Bull terrier tráviaca sústava a odčervovanie psov

Úvod do problematiky vnútorných parazitov u psov

Vnútorné parazity predstavujú pre vášho psa vážne zdravotné riziko. Správne a pravidelné odčervenie je preto kľúčovou súčasťou zodpovednej starostlivosti o vášho štvornohého priateľa. Kedy by ste mali psa odčerviť? Aké tablety na odčervenie sú najúčinnejšie? A ako súvisí odčervenie s očkovaním a ďalšou zdravotnou starostlivosťou? Parazitárne ochorenia patria medzi najčastejšie zdravotné problémy psov. Niektoré vnútorné parazity môžu byť nebezpečné nielen pre vášho psa, ale predstavujú riziko aj pre ľudí - najmä deti. Aj psy, ktoré vyzerajú úplne zdravo, môžu byť nakazené parazitmi. Pre účinnú ochranu vášho psa je dôležité poznať najčastejšie parazity, ich životný cyklus a spôsoby, akými môžu nakaziť vášho psa. Parazity sú od nepamäti súčasťou našich životov a zvieratá, žijúce s nami v jednej domácnosti, sú ich častými hostiteľmi. Keďže sídlia v ich zažívacom trakte a parazitujú na obsahu čriev, obmedzujú správne vstrebanie živín, a tým pôsobia na zlý prospech jedinca. Ďalším nemenej dôležitým aspektom je rozšírenie cudzopasníkov zo zvieraťa na človeka. Obzvlášť v domácnostiach s malými deťmi, ktoré ešte nemajú zautomatizované správne hygienické návyky, môže byť s prenosom tohto ochorenia na ľudí veľký problém.

Najčastejšie vnútorné parazity u psov

U psov sa stretávame s rôznymi druhmi červov a iných parazitov. Medzi najčastejšie patria:

  • Škrkavka psia (Toxocara canis) - Sú to biele červy, dlhé približne 12 cm a dajú sa vidieť v stolici nakazeného psa. Často sú nimi infikované už šteniatka. 1. Životný cyklus: Dospelé škrkavky žijú v tenkom čreve hostiteľa, kde samičky produkujú denne tisíce vajíčok, ktoré sa vylučujú výkalmi do prostredia. Vo vonkajšom prostredí sa vo vajíčkach vyvíjajú infekčné larvy. Riziko pre ľudí: Závažné - larvy škrkaviek môžu u ľudí migrovať rôznymi orgánmi (tzv. larva migrans visceralis) a spôsobiť poškodenie tkanív. Pri migrácii do oka môžu spôsobiť vážne poškodenie zraku až slepotu (tzv. larva migrans ocularis). Toxokaróza (infekcia škrkavkami) je jednou z najčastejších zoonóz prenášaných zo psov na človeka. Typickými príznakmi sú kašeľ, hlien, zvýšená teplota, nafúknuté brucho, bolesti brucha, zvracanie, hnačka či nechutenstvo. Škrkavky v tele psa produkujú toxíny a môžu spôsobiť upchatie čreva. Sú prenosné na človeka, pričom najviac ohrozené sú malé deti.
  • Pásomnica psia (Dipylidium caninum) - Sú to ploské článkovité červy, ktoré žijú v črevách psa a kradnú tam živiny z jeho jedla. Môžu dorásť až do dĺžky 60 cm. 2. Taenia spp. Životný cyklus: Dospelé pásomnice žijú v tenkom čreve psa, kde môžu dorásť do dĺžky niekoľkých metrov (v závislosti od druhu). Ich telo sa skladá z článkov (proglotidov), ktoré obsahujú vajíčka. Zrelé články sa oddeľujú a vylučujú s výkalmi. Pre dokončenie životného cyklu je potrebný medzihostiteľ (hlodavce, hospodárske zvieratá alebo blchy), v ktorom sa z vajíčok vyvíjajú larvy (cysticerky). Nepokoj a neprimerané ťahanie sa po zadku (tzv. Riziko pre ľudí: Mierne až závažné - niektoré druhy pásomníc môžu infikovať aj ľudí, najmä deti. Najnebezpečnejšie sú druhy Echinococcus, ktoré môžu u ľudí spôsobiť vznik cýst v pečeni, pľúcach a iných orgánoch (tzv. Pásomnica Dipylidium caninum sa prenáša prostredníctvom blchy. To znamená, že ak má váš pes blchy, existuje riziko, že sa nakazí aj pásomnicou. Prenášajú sa konzumáciou nakazeného mäsa, zdochlín, výkalov alebo blchami. Medzi príznaky nakazenia pásomnicou patrí náhly úbytok hmotnosti, zvracanie, zápcha, olizovanie konečníka či prítomnosť červov v stolici.
  • Svalovec špirálovitý (Trichinella spiralis) - Tento parazit môže nakaziť nielen psa, ale aj človeka. Larvy svalovca sa z čriev dostanú cez krvný obeh až do svalov, kde vytvárajú cysty. Pes sa najčastejšie nakazí skonzumovaním mäsa, ktoré nebolo tepelne upravené a pochádza z nedôveryhodných zdrojov. Prevenciou je podávať mäso len z overených zdrojov alebo ho dostatočne premraziť na teplotu aspoň -15°C. Príznaky napadnutia svalovcom sú črevné ťažkosti, opuch na hlave a viečkach, zápal a bolesti svalov, krvácanie a horúčka.
  • Vlasovec psí (Dirofilaria immitis) - Sú to tenké červy, ktoré majú dĺžku okolo 20 cm. Prenášajú ich komáre v oblastiach s teplejším podnebím. Larvy vlasovcov sa krvným obehom dostanú do srdca a pľúc. Nakazenie sa prejavuje únavou, kašľaním, úbytkom hmotnosti, odpadávaním a zhoršenou fyzickou kondíciou. Ako tieto červy rastú, spôsobujú problémy s dýchaním a začínajú blokovať cievy, čo môže postupne viesť až k zlyhaniu srdca. 3. Životný cyklus: Dospelé vlasovce žijú prichytené k sliznici tenkého čreva, kde sa živia krvou hostiteľa. Samičky produkujú vajíčka, ktoré sa vylučujú s výkalmi. V priaznivom prostredí (teplom a vlhkom) sa z vajíčok liahnu larvy, ktoré môžu prežívať v pôde až niekoľko mesiacov. Riziko pre ľudí: Stredné - larvy môžu prenikať do ľudskej kože a spôsobovať kožné ochorenie známe ako "cutaneous larva migrans" (tzv. plazivá vyrážka). Vlasovce sú obzvlášť nebezpečné pre šteňatá, u ktorých môžu spôsobiť život ohrozujúcu anémiu z dôvodu straty krvi.
  • Giardie a kokcídie - Nejedná sa o červy, ale o jednobunkové organizmy, ktoré napádajú črevá. Obe poškodzujú sliznicu čreva a pes sa nimi môže nakaziť napríklad z výkalov alebo z kontaminovanej vody. 4. Životný cyklus: Giardia je jednobunkový parazit (protozoa), ktorý žije v tenkom čreve hostiteľa. Má dve formy - trofozoit (aktívna forma) a cysta (odolná forma). Trofozoity sa prichytávajú k črevnej sliznici, kde sa rozmnožujú a spôsobujú poškodenie sliznice a malabsorpciu živín. Riziko pre ľudí: Vysoké - ľahko prenosné na ľudí, spôsobuje podobné príznaky. Giardia je odolná voči mnohým bežným antiparazitikám používaným na odčervenie. Príznakmi sú nechutenstvo, zvracanie, hnačka a horúčka.
  • Trichurisy (Trichuris vulpis) - známe aj ako črevné vlasovky, žijú v hrubom čreve a slepom čreve.

Vnútorné parazity oberajú psa o dôležité živiny a niektoré produkujú aj toxíny. Najčastejšie spôsobujú hnačky, zvracanie, únavu psa či matnú srsť.

Ilustrácia rôznych druhov vnútorných parazitov psa

Proces odčervovania psa

Odčervovanie psa je pomerne jednoduchý proces. Odčervovanie psov zahŕňa podanie vhodného antiparazitárneho lieku, ktorý je schopný zabiť existujúce parazity. Mnoho odčervovacích liekov je k dispozícii bez lekárskeho predpisu a môžu byť podané doma podľa pokynov na obale. Vedľajšie účinky odčervovacích liekov sú zvyčajne minimálne, ale môžu zahŕňať nevoľnosť, zvracanie, hnačku alebo letargiu. Je dôležité dodržiavať odporúčané dávkovanie a sledovať príznaky možných vedľajších účinkov.

Ako často odčervovať psa?

