Nemecký boxer: Všestranný spoločník plný protikladov

Veľký a rýchly, tvrdohlavý aj vyrovnaný, priateľský a zároveň ochranca - nemecký boxer je skrátka psom plný protikladov. Avšak práve jeho mnohostrannosť z neho robí multitalent a je naozajstným klenotom. Boxer je v súčastnosti obľúbeným predovšetkým ako rodinný pes, ale nájde uplatnenie aj ako strážny či záchranársky pes a ani ako doprovodné zviera alebo športovo aktívne si nemá s ostatnými plemenami čo vyčítať. Dokonca je vhodný aj ako dozor nad deťmi alebo ako partner pri hrách. Nech už dáte boxerovi akúkoľvek úlohu, zhostí sa jej s gráciou a bravúrne ju vykoná.

Jeho mnohostranné využitie súvisí predovšetkým s tým, že je stále pripravený sa podriadiť a podobne ľahko sa učí. Boxeri sa radia medzi nekomplikované plemená, naviac veľmi učenlivé, ktoré človeku stoja verne po boku bez postranných úmyslov a záludností. Vďaka svojej kľudnej a vyrovnanej povahe sú uprednostňovaní ako rodinné psy. Taktiež medzi malými deťmi sa boxer cíti veľmi dobre. Predovšetkým jeho obrovská trpezlivosť, ktorá nemá konca kraja ani u veľmi bezohľadných detí, je pozoruhodná a musíme na ňu poukázať. Deti totiž miluje a je schopný sa s nimi hrať či vyvádzať aj vo vyššom veku.

Tak ako je prítulný a verný svojej rodine, tak môže byť opatrný a v pozore pred vecami, ktoré môžu rodinnú idylku narušiť. K cudzím je boxer najskôr nedôverčivý a udržuje si odstup. Nemá strach svoju rodinu chrániť a obhajovať. Táto odvaha a neohrozenosť robia z boxera spoľahlivého dozorcu, ktorému sa na rozdiel od ostatných plemien z tejto skupiny nemusíte vyhýbať. Boxer totiž nereaguje nikdy bezdôvodne agresívne a ani bez dôvodu nezaútočí. Ak mu jeho majiteľ signalizuje, že je všetko v poriadku, tak sa nechá ľahko presvedčiť o dobrých úmysloch prichádzajúcej návštevy a rád získa nových priateľov. Sú to predovšetkým jeho vrodené silné nervy a vysoké sebavedomie, ktoré boxerovi pomáhajú vedieť ovládať sa a jeho, na prvý pohľad rozporuplný, charakter doplnia pozitívami.

Vzhľad nemeckého boxera

Nemecký boxer získava svojich priaznivcov nielen vďaka všestrannosti, ktorá je pre neho typická, ale tiež vďaka nezameniteľnému vzhľadu. Charakteristická je predovšetkým jeho hlava so štíhlou, hranatou lebkou a čo možno najviac širokými, silnými čeľustnými kosťami. Typický je pre neho tzv. predkus, pričom spodná čeľusť smie presahovať hornú čeľusť len o toľko, aby pysky mierne zakrývali špičáky. Tmavá farba na ňufáku sa nápadne odlišuje od farby zvyšku tela. Boxery sú podľa FCI štandardov prípustné v zlatej alebo žíhanej variante. Zlatá základná farba zahŕňa škálu od svetlo až po tmavo zlatú, pričom za štandard je považované červenožlté stredné tónovanie. U žíhaných jedincov musia byť jasné zreteľné čierne alebo tmavé pruhy. Biele sfarbenie smie pokrývať maximálne 1/3 tela.

Krátka, hladká a tesne priliehavá srsť zdôrazňuje silnú a svalnatú postavu boxera. Aj kvôli jeho mohutnosti pôsobí boxer hociako, len nie neohrabane alebo ťažkopádne. Živé pohyby, pri ktorých si prídu na svoje svalnaté nohy, nechávajú vyniknúť tohto psa v celej svojej kráse. Telesná skladba boxera je štvorcová, čo znamená, že výška kohútika odpovedá dĺžke tela. Silný okrúhly krk sa tiahne v elegantnom oblúku od tylu k ramenám.

