľovnými inštinktmi:
- Teriéry - pôvodne chované na vyhubenie hlodavcov a stráženie hospodárskych dvorov, vyznačujú sa vysokou inteligenciou a zodpovednosťou, dobrým zdravím, silným temperamentom.
- Jazvečíky - s najväčšou pravdepodobnosťou pochádzali z nemeckého krátkonohého chrta Dachsbracke. Sú veľmi odvážne, ostražité, obdarené skvelým čuchom a pevne spojené s majiteľom.
- Špice a pôvodné plemená - väčšina z nich má európske a škandinávske korene, zvyčajne majú jemnú povahu, je dosť ťažké ich vycvičiť kvôli neochote spolupracovať.
- Duriče a príbuzné plemená - pochádzajúce od bloodhounda - legendárny pes sv. Huberta. Sú obdarení dokonalým čuchom a majú sklony k úteku a túlaniu.
- Vyžly - všestranne talentovaní lovci, obdarení veľmi milou povahou, jemnosťou, živým temperamentom, priateľským prístupom k ľuďom. Vyžla je jediný poľovný pes, ktorý vystavuje zverinu.
- Retrívri, sliediče a vodné psy - majú veľmi zložitú povahu - sú jemné, pokojné a temperamentné, energické a dajú sa úspešne trénovať.
- Chrty - pravdepodobne najstarší poľovný pes. Používajú sa na chytanie a prenasledovanie zveri na otvorenom priestranstve. Sú veľmi urputní, odhodlaní a láskaví. V súčasnosti je v Poľsku potrebné mať povolenie na vlastnenie chrta.
Lovecký pes - miesto pobytu ako dôležitý selekčný faktor
Výber loveckého psa by sa mal veľmi dobre zvážiť. Dôležitú úlohu zohrávajú podmienky v dome - bytové požiadavky psa a vzdialenosť od loveckej oblasti. Veľký alebo malý poľovný pes, ktorý zostane dlho v meste, riskuje stratu niektorých svojich inštinktov. Následne nebude schopný správne vykonávať úlohy, ktoré sa od neho očakávajú.
Bulteriér a jeho využitie v poľovníctve
O povahe bulteriéra boli už napísané celé legendy, najmä o jeho odvahe a bojovnosti. Napriek tomu patrí medzi jeho najvýznamnejšie charakterové črty veselá povaha, oddanosť svojmu vodcovi, nebojácnosť a chladnokrvnosť. Všetky tieto vlastnosti, ktoré u neho tak obdivujeme, nevznikli však náhodou, ale cielavedomou plemenitbou už v minulom storočí. Väčšina loveckých psov používaných na čiernu zver, ku ktorým patria aj ostatné teriéry, pracujú ako duriče.
Rozdiely v práci bulteriéra a duriča
Treba si však uvedomiť, že spôsob práce bulteriéra a duričov sa od seba zásadne líšia. Oba spôsoby majú svoje výhody a nevýhody. Hlavnou úlohou duričov je nájsť zver vo veľkých a nepriehľadných porastoch a hlasno ju štvať často aj zo značnej vzdialenosti smerom na rozostavaných strelcov.
Hlavná odlišnosť práce bulteriéra spočíva v tom, že pes sa snaží diviaka predovšetkým uchopiť a strhnúť, alebo držať na mieste, čo však nie je pravidlo, závisí to od povahy psa a spôsobu samotného výcviku. Sú jedince, ktoré sa priamemu kontaktu so zverou vyhýbajú. Pes nemá sklon k dlhotrvajúcemu prenasledovaniu zvery na dlhé vzdialenosti a po kratšom durení (cca do 100-200m) sa čoskoro vracia k svojmu vodcovi aby následne od neho začal nové sliedenie. Na stope je tichý, v niektorých prípadoch hlási odbiehajúcu zver po vizuálnom kontakte tzv. Keď pes narazí na zver, svojim razantným útokom vždy tlupu rozrazí. Pričom jednotlivé kusy utekajú všetkými smermi, takže príde k rane viac strelcov, ako keď tlupa odbieha pohromade, ako tomu pravidelne býva na spoločných poľovačkách, keď tlupu zodvihnú zdialky hlásiace psy na stope.