Správna frekvencia odčervovania závisí od veku psa, jeho životného štýlu a miery rizika nákazy. Dôvod častého odčervovania šteniat: Šteňatá sú obzvlášť náchylné na nakazenie parazitmi, najmä škrkavkami. Väčšina šteniat sa rodí už infikovaných parazitmi získanými od matky cez placentu. Biochemický mechanizmus: Účinné látky v antiparazitikách pôsobia len na dospelé parazity, nie na larválne štádiá alebo vajíčka. Vedecké zdôvodnenie: Frekvencia odčervovania by mala byť stanovená na základe "prepatentnej periódy" parazitov (doba od infekcie po vylučovanie vajíčok). Pri stanovovaní optimálneho režimu odčervovania zohľadnite všetky rizikové faktory. Ak váš pes spĺňa čo i len jeden z vyššie uvedených rizikových faktorov, zvážte častejšie odčervovanie.

Odporúčaná frekvencia

  • Šteniatka od 2. týždňa veku do 3 mesiacov veku: každé 2 týždne (všetky šteňatá vo vrhu, vrátane matky a ostatných psov v domácnosti)
  • Šteniatka od 3 do 6 mesiacov veku: 1x za mesiac
  • Psy od 6 mesiacov veku (vrátane dospelých jedincov): aspoň 4x do roka (tento interval sa môže meniť v závislosti od spôsobu chovu psíka - jedince chované pri hospodárskych zvieratách či kŕmené surovým mäsom a vnútornosťami je odporúčané odčervovať častejšie, to isté platí pre psy vyskytujúce sa vo veľmi zamorenom prostredí)

V prípade, že je psík v kontakte s malými deťmi, odporúča sa odčervovať ho každé 3 mesiace. Malé deti často lezú po zemi a dávajú do úst rôzne predmety, preto by sme mali dbať na ich zdravie, keďže niektoré parazity sú prenosné aj na človeka.

Áno, aj psy, ktoré žijú výhradne v interiéri, vyžadujú pravidelné odčervovanie, aj keď frekvencia môže byť nižšia ako u psov s pravidelným pobytom vonku. Odporúčaná frekvencia: Pre psy žijúce výhradne v interiéri sa zvyčajne odporúča odčervovanie každých 6 mesiacov.

Aké prípravky na odčervenie použiť?

Na trhu existuje množstvo rôznych prípravkov na odčervenie. Líšia sa obchodným názvom, obsahom účinných látok, indikáciou (tzn. účinkom na konkrétne parazity) či liekovou formou. Psíka tak možno odčerviť nielen klasickými tabletami, ktoré pozná asi väčšina psíčkarov, ale i pastami, ochutenými tabletami či spot-on prípravkami. Niektoré plemená psov s MDR1 mutáciou (genetická porucha) sú citlivé na makrocyklické laktóny, najmä ivermektín. Tieto plemená zahŕňajú predovšetkým kólie, šeltie, austrálskych ovčiakov, bobtaily a ich krížence.

Typy antiparazitík

  • BENZIMIDAZOLY (fenbendazol, febantel, flumendazol, mebendazol…)
  • MAKROCYKLICKÉ LAKTÓNY (ivermektín, selamektín, moxidectín, milbemycín oxim...)
  • PRAZIQUANTEL
  • TETRAHYDROPYRIMIDÍNY (pyrantel)
  • ANTIMIKROBIÁLNE LÁTKY S ANTIPARAZITÁRNYM ÚČINKOM (sulfonamidy, metronidazol...)

Vyššie uvedené účinné látky sa líšia spektrom a mechanizmom účinku. Nakoľko majú vnútorné parazity rôznu povahu, nepatria všetky do jednej skupiny, nemajú rovnaký metabolizmus, tak aj látky účinkujúce proti nim musia byť rôzne. Preto nie je možné vytvoriť jedno univerzálne širokospektrálne antiparazitikum. Najčastejšie používané antiparazitiká však obsahujú kombinácie týchto účinných látok pre pokrytie čo najširšieho spektra najčastejšie sa vyskytujúcich parazitov s čo najmenším dopadom na zdravie psíka pri ich preventívnom podávaní.

Pre psy, ktorí odmietajú tablety, skúste použiť špeciálne ochutené žuvacie tablety alebo ukryť klasickú tabletu v malom množstve mäkkého obľúbeného jedla (napr. mäkký syr, paštéta, mäso). Podávajte najprv malý kúsok jedla bez tablety, potom jedlo s tabletou a následne opäť kúsok čistého jedla, aby pes tabletu prehltol.