História a pôvod plemena

Chvost a uši sú prirodzené. Kupírovanie uší, pri ktorom sú šteňatám v 7. týždni odobraté ušnice, je od roku 1986 v Nemecku zakázané. Ani chvost nesmie byť skrátený - aj tento zákrok je už od roku 1998 zakázaný. Ale pretože tieto zákony nie sú platné vo všetkých krajinách, môžete aj v Nemecku stretnúť psa privezeného zo zahraničia s kupírovanými ušami alebo chvostom. Podľa stanov FCI nie je kupírovaný chvost alebo uši vnímané ako vada, hoci je kupírovanie z dôvodu skrášľovania zvieraťa odmietané. Ponechaný prirodzený chvost a uši sú vysoko posadené a priliehajú líca veľmi tesne.

Tmavé oči s čiernymi okrajmi viečok prepožičiavajú boxerom ich charakteristický energický výraz. Sila a energia boli charakteristické aj pre brabantského býkohryza, ktorý bol priamym predkom nemeckých boxerov. V stredoveku boli býkohryzy rozšírené vo viacerých európskych krajinách. Boli primárne používané na lov divokej zveri, ako boli medvede a divoké prasatá, a z tohto dôvodu boli chované. Od 16. do 18. storočia boli tieto psy v Anglicku používané ale aj pri bojoch v ringu, pričom bojovali medzi sebou a mali za úlohu jeden druhého skoliť, podobne ako pri love. Vďaka svojej širokej papuli sa často zahryzávali do obetí tak dlho, kým neležala na zemi. Pre chov, ktorému sa vtedy venovali hlavne poľovníci, boli vybraní takí jedinci, ktorí mali naozaj širokú tvár s výrazným ňufákom.

Popis týchto býkohryzov pochádza od Georga Franze Dietricha z Winckellu a spomína toto plemeno vo svojej knižke „Príručka pre poľovníkov a milovníkov lovu“ z roku 1820, pričom vlastne popisuje súčasný vzhľad boxera: „Býkohryz nie je veľmi veľký, ale silný, odvážny pes, s pevnou, krátkou hlavou. Chytí všetko, na čo je vyslaný. Je ale ťažký. Uši im boli kupírované, rovnako ako chvost. Obe veci sa vykonávajú vo veku 6 týždňov. Ich zákernosť a agresia môžu byť pre človeka a iné zvieratá nebezpečné. Z tohto dôvodu je toto plemeno vo viacerých krajinách zakázané chovať.“ Zatiaľ čo popis vzhľadu a stavby tela je súčasným boxerom veľmi podobný, povaha sa diametrálne odlišuje od takého nemeckého boxera, ako ho poznáme teraz, teda ako rodinného psa, ktorý je prchký len výnimočne. Táto zmena charakteru súvisí s príchodom strelných zbraní, kvôli ktorým sa pes pri vlastnom love stal prebytočným a ich lov sa výrazne obmedzil. Prostredníctvom kríženia s anglickým buldogom sa ľudia v 19. storočí snažili vyšľachtiť nové plemeno, ktoré by síce pripomínalo svojho predchodcu, ale bol by charakterom diametrálne odlišný a schopný fungovať v domácom prostredí. V roku 1985 založili pôvodcovia tejto novej rasy v Mníchove prvý Klub pre boxerov. Označenie nemecký boxer pochádza z označenia „Bierboxer (pivný boxer)“, ktoré sa používalo v Mníchove. Mníchovskí chovatelia mali pred sebou už dlho obraz toho, aký by pes mal byť: „Pekný, elegantný rodinný pes bez permanentnej túžby po love a bez hrôzu budiacej nenávisti.“ V podstate je tento štandard vzniknutý v roku 1905 v klube boxerov platný dodnes. Klub boxerov so sídlom v Mníchove je za stanovenia plemenných štandardov stále zodpovedný. Okrem toho prijal aj normy z FCI.