Výcvik bulteriéra pre lov čiernej zveri
Jedným z dôležitých predpokladov úspechu pri love s bulteriérom je ich príprava, ku ktorej treba pristupovať s veľkou zodpovednosťou, pretože hlavne na nej závisí bezpečnosť psa a niekedy aj vodcu. Mladí a neskúsení psy sa často snažia uchopiť zver zozadu za behy. Hlavným cieľom výcviku je teda okrem určitého minima poslušnosti a závislosti na vodcovi upevniť u psa návyk útočiť zospodu na hlavové partie diviaka. Zadržanie prasiatok a bachýň až do hmotnosti 80 kg neznamená pre psa prakticky žiadne nebezpečenstvo, ale silnejší kanec môže psa aj vážne zraniť, ak nie je chmat správny.
Väčšina psov útočí úplne spontánne, bez toho aby boli cvičené, spravidla na hlavu prasaťa, pretože pri vzniku plemena bola táto vlastnosť geneticky presadzovaná. Napriek tomu záleží do istej miery na výcviku a množstva príležitostí, ktoré pes má, aby získal potrebné skúsenosti a prax. Rovnako však záleží na tom, ako reaguje diviak na prítomnosť psa alebo jeho vodcu. Je známe, že pred menšími plemenami psov čierna zver neuteká, iba pomaly odbieha, prípadne sa im postaví, a to väčšinou v prípade, že nezistí prítomnosť človeka.
Spôsob zadržania zveri bulteriérom
Najčastejšie uchopí pes diviaka za rypák ktorý je ako známe u čiernej zveri veľmi chúlostivý, alebo za spodnú čeľusť, ktorú nezriedka silou stisku zlomí. Chvaty za prednú časť hlavy vedú tiež väčšinou k okamžitému znehybneniu kusu, ktorý sa vo všetkých prípadoch hlasno ozýva.
Pes, ktorý sa snaží diviaka udržať a strhnúť k zemi, sa dostáva aj do opačného smeru, ako je držaný kus zveri a úplne mimo jeho telo, takže tým umožňuje jednoduché a bezpečné dostrelenie bez ohrozenia psa.
Praktický výcvik a skúsenosti
Je preto potrebné využiť každú príležitosť, aby mladý pes prišiel do styku s čiernou zverou, či už cez plot rôznych cvičných obor, alebo aspoň s ulovenými kusmi. Pre výcvik a povzbudenie mladého psa má najväčší význam, ak si môže "podržať" ťažko postrelený slabší kus čiernej zveri. Ak chceme pracovať s dvoma alebo viacerými psami, je dobré vykonávať výcvik so všetkými naraz, aby si zvykli spolupracovať. Jedným z predpokladov úspechu je tiché pohybovanie sa psa v pohone, aby zver prekvapil, ešte zaľahnutú, alebo vo chvíli, keď sa dvíha. Pri zadržaní sa spravidla ozýva čierna (kvičí) okrem toho je počuť hluk zápasu a niekedy vrčanie psa.
Bulteriér ako dohľadávací pes
Najväčšou prednosťou bulteriéra sú dohladávky. Čierna zver, ktorá je ako známe na ranu značne tvrdá, odchádza aj po ťažkom poranení veľmi ďaleko. Bulteriér cez svoj vzhľad pomalého a nie príliš obratného psa dokáže vyvinúť veľkú rýchlosť, dostihne i ľahko zranený kus a zadrží ho.
Pri dohľadaní postreleného kusa čiernej s bulterierom postupujeme podobne ako pri práci s farbiarom alebo iným psom, cvičenými pre prácu na farbe. Farbiarsky remeň však upravíme tak, aby bolo možné psa čo najrýchlejšie uvoľniť.
Stafordšírsky bulteriér (skratka STB) je výborný rodinný pes, ktorý miluje svojho pána a jeho rodinu, správa sa skvelo k deťom a nie je agresívny voči ľuďom. Na druhej strane je však potrebné počítať s určitou tvrdohlavosťou a sklonom k agresii voči iným psom. Odporúčame všetkým majiteľom tohto plemena, aby nezanedbali socializáciu a správnu výchovu svojho psa. Výcvik základnej poslušnosti by mal byť samozrejmosťou. Ako každý teriér, aj stafordšírsky bulteriér potrebuje dostatok fyzickej aj duševnej aktivity. Preto je potrebné zvážiť, či svojmu psovi dokážete zabezpečiť dostatočné vyžitie a zvládnete ho správne vychovať.