Väčšina tabliet na odčervenie účinkuje jednorázovo a eliminuje existujúcich dospelých parazitov. Neposkytujú však dlhodobú ochranu, keďže nemajú reziduálny účinok. Z tohto dôvodu je nevyhnutné odčervovanie pravidelne opakovať v intervaloch odporúčaných veterinárom alebo výrobcom prípravku. Niektoré odčervovacie tablety je potrebné podávať nalačno, iné s jedlom. Vždy si prečítajte priložený návod!

Diagnostika endoparazitov

Ak majiteľ nechce zbytočne zaťažovať organizmus psíka preventívnym podávaním antihelmintík, môže dať psa najskôr vyšetriť a pri pozitívnom výsledku psíkovi podá odčervovacie prípravky vo forme tabletky alebo pasty. Diagnostika endoparazitov sa vykonáva koprologickým vyšetrením trusu. Majiteľ v priebehu 3-4 dní zbiera exkrementy psíka, ktoré prinesie veterinárovi na vyšetrenie. V laboratóriu zistia neprítomnosť alebo prítomnosť vajíčok jednotlivých druhov vnútorných parazitov a veterinár potom odporučí majiteľovi ďalší postup a vhodné liečivo.

Koprologické vyšetrenie je vedecká metóda na detekciu parazitov vo vzorkách trusu. Okrem základného mikroskopického vyšetrenia existujú aj moderné molekulárne metódy (PCR), ktoré dokážu odhaliť DNA parazitov aj v prípade, že vajíčka nie sú prítomné.

Pre presnejšiu diagnostiku parazitárnych infekcií je ideálne priniesť veterinárovi čerstvú vzorku stolice vášho psa (nie staršiu ako 12 hodín).

Schéma procesu koprologického vyšetrenia trusu psa

Vplyv stravy na tráviacu sústavu a odčervenie

Rovnako ako u iných cicavcov, aj tráviaca sústava psa rozkladá potravu a absorbuje živiny. Hlavným orgánom v tomto procese je tenké črevo. Má veľmi veľkú povrchovú plochu a bunky určené na účinné vstrebávanie živín. V tráviacom trakte sa nachádza aj mikroflóra - prospešné baktérie, ktoré pomáhajú črevám psa udržať si zdravie. Ak si má pes zachovať celkové zdravie, potrebuje zdravú tráviacu sústavu, pričom jeho strava je kľúčovým faktorom, ktorý k tomuto zdraviu prispieva. Veterinár vám môže poradiť najlepšiu stravu vzhľadom na konkrétne potreby vášho psa. Mnoho psov má silnú tráviacu sústavu. Napriek tomu sa u psov môžu vyskytovať niektoré bežné problémy s trávením. A to, čo sa môže javiť ako problém s trávením, napokon môže byť znakom iných zdravotných problémov. Ak má pes hnačku, obsah čriev sa začne vyprázdňovať častejšie a jeho stolica môže byť redšia, dokonca aj tekutá. Ak je stolica psa tvrdá alebo suchá a vyprázdňuje sa nepravidelne alebo sa pri snahe o vyprázdnenie namáha, možno má zápchu. K regurgitácii zvyčajne dochádza krátko po tom, ako pes niečo prehltne. Príznakom je, že sa mu vracia pevná, nestrávená potrava. Zvracaním sa označuje to, keď pes zvracia potravu a tekutiny, pričom potrava môže byť čiastočne strávená. Ak máte pocit, že váš pes má problémy s trávením, je naozaj dôležité obrátiť sa na veterinára. Veterinár psa vyšetrí a preskúma možné príčiny ťažkostí. Či už si myslíte, že má váš pes tráviaci problém, alebo nie, je dôležité poradiť sa s veterinárom a požiadať ho o radu o najlepšej strave.

BARF a vnútorné parazity

Pri porovnaní psov kŕmených granulami a psov kŕmených surovou stravou, je BARF jedálniček vhodnejší pri ochrane pred endoparazitmi. Psy kŕmené BARFom majú prirodzene viac kyseliny chlorovodíkovej vo svojom žalúdku a teda aj nižšiu hodnotu pH (pH 0,5-1). Ak je zdravý pes kŕmený kvalitným a premrazeným mäsom, je uňho len malá šanca, že sa nakazí.

Pri BARFovaní skrmovať len mäso z overeného zdroja a to najmä pokiaľ ide o divinu. Mäso vždy radšej pred podávaním na 48 hodín premraziť.