Chov a zdravie

Zatiaľ čo boxer, ktorý bol od roku 1924 oficiálne uznávaný ako služobný pes, bol spočiatku vyšľachtený ako pracovný pes, k tomuto pôvodnému účelu je však v súčasnosti využívaný len zriedka. Stojí za zmienku, že členovia klubu boxerov - aj napriek počiatočnému zámeru vychovávať psa pre prácu - mali stále na mysli aj povahu psa a v dlhej histórii plemena nebol nikdy vyšľachtený len za účelom krásy alebo výkonu. Tak sa mohli u boxera vyvinúť mnohé pozitívne stránky jeho povahy. Celosvetovo známym sa toto plemeno stalo v 30. rokoch, keď sa kynologička Friederun Stockmann zúčastnila so svojimi boxermi „vom Dom“ mnohých výstav aj udelení cien. So svojím boxerom Lustigom vom Dom postavila Stockmann základný kameň pre chov boxerov a učinila jedno z najznámejších a najobľúbenejších na svete.

Okrem prvého klubu boxerov v Mníchove existuje dnes mnoho spolkov na celom svete, ktoré sa venujú chovu boxerov. Ako doplnok k národným majstrovstvám a majstrovstvám sveta zariaďujú zemské a miestne skupiny tohto klubu aj pravidelné náhľady do chovov a skúšky výkonnosti. Za základné kritéria chovu je stále zodpovedný chovateľský klub v Mníchove. Tak sú k chovu pripustení len takí jedinci, ktorí normy spĺňajú. Okrem vzhľadu a zdravia sú kontrolované aj fitness stav a povaha. Boxer, ktorý skúškami neprešiel, je bez výnimiek z chovu vylúčený. O jednotlivé vrhy chovných zvierat sa starajú od narodenia chovatelia a vystavujú tiež rodokmene VDS a FCI, ak pes spĺňa všetky stanovené predpisy.

Prísne kontroly by mali zamedzovať predovšetkým šíreniu genetických chorôb. Boxeri majú totiž sklony k ochoreniam ako sú deformácie kĺbov, dysplázia bedrových kĺbov, artróza alebo spondylóza (teda artróza v oblasti stavcov). Takisto tumor alebo srdcové ochorenia sa vyskytujú pomerne často. Opatrný chov je pre pre toto plemeno nevyhnutný. Pri naozaj obozretnom chove by mali byť kontrolovaní nielen rodičia, ale aj súrodenci, poloviční súrodenci, prarodičia, tety a ujovia. Je teda potrebné mať sa na pozore hlavne pred neserióznymi chovateľmi, ktorí zvieratá predávajú za obzvlášť výhodné ceny. Aby ste sa vyhli vysokým faktúram plateným u veterinára či dokonca predčasnému úmrtiu Vášho miláčika, mali by ste sa ako kupujúci o chovateľovi najskôr informovať. Členstvo v klube boxerov a disponovanie rodokmeňom s emblémom VDH a FCI sú základnými predpokladmi pre seriózny chov, pričom chovateľ vykazuje vysoké nasadenie a úsilie.

Výchova a aktivity

Väčšina z 12 000 členov klubu boxerov má svoje boxery v rámci svojej rodiny. Šteňatá sú trénované na cvičiskách, ktoré má k dispozícii 220 miestnych organizácií. Okrem telesných športových aktivít stojí v popredí aj starostlivosť o psa a jeho výchova do bežného prostredia, aby sa mohol zaradiť do spoločnosti. Aj keď sú boxery brané za nekomplikované a priateľské psy, ktoré sa človeku radi podriadia, je potrebné ich pozorne a dôsledne vychovávať, aby sme docielili práve tieto požadované pozitívne vlastnosti. Prirodzene zvedavá povaha a snaha učiť sa, rovnako ako aj poslušnosť, z neho robia ideálneho žiaka, ktorého vzdelanie prinesie rýchlo ovocie. Pre boxera je dôležité, aby s ním jeho „učiteľ“ zachádzal kľudne, s humorom a voľne. Ak by ste používali nútenie, či násilie, boxer ukáže aj svoju tvrdohlavú stránku, čo určite nie je Váš cieľ. Ak sa psy cítia dobre, sú svojej rodine verné a veľmi dôkladne dodržiavajú stanovené pravidlá.