Skôr než si zaobstaráte šteniatko stafordšírskeho bulteriéra, bude rozumné uistiť sa, že je to naozaj ten správny pes pre vás a vašu rodinu. Stafordšírsky bulteriér je známy svojim blízkym vzťahom k človeku. Uprednostňuje ľudský príbytok a ľudské objatie pred psou búdou. Musíte si uvedomiť, že to rozkošné šteniatko, ktoré ste si priniesli domov, vyrastie na silného a svalnatého psa, ktorý bude potrebovať na druhom konci vôdzky veľmi silnú a spravodlivú ruku. Stafordšírske bulteriéry milujú kontakt s ľuďmi a často vítajú vaše návštevy s divokou radosťou - pripravte sa na to, že nie všetci priatelia z toho budú nadšení. Mať psa znamená veľa práce navyše a obrovskú zodpovednosť. Je potrebné, aby ste si boli stopercentne istí, že chcete svoj život zdieľať so psím spoločníkom, vzdať sa niektorých vecí a pôžitkov v jeho prospech.
10 vecí, ktoré o stafordšírskom bulteriérovi musíte vedieť:
- Jeho vzhľad často vyvoláva strach u ľudí. Treba však poznamenať, že úplne neoprávnene. Toto plemeno je naopak jedno z najvhodnejších k deťom každého veku.
- Tento pes bol odjakživa vedený k bezhraničnej láske k ľuďom. Nikdy na ľudí sám neútočí.
- Nadovšetko miluje svoju rodinu, potrebuje tesný kontakt so svojimi pánmi, inak veľmi trpí. Preto nie je vhodný na celoročný pobyt vonku ani na stráženie záhrady.
- Pri výchove je potrebné sa vyvarovať príliš tvrdému výcviku, stafbull je na jednej strane pomerne mäkký pes, ktorý psychicky neznesie dlhodobú tvrdú výchovu. Zároveň je odolný voči bolesti, takže fyzický tlak pri výcviku nemá zmysel.
- Je potrebné mať stále na pamäti jeho silu aj neochotu podriaďovať sa iným, pokojne aj niekoľkonásobne väčším psom. Skúste sa vyhýbať stresujúcim situáciám pri stretnutí s inými psami.
- Stafordšírsky bulteriér vždy pracuje minimálne na 110 %, nevie si „povedať dosť“. To môže byť nebezpečné najmä v lete.
- Staff bull nemá strach ani rešpekt z dopravnej premávky a často sa stáva obeťou ciest.
- Je psom, ktorý na vás nikdy nezavrčí.
- Je veľmi čistotný a vydrží dlhšie čakať na venčenie.
- Šteniatka do jedného roka sú náchylné na vznik náhleho a vážneho krívania.
Povaha: Staff bull je známy svojou bezhraničnou odvahou a húževnatosťou. Spája v sebe silu a zároveň veľkú zraniteľnosť. Je to pes vysoko inteligentný a veľmi láskavý najmä k deťom. Statočný, nebojácny a úplne spoľahlivý. Vďaka svojej povahe sa stafordšírsky bulteriér ľahko cvičí, pretože sa svojmu pánovi snaží zo všetkých síl zavďačiť. Bude s vami ležať na gauči aj chodiť po horách. Výcvik stafordšírskeho bulteriéra tak zvládne aj začiatočník. Plemeno je vhodné pre každú vekovú kategóriu - od detí po seniorov. Pre všetkých bude vždy prínosom. Často slúži aj ako výborný canisterapeut a v Anglicku sa prezýva „psia opatrovateľka“. Na jeho zlú povesť teda zabudnite, hoci samozrejme platí, že správna výchova a socializácia sa nesmú v žiadnom prípade podceniť. Za dobrý a trpezlivý prístup sa vám však tento pes bohato odmení. A zažijete s ním veľa zábavy. Veľká obľuba stafordšírskeho bulteriéra, nielen v Británii, vyplýva z toho, že tento prakticky bezproblémový veselý pes s pevnými nervami má veľmi otvorenú povahu. Jeho pokojná povaha spolu so statočnosťou a vernosťou z neho robí dokonalého všestranne využiteľného psa. Ďalšie potvrdenie jeho mierumilovnej povahy k ľuďom vyplýva aj z prieskumu medzi kvalifikovanými odborníkmi, ako sú veterinárni lekári a kynologickí rozhodcovia. Tí sa zhodujú, že ide o plemeno úplne bez agresivity voči ľuďom. U veterinárov je to jedno z najobľúbenejších plemien, pretože sa pri ich ošetrovaní cítia vždy úplne bezpečne. Na druhej strane je však potrebné počítať s určitou tvrdohlavosťou a sklonom k agresii voči iným psom. Čo sa však dá celkom dobre zvládnuť.