Pri štúdiách bolo zistené, že psy s parazitárnymi infekciami majú nižšie titre protilátok po očkovaní v porovnaní s psami bez parazitov. Základná vakcinácia (tzv. Praktický tip: Vytvorte si komplexný kalendár starostlivosti o zdravie vášho psa, kde si budete zaznamenávať termíny všetkých preventívnych úkonov vrátane odčervovania, očkovania a pravidelných prehliadok. Požiadajte svojho veterinárneho lekára o vypracovanie individuálneho preventívneho programu pre vášho psa na základe jeho veku, plemena, zdravotného stavu a životného štýlu.

Prevencia a celková starostlivosť

Napriek pravidelnému odčervovaniu môže váš pes získať parazitárnu infekciu. Nadmerné olizovanie alebo ťahanie po zadku (tzv. Niektoré príznaky parazitárnych infekcií sú nešpecifické a môžu sa vyskytnúť aj pri iných ochoreniach.

Zásady úspešnej prevencie:

  • Pri BARFovaní skrmovať len mäso z overeného zdroja a to najmä pokiaľ ide o divinu.
  • Mäso vždy radšej pred podávaním na 48 hodín premraziť.
  • Dbať na to, aby pes vonku nepožral výkaly iných zvierat alebo zdochliny.
  • Nedovoliť psovi piť vodu z kaluží, ktoré sú plné nie len baktérií, ale aj parazitov z voľne žijúcich zvierat.
  • Chrániť psa pred komármi, blchami a inými vonkajšími parazitmi, ktoré môžu byť prenášačmi vnútorných parazitov.
  • Pravidelne psa odčervovať veterinárnymi alebo prírodnými liečivami, resp. pravidelne nechať psovi vyšetriť trus.
  • Pravidelne dezinfikovať miesta, kde sa pes zdržiava.
  • Po nakazenom psovi vždy upratať exkrementy, skrz ktoré sa vajíčka endoparazitov dostávajú do vonkajšieho prostredia a môžu tak opätovne nakaziť nášho psa alebo aj iné psy.

Vytvorte si jednoduchý kalendár odčervovania vo vašom mobile alebo počítači s pripomienkami. Zaznamenávajte si, aký prípravok ste použili, jeho dávkovanie a akékoľvek pozorované reakcie.

Odčervenie nie je izolovaný úkon, ale súčasť komplexnej zdravotnej starostlivosti o vášho psa. Odčervovanie patrí k úplným základom starostlivosti o psa - a často sa podceňuje. Parazity ako škrkavky, pásomnice či giardie nie sú len „nepríjemnosťou“. Mnohí majitelia však stále váhajú - ako často odčervovať, aký prípravok zvoliť a na čo si dať pozor? Presne na to sa v tomto článku pozrieme. Vnútorné parazity nie sú viditeľné voľným okom, no dokážu psovi poriadne skomplikovať život. Usádzajú sa v črevách, pľúcach či dokonca v krvi a postupne oslabujú organizmus.

Ilustrácia zdravého psa a psa s príznakmi parazitárnej infekcie

Ako naučiť šteniatko byť doma samé | CHLPATÁ AKADÉMIA 🐾 e14

Špeciálne opatrenia pri cestovaní do EÚ: Pri cestovaní do niektorých krajín EÚ (napr. Fínsko, Írsko, Malta, Spojené kráľovstvo) je povinné odčervenie proti echinokokom 24-120 hodín pred vstupom do krajiny.

Čipovanie priamo nesúvisí s odčervením, ale obe sú súčasťou zodpovednej starostlivosti o psa. Prepojenie v praxi: Hoci ide o odlišné úkony, často sa realizujú počas rovnakej návštevy veterinára, najmä u šteniat. Existujú obavy z možného vzniku rezistencie parazitov voči antiparazitikám pri ich dlhodobom a častom používaní. Pri pravidelnom odčervovaní alebo inej návšteve veterinára požiadajte o kontrolu funkčnosti a správneho umiestnenia čipu pomocou čítačky. Hoci je to zriedkavé, čipy sa môžu posunúť z pôvodného miesta alebo v extrémne vzácnych prípadoch zlyhať.

Pravidelné odčervovanie je jedným z najzákladnejších pilierov preventívnej zdravotnej starostlivosti o vášho psa. Investícia do pravidelného odčervovania je investíciou do zdravia vášho psa.

Mapa Európy s vyznačenými krajinami s povinným odčervovaním proti echinokokom

tags: #bull #terrier #sk #traviaca #sustava #odcervovanie