Boxer je veľmi akčný pes, ktorý sa rád pohybuje a vykonáva rôzne aktivity. Miluje dlhé prechádzky s rodinou, rovnako ako aj beh so športovým nadšencom alebo prechádzky v prírode. Ak pohyb na čerstvom vzduchu, tak určite spojený s nejakou hrou alebo veselou aktivitou, tým boxera nadchnete najviac. Ani starší jedinci neodmietnu loptičky, klátik alebo preťahovacie hračky. Nie je divu, že si boxer veľmi dobre rozumie s deťmi, pretože majú spoločné hravú povahu a nespútanosť. Preto sa boxer cíti v rodine s deťmi ako ryba vo vode. Dokonca aj v rodinách s veľmi malými deťmi, kde sa emócie pohybujú hore dole, zostáva boxer stále kľudný a vyrovnaný vďaka svojim pevným nervom. Problémy môžeme zaznamenať jedine u veľmi mladých boxerov, ktorí môžu byť na začiatku vystrašení z prehnaného nadšenia detí alebo rodičov. Šteňatá však nepoznajú vo svojej hravosti hranice a reagujú preto občas prudko. Aby sa mladí boxeri naučili správne vychádzať s deťmi a dospelými, je potrebná práve už spomínaná dôsledná výchova, a to od začiatku - len tak psa naučíte, že musí v spolunažívaní s Vami dodržiavať určité pravidlá a že existujú hranice, za ktoré nemôže ísť. To ale neznamená, že starší pes, ktorý nedostal správny výcvik, je nenapraviteľný. Ak sa zaujímate o psa z útulku, oplatí sa určite absolvovať s ním niekoľko hodín v škole pre psy, kde Vám pomôžu s výchovou a vrátia psovi chuť do učenia. Kvôli svojej celoživotnej túžbe učiť sa a vrodenej vôli podriadiť sa, je boxer vhodný aj pre osoby, ktoré zvažujú kúpiť si svojho prvého psa. Nebudeme tomu hovoriť začiatočníci, pretože či už s chovaním zvieraťa začínate alebo nie, vždy by ste sa mali o danom druhu najprv informovať a premyslieť si, či s týmto zvieraťom chcete zdieľať domácnosť.

Pes alebo fena: Čo zvoliť?

Pred pár dňami som zadávala tému o výbere vhodného plemena pre začiatočníka a nejedna reakcia sa zmieňovala o tom, že zvlášť u niektorých plemien by bolo lepšie zaobstarať fenu. Chcela som sa opýtať, je naozaj - v globále, je jasné, že stopercentne neplatí nič - fakt, že feny sú miernejšie, zvládnuteľnejšie, a tudíž ako prvý obstaraný jedinec psieho druhu vhodnejší než pes-samec? U psov, čo poznám, v tom veľké rozdiely nevidím, skôr mi príde, že feny sú väčšie dryčny ;), ale to môže mať milión dôvodov. Predtým mi prišla fenka trochu nevýhodnejšia kvôli háraní, ale zase si hovorím, že stačí ju v dobe hárania mať pod zvýšeným dohľadom, zatiaľ čo pes je vystavený pokušeniu od hárajúcich súk kedykoľvek...

Mám skúsenosť s obojím. Fenky sú také hysterky. Ešte k predchádzajúcej téme - zatiaľ sme sa tak na 90% rozhodli pre chodského psa, sen o bosíkovi si určite skôr či neskôr splníme. Tak vezmite choďáka - psa, bude väčší a statnejší než fena a myslím, že psa choďáka zvládne aj začiatočník. Je to vec názoru. Mala som oboje, ale psa by som už nechcela! Pre mňa sú fenky ďaleko lepšie. Ohľadom toho či psa či fenku. Mám teraz druhého boxera. Predtým psa, teraz fenku. Tá je oproti predošlému psovi ostřejšia. Ale rozhodne to nie je žiadny trhač. Len je viac dominantná. Boxera by som začiatočníkovi doporučila. Výcvik je ľahký, rýchlo sa učí, má rád deti. Len je to divoch a likvidátor záhrady, ale s tým človek musí počítať asi u všetkých šteniat.