Zdravie: Stafordšírský bulteriér v poslednom období, vďaka svojej popularite a neuváženému komerčnému chovu, začína trpieť rôznymi alergiami a kožnými ochoreniami. Šteňatá do jedného roka sú náchylné na vznik náhleho a vážneho krívania. Dochádza k tomu v dôsledku kombinácie váhy a hustoty svalstva, rýchleho rastu a aktívnej povahy plemena. Veľké skoky, náhle zmeny smeru alebo zastavenie vo vysokej rýchlosti predstavujú veľkú záťaž pre nevyvinuté kĺby a väzy tohto veľmi svalnatého plemena. Z tohto dôvodu by mladé psy nemali byť podporované v takýchto aktivitách, kým nie sú úplne vyvinuté. Celkovo však ide o pomerne zdravé plemeno. Napriek tomu odporúčame starostlivo vyberať, z akého spojenia si šteňa zaobstaráte.
Pri chove sa sledujú najmä dve ochorenia, ktoré stafordšírske bulteriéry dedia ako autozomálne recesívne ochorenia:
- Dedičná katarakta (HC): Ide o ochorenie očí. Katarakta je termín používaný na opis zmien na očnej šošovke. Dochádza k vzniku čiastočnej alebo úplnej nepriehľadnosti šošovky, čo vedie k strate zraku. Toto ochorenie nie je vrodené, takže šteňatá sa rodia so zdravými očami, ale katarakta sa začne objavovať vo veku niekoľkých týždňov až mesiacov a vo veku dvoch až troch rokov prechádza do úplného zákalu.
- Organická acidúria (L2Hga): Ide o nervové ochorenie. Zvyčajne sa prejaví vo veku od šiestich mesiacov do jedného roka, niekedy aj neskôr. Symptómy zahŕňajú epileptické záchvaty, neistú chôdzu, trasenie, svalovú stuhnutosť v dôsledku námahy alebo rozrušenia a zmenené správanie. V najhoršom prípade môže byť závažnosť záchvatov taká veľká, že najlepším riešením je nechať psa uspať, aby sa predišlo ďalšiemu utrpeniu. Toto ochorenie sa dá potláčať liekmi - antikonvulzívami (fenobarbiton), ktoré sú silné a účinné, ale aj drahé.
Ďalšie možné ochorenia zahŕňajú cystinúriu (ochorenie spojené so vznikom močových kameňov), demodikózu (kožné ochorenie) a problémy pohybového aparátu ako dysplazia bedrového kĺbu, dysplazia lakťového kĺbu či luxácia pately.
Výchova stafordšírskeho bulteriéra, alebo ako psovi zabezpečiť vhodné aktivity
Stafordšírsky bulteriér je pomerne dobre cvičiteľný s výbornou povahou, motiváciou a navyše má nadpriemerné fyzické predpoklady. Vďaka týmto vlastnostiam je úplne ideálny na rôzne druhy aktivít. Hoci samozrejme nedosahuje také výsledky ako špecializované plemená psov, môžeme s ním rovnako dobre loviť alebo ho využívať na športový výcvik. Mnoho stafordšírskych bulteriérov sa venuje musherským športom alebo trávia svoj voľný čas so svojím pánom na špeciálnych disciplínach bull športov.
Pri výchove staff bulla musí človek uplatňovať autoritu vodcu svorky. S dôslednou výchovou tohto psa je potrebné začať ihneď vo veku šteňaťa, keď je staff bull veľmi činorodý a potrebuje veľa pozornosti. Šteňatá majú vždy veľmi „nabitý program“ a mnoho staff bullov je stále aktívnych a hravých až do zrelého stredného veku (5 - 6 rokov), preto sa veľmi dobre hodia do rodín, ktoré s nimi zdieľajú voľný čas a sú ochotné svoje aktivity prispôsobiť svojmu psovi.