Jediný problém, kvôli ktorému uvažujem, že si nabudúce zaobstarám iné plemeno je zdravie. Predošlý boxer sa dožil piatich rokov. Musel byť utratený kvôli epilepsii. Teraz fenka má podľa veterinára šancu dožiť sa asi troch rokov, pretože má vrodenú degeneratívnu vadu obličky a šelest na srdci. Myslela som si, že máme len smolu, ale na diskusiách som sa dočítala, že boxer je skrátka pomerne krátkoveký. Ja za seba - mám skúsenosť s oboma pohlaviami, už jedine fenku - tú kvôli háraní strážim 2x do roka, psovi pod nos hára stále niekto v okolí, takže sa stráži v podstate celoročne. "Psovi pod nos hára stále niekto v okolí :) , takže sa stráži v podstate celoročne. Mám dva samce, starší 9,5 roka, a žiadne celoročné stráženie kvôli hárajúcim sukám som ešte začať nemusela... Fenky sú podľa mňa citlivejšie k deťom, pritom dosť teritoriálne na stráženie. Do začiatku a u pokojného plemena je to asi jedno, ideálne je skúsiť si oboje, čo vám viac sedí. Tiež som mala oboje a za mňa teda, už jedine fenu. Nielen, že boli pokojnejšie, vnímavé, ale tiež oveľa poslušnejšie a maznavejšie. Ale mohla to byť samozrejme len "klika".

Veľa ľuďom príde pes taký viac špinavý, kamarátku rozčuľovalo, že musí psovi utierať pohlavie, pretože sa k niekomu pritulil a utrel si ho o neho. Mne to teraz po skúsenostiach už príde jedno, asi by som brala do úvahy napríklad aj to, že vás to môže chytiť a chcieť psa/fenku na chov. A vychytrandy. Mali sme tri psy - pudla, jedného teriéra a kríženca NO x asi labík, teraz máme doma dve fenky maltézskych psov a fenku BOC, osobne nejako rozdiely nevidím. Veľmi ale prevláda názor, že fenky sú vhodnejšie k deťom, čo sa mi v okolí potvrdilo ako u kokrov tak napríklad NO, ale či to platí pre všetkých okolo, kto vie. Ale ak chcete choďáka, tak by som povedala, že zrovna u tohto plemena je to celkom jedno. Mala som psov aj feny... teraz psa aj fenu súčasne... naďalej ak bude v dome len jeden pes tak už jedine feňule, so psom je teda lepšie zaobstaranie, príde mi že o poveloch moc nepremýšľa, proste ich urobí, fenka mi niekedy pripadá, že skúša či je povel myslený vážne... je samostatnejšia, psa oblbne kedy si spomenie a taká "pečovateľka" neviem ako to popísať... môj pocit - ja pečujem o psa... feňule o mňa. Neustále všetko kontroluje... dokonca aj v noci niekoľkokrát obíde dom a skontroluje všetkých členov rodiny.