Výchova nesmie byť tvrdá a je potrebné vyhýbať sa neprimeraným trestom. To môže viesť k úplnému psychickému rozkladu psa a strate dôvery. Ak si plánujete zaobstarať staff bulla „na dvor k domu“, radšej sa poobzerajte po inom plemene. Staford potrebuje byť s vami doma a mať vás kedykoľvek pre seba. Dlhodobý pobyt vo vonkajšom prostredí mu v zimnom období môže spôsobiť vážne zdravotné problémy a navyše, odkázanie na niekoľko mesiacov v roku na život vonku, hoci v zateplenej búde, je krutosťou. Doma sa staffbul správa veľmi pokojne a väčšinu dňa leží vo svojom pelechu a sleduje dianie v domácnosti.
Vzťah k deťom a domácim miláčikom
Ako už bolo spomenuté vyššie, stafordšírsky bulteriér deti miluje. Nie nadarmo získal v krajine svojho pôvodu prezývku „Nanny dog“, teda „Pes opatrovateľka“. Staff bull veľmi dobre znáša nešikovnosť a neúmyselné ubližovanie zo strany detí a nikdy im to nevracia. Na tomto mieste je však potrebné pripomenúť, že je povinnosťou rodičov dohliadať na spoločné hry detí a psov! Toto samozrejme platí pre všetky plemená. Najmä malé deti nesmú zostať so psom osamote. Rodičia si musia uvedomiť, že pes je živý tvor a nie hračka pre deti! Pes musí mať VŽDY možnosť dať najavo, že má dosť, teda musí mať možnosť od detí odísť. Za normálnych okolností sa stafordšírsky bulteriér hier s deťmi nevie nabažiť, ale musíme brať do úvahy, že sa nemusí napríklad práve cítiť dobre alebo ho môže niečo bolieť. Napriek svojmu temperamentu je stafbull veľmi nežný k bábätkám. Už malé šteniatka dokážu rozoznať bábätká a správajú sa k nim ako praví profesionáli. Mnoho stafordov sa od svojich „ľudských šteniat“ nechce pohnúť ani na krok a neustále ležia v ich tesnej blízkosti.
Pokiaľ ide o vzťah k iným zvieratám, ak je k tomu stafordšírský bulteriér vedený od šteňaťa, väčšinou nebýva problém so spolunažívaním. Avšak býva dosť problémový vo vzťahu k iným, najmä cudzím psom rovnakého pohlavia. Aj pri tej najlepšej výchove sa môže občas stať, že váš staff bull pri snahe hrať sa s iným psom svojím prejavom druhého psa zaskočí alebo vystraší. Stafordšírske bulteriéry sa väčšinou do všetkého vrhajú veľmi energicky, teda aj do hier s inými psami nastupujú napružené, s chvostom hore a s veľkou razanciou. Nezabúdajte však, že v tomto prípade sa musíte správať zodpovednejšie než ostatní majitelia psov. Vhodné je najprv nechať psov zoznámiť sa na vôdzke v „čuchacej“ vzdialenosti a pri najmenšom náznaku šarvátky radšej od spoločného venčenia upustiť a predísť tak nepríjemnostiam.
Ako vycvičiť šteniatko Staffordshire Bull Terrier? Výcvik Staffordshire Bull Terrier
Základná výbava v podobe pelechu, misiek, hračiek, prvého krmiva a výcvikových pomôcok môže stáť 200 € a viac. Počas života musíte samozrejme počítať vo svojom rozpočte s významnou položkou v podobe krmiva. Podľa fyzickej aktivity STB spotrebuje orientačne medzi 6 a 9 kg granúl mesačne. Prakticky to znamená, že ak chcete, aby sa pes stravoval kvalitne (granule od cca 4,60 € za kg), tak krmivo vyjde na 28 - 41 € mesačne. Ďalšou náročnou položkou je veterinár, ktorého náklady sa dajú len ťažko vopred odhadnúť. Ak je pes zdravý a potrebuje len očkovanie či odčervenie, môže ísť o 80 € ročne. Ak však bude potrebné veterinárne ošetrenie v prípade náhlych problémov, môže jeden zákrok stáť napríklad aj 400 €.
Ak budete so svojím psom navyše športovať, chodiť na výlety a výstavy, vzniknú vám aj ďalšie nepriame náklady. Pri šteňatách odporúčame pokračovať v krmive, na ktoré boli zvyknuté od chovateľa, a až neskôr prípadne prejsť na kvalitnejšiu stravu. Kŕmna dávka šteňaťa je 4 - 5× denne, u ročného psa už nie je problém rozdeliť dávku do 2 porcií. Rozhodne neodporúčame kŕmiť psa iba 1× denne. Po jedle by mal pes aspoň 1-2 hodiny odpočívať, náročná aktivita hneď po jedle by mohla spôsobiť pretočenie žalúdka. Množstvo granúl je individuálne, nájdete ho na obale. Dávkovacie tabuľky berte vždy len ako orientačné, netreba sa ich držať presne. Dávkovanie závisí aj od aktivity, veku a hmotnosti psa. Ak sa vám zdá, že je pes podvyživený alebo má nadváhu, odporúčame dávku upraviť.
Najkvalitnejším krmivom pre psov je BARFovanie (kŕmenie surovým mäsom s prílohami a surovými kosťami v ideálnom pomere). Surové mäso je pre staff bullov najprirodzenejšou stravou, na ktorú je ich tráviaci trakt dokonale prispôsobený. Oproti granulám je výhodou BARFu to, že si zachováva enzýmy, bielkoviny a živiny v prirodzenej forme. Pri granulovanom krmive sú zdravé zložky zničené teplom a preto sú dodávané v syntetickej forme. Ak si na BARFovanie netrúfate, môžete skúsiť špeciálne granule pre psov vyrábané za nízkych teplôt. Medzi takéto granule patrí napríklad značka Rufruf. Vyrábajú sa len pri teplotách do 90 °C, vďaka čomu si zachovávajú zdravé látky v nezničenej forme.
Vzhľad
Stafbul je stredne veľký, statný pes mierne obdĺžnikového formátu so silnými končatinami. Suché, silné svalstvo musí byť zreteľne viditeľné pod kožou. Pohyb je živý, chôdza pevná, no pružná, krok voľný a priestranný, držanie tela hrdé a ušľachtilé. Hlava dodáva stafbullovi jeho charakteristický výraz, musí byť v dobrom pomere k telu, predovšetkým nesmie byť ani príliš ľahká, ani príliš ťažká. Najčastejšou farbou staff bullov je čierna, ďalšími povolenými sú zlatá (od svetlej zlatej po sýto červenú), modrá, plavá (ktorá je však veľmi vzácna), modroplavá a biela. Čisto bielych psov však tiež nie je veľa. Podrobne sú špecifikované aj prípustné kombinácie farieb a ďalších znakov. Hoci napríklad pečeňová farba stafbulla patrí medzi nežiaduce a jej nositelia sú automaticky vyradení z chovu, mnoho záujemcov o psa ju vyžaduje. A často sú za ňu ochotní aj poriadne priplatiť.
Telesné proporcie:
- Kohútiková výška v dospelosti: 35,56 - 40,64 cm
- Hmotnosť v dospelosti: psy: 12,71 - 17,25 kg, suky: 10,89 - 15,43 kg
Chovateľské stanice STB
Chov STB na Slovensku zatiaľ nezastrešuje samostatný klub, no v Českej republike ho zastrešuje jediný klub - Staffordshire Bull Terrier Club Czech, ktorý združuje viac než osemdesiat chovateľských staníc a má vyše päťsto členov. Do chovu môže byť zaradený len jedinec, ktorý na dvoch výstavách typu CAC, z ktorých jedna musí byť klubová alebo špeciálna, organizovaná v Českej republike, získa známku výborný alebo veľmi dobrý. Ďalej musia chovní jedinci zodpovedať požiadavkám štandardu. Do chovu môže byť zaradený len jedinec s úplným nožnicovým zhryzom a s korektným postavením očných zubov, bez anomálií chvosta, ktorý nie je agresívny ani bojazlivý. Pre zaradenie do chovu platí výstavné ocenenie zapísané v preukaze pôvodu alebo v jeho prílohe a získané minimálne vo veku dvanásť mesiacov.