Ohľadom toho či psa či fenku. Mám teraz druhého boxera. Predtým psa, teraz fenku. Tá je oproti predošlému psovi ostřejšia. Ale rozhodne to nie je žiadny trhač. Len je viac dominantná. Boxera by som začiatočníkovi doporučila. Výcvik je ľahký, rýchlo sa učí, má rád deti. Len je to divoch a likvidátor záhrady, ale s tým človek musí počítať asi u všetkých šteniat. Jediný problém, kvôli ktorému uvažujem, že si nabudúce zaobstarám iné plemeno je zdravie. Predošlý boxer sa dožil piatich rokov. Musel byť utratený kvôli epilepsii. Teraz fenka má podľa veterinára šancu dožiť sa asi troch rokov, pretože má vrodenú degeneratívnu vadu obličky a šelest na srdci. Aj keď zaručiť nemôže nikto nič, kolegyňa sa ujala pekného mladého voříška a rok nato umrel na rakovinu. Je to uhol pohľadu a tiež toho čo kto preferuje. Mala som vždy psy-samcov, fenku som hovorila, že nikdy, nechcem. Nikdy nehovor nikdy a fenku mám. Feňule je podľa mňa stelesnením toho čo tu bolo napísané. Veľmi vnímavá, citlivá, poslušná, krásne sa naviazala, aleeeeeeeeeeeeee, aleee na rozdiel od psa, ktorý ide v takom priamočiarom móde, ona fakt dokáže občas vymýšľať - byť vychytralá a skúšať si ísť svoju cestu. Je to niekedy dosť vtipné, to je pravda, ale - ak na to človek nie je zvyknutý, musí sa naučiť s tým pracovať. Môj drahý pôjde vyprávať, ako ho tá koza občas dokáže mučiť Doteď mi znie v ušiach jeho zúfalý výkrik "Zlatý pes!, musel sa naučiť, musel ale to ja tiež, je to naozaj trochu rozdiel. So psami žijem cez tridsať rokov, vždy sme mali psa a teraz prvýkrát fenu. Rozumieme si spolu, je to fajn, ale proste mi viac sedí pes. To háranie snáď nie je taký veľký problém, mám okolo seba kamarátky, ktoré pomôžu, pustia von pretiahnuť a vyčúrať, pohladia, nakoniec ona to zvláda lepšie než my. Na falošné brehosti zatiaľ netrpí, ale proste mi nejako viac sadol pes. Takže ja myslím, že napoprvé je to asi fuk. Všetci vyrastali v rodine s malými deťmi a zvieratami a všetci úplne rovnako skvelí, maznaví a spoľahliví. Nevidím žiadny rozdiel medzi fenkou a psom v rodinnom živote. Jediné asi... Myslím že toto sa odvíja skôr od osobnosti zvieraťa. A obe pohlavia majú svoje pre aj proti.

My máme doma ako psa tak fenku a z toho čo som počula, že sú vraj fenky ľahšie na výcvik, nie je tak úplne pravda. Každopádne už pri výbere šteniatka ak ste úplný začiatočník sa rozhodujte skôr medzi pokojnými maximálne stredne aktívnym šteniatkom. A dobre si rozmyslieť od akého chovateľa si psíka zaobstaráte. Je lepšie sa pozrieť po viacerých chovateľoch prečítať si o ňom nejaké recenzie ak je možnosť a určite vidieť oboch rodičov.

Lukáš K. Mám teda psíka Border kólie a nemôžem si ho vynachváliť. Hovorí sa, že fenky sú pokojnejšie a prítulnejšie. Podľa mňa je to pes od psa. Napríklad u chovateľky, od ktorej som si psíka brala, najdivokejšie šteniatko bola fenka, ktorá asi v mesiaci a pol preskočila ohrádku :D. Potom poznám fenku Bígl, ktorá je zase lenivá a pokojná. Neviem, je to možno aj trochu o šťastí, ale my sme mali celý život psov, pretože babička nechcela fenu kvôli háraní ^.^. Za mňa je to rozhodne fenka :) Mám skúsenosti ako so psom tak s fenkou a psa by som už nechcela..

Nelze to vôbec paušalizovať. Každý sme iný a každému vyhovuje niečo iné. Je tiež veľký rozdiel k akému účelu psa zaobstará, či sa jedná o spoločníka alebo psa na cvičenie. Nelze to vôbec paušalizovať. Každý sme iný a každému vyhovuje niečo iné. U mňa je to jasné. Ak by som chcela psa na výcvik, výkonného, tvrdého a neovplyvniteľného háraním, potom jedine psa. Ale ak by som chcela psa ako spoločníka a maznáčika, potom iba fenu. No a u mňa je to takisto jasné, na cvičenie jedine feny. Vyhovuje mi tá ich chytrosť=vychytralosť, háranie neriešim (ani ony nie). No a u mňa je to tiež jasné, na cvičenie jedine feny. Moja fena, keď hára, absolútne nereaguje na povely, ani na svoje meno. Pustiť ju navolno je pre ňu aj v miestach psov proste na mesiac zapovedané. Inak je vcelku poslušná... Ale chápem, že každá fena je iná. Za mňa psi. Sú pre mňa úprimnejší, možno aj "jednoduchší".

Nechod tam, kde vidíš svetlo, ale tam, odkiaľ počuješ štekať psov.

Haloo nikto tu nechodí? Ak by predsa niekto kukol tak mi prosím napíšte vek vášho boxera, či je fenka alebo psík a koľko váži.

Nechod tam, kde vidíš svetlo, ale tam, odkiaľ počuješ štekať psov. DiamonD píše:Ja mám fenku má 6 mesiacov a 21kg. Teeda tak to peekne ja som brala od chovateľa našu fenku ako 5 mesačnú a mala nejakých 14 kíl. Moja má 3,5 mesiaca a váži 11,2 kg/ no už to nie je pravda po dnešnom vážení máme 12,5 kg / stačí pár dní a váha stúpa. Na svete sa môžete spoľahnúť len na tri veci: na seba, na vítanie svojho psa a na smrť. Keď som ju vážila riadne ma to prekvapilo čakala som menej. Nechod tam, kde vidíš svetlo, ale tam, odkiaľ počuješ štekať psov. Dakujem No väčšinou granulami. Nechod tam, kde vidíš svetlo, ale tam, odkiaľ počuješ štekať psov. Niečo som našiel vo foťáku... ostnáč? A million words would not bring you back. I know because I´ve tried. Neither would a million tears. I know because I´ve cried. A tá papuľka krásna! Nechod tam, kde vidíš svetlo, ale tam, odkiaľ počuješ štekať psov. Trovet odporúčim! Našu slečnu kŕmime posledný 1/2r.

Už sa to nedá vydržať som už naisto odhodlaná si kúpiť psíka ale nechcem sa unáhliť. 7.5.06 pôjdem na výstavu do BB. Bývam v paneláku a pre moju a manželovu zamestnanosť by to mal byť asi ročný psík nie šteniatko. Zatiaľ na 1. mieste vedie boxer fenka podľa možnosti s PP, alebo nejaký maznáčik, Bišónik. Chcela by som psíka na dlhšie prechádzky a tu je ten problém: Bišónik neviem ako je na tom s kondíciou a Boxerík zas ťažšie znáša vyššie teploty. Aký máte na to svoj názor prípadne skúsenosti. Príspevky: 107 Registrovaný: 25. od Hosť » 25. Keď ste dlho v práci a chceli by ste sa s ním len prechádzať, tak ja by som nebrala žiadneho psa, lebo každý psík aj keď je dospelý potrebuje ľudí vedľa seba a tiež by nevydržal dlho sám doma.... a potrebuje aj starostlivosť, ale hlavne aby sa mu každý venoval, ak ste tých 8 hodín v práci tak to by ešte vydržal ak by bol na to navyknutý - lebo 1 ročný už má svoje návyky.... od basa » 25. Keď ste dlho v práci tak sa vám pes neoplatí. Pes si vyžaduje veľa času. Príspevky: 106 Registrovaný: 16. od maťo » 25. od Hosť » 26. Ak chcete mať zviera tak si zoberte radšej mačku - nepotrebujete s ňou chodiť von, lebo sú naučené na záchodik..... a mačky sú samostatnejšie..... ale tiež sa potrebujú maznať, ale vydrží dlhšie sama doma ako psík - psík potrebuje oveľa viac maznať sa, chodiť s ním von, a mal by aj niečo vedieť... Aj keby ste si ho brali, neviete ako je vychovaný ako má návyky - zlé, dobré.... & vtedy je lepšie šteniatko, aspoň viete ako ho vychovávate.... ale keď zase nemáte na psa čas tak si ho radšej neberte..... od Andrea » 26. Lada píše:Už sa to nedá vydržať som už naisto odhodlaná si kúpiť psíka ale nechcem sa unáhliť. 7.5.06 pôjdem na výstavu do BB. Bývam v paneláku a pre moju a manželovu zamestnanosť by to mal byť asi ročný psík nie šteniatko. Zatiaľ na 1. mieste vedie boxer fenka podľa možnosti s PP, alebo nejaký maznáčik, Bišónik. Chcela by som psíka na dlhšie prechádzky a tu je ten problém: Bišónik neviem ako je na tom s kondíciou a Boxerík zas ťažšie znáša vyššie teploty. Aký máte na to svoj názor prípadne skúsenosti. Chápem aké to je túžiť po psovi. Nedalo by sa na dobu v práci psíka niekomu zveriť ak máte náročnú prácu na čas? Boxera odporúčam, ale nesmie zostať sám dlhšie ako 6 hodín. Nevydrží venčenie. Dosť náročný na behanie. Musí mať výcvik. U malého plemena je to jednoduchšie. Príspevky: 121 Registrovaný: 14. od Lada » 26. Určite s vami súhlasím, že nie je umenie psíka mať ale sa mu dostatočne venovať. Psíka už chcem veľmi dlho asi tak 9 rokov a stále som to odkladala ale dokedy ešte. Keby som mohla, tak by som bola na psiej dovolenke. Ale keby som to tak brala doslovne tak by som si ho mohla obstarať až niekedy na dôchodku kvôli zamestnaniu. Manžel pracuje deň, noc -12 a 2 dni voľno, somnou je to horšie z domu idem o 7 a prichádzam okolo 19. Príspevky: 107 Registrovaný: 25. od barca » 26. Ja som psa dostala pred mesiacom tati chodí do roboty tiež na smeny aj keď mal teraz voľno. Máme doma Cavalier King Charles Španiela bez PP po rodičoch s PP. Jediný problém je srsť, ale ak sa pravidelne češe je to v pohode. Keď je do 2. od Mary » 27. Príspevky: 196 Registrovaný: 12. od Lada » 27. To viem, že to určite nebude jednoduché, ale všetko sa dá riešiť. Tak zatiaľ. Príspevky: 107 Registrovaný: 25. od Hosť » 27. Na výstave vyzerajú všetky psy dokonale a aj sú všetci vycvičení, ale naozaj záleží na tom ako sa mu budete venovať, lebo môžete mať aj psa s PP a môže to byť hlúpy...... od Hosť » 28. S výchovou nebude problém budem sa mu venovať. Nebudem ho mať len na to, aby som ho len tak držala. Budem ho ľúbiť starať sa oň ako budem najlepšie môcť. od Lada » 28. Anonymous píše:S výchovou nebude problém budem sa mu venovať. Nebudem ho mať len na to, aby som ho len tak držala. Budem ho ľúbiť starať sa oň ako budem najlepšie môcť. Príspevky: 107 Registrovaný: 25. od Hosť » 28. od Naty » 28. Lada, ja mám fenku boxera, aj s PP (aj keď PP teraz nie je dôležité). V takomto pracovnom zaťažení ti boxera vôbec neodporúčam (ale mám ich veľmi rada). Boxer ako plemeno je veľmi "zaťažené" na ľudí, miluje ľudskú spoločnosť a nevydrží veľmi dlho sám. Najradšej je, keď môže byť pri svojich pánoch 24 hodín denne. Obávam sa, že by dosť psychicky trpel, keby mal byť taký dlhý čas sám. ,,Life isn't about waiting the storm to pass.

Príspevky: 81 Registrovaný: 17. ZnačkyBafpetBohemia Pet FoodcdVetCOLLARDaiwa PharmaceuticalDUVO+ecopetsEXPLORER DOGFish4Dogsflexi GmbH & Co. Upozornenie: Tento obsah má čisto informačný charakter. Všetky naše články a informácie berte ako priateľského sprievodcu v psíčkarskom svete. Robíme maximum pre to, aby boli informácie presné a zrozumiteľné, no nie sme odborná kynologická encyklopédia. Môže sa teda stať, že niektoré detaily daného plemena vidia skúsení chovatelia trochu inak. Články na našom blogu a webe slúžia len ako všeobecný informatívny prehľad. Pre odborné poradenstvo sa, prosím, obráťte na oficiálny chovateľský klub konkrétneho plemena. Ak narazíte na nepresnosť alebo máte vlastné dlhoročné skúsenosti, ktoré by mohli článok obohatiť, budeme radi, ak sa nám ozvete. Článok s radosťou textovo aktualizujeme - pre dobro všetkých psíčkarov.

tags: #boxer #pes #alebo #fenka #nazor