Dysplázia bedrového kĺbu u Bielych Švajčiarskych Ovčiakov a súvisiace problémy s DLK a ďalšími ortopedickými chorobami

Dysplázia bedrového kĺbu, rovnako ako dysplázia lakťových kĺbov, je dedične podmienené chybný vývoj kĺbov, ktorým sú postihnuté psy aj fenky bez rozdielu veku a pohlavia. Šteňatá sa rodia so zdravými kĺbmi a to, či dysplázia vznikne, závisí na genetickej výbave každého jedinca a faktoroch vonkajšieho prostredia.

Čo je to dysplázia bedrového kĺbu (DKK) a prečo je dôležitá pre veľké plemená

Dysplázia bedrového kĺbu - označovaná tiež ako DKK - je bolestivé ochorenie, kedy dochádza k oslabovaniu bedrového kĺbu, vzniku artrózy a postupnému zhoršovaniu pohyblivosti psa. Bedrový kĺb tvorí ohnisko prenosu sily z panvových končatín na telo psa, a preto má pre pohyb psa základný význam. Pri dysplázii kĺbovej hlavice nesedí správne do kĺbovej jamky (je v jamke usadená voľne) a následkom toho je narušená harmónia pohybu kĺbu. Dôsledkom je nadmerné opotrebenie kĺbu. Väčšinou bývajú postihnuté oba kĺby. Dysplázia bedrových kĺbov sa vyskytuje v niekoľkých stupňoch, pri najťažšej stupni býva kĺb úplne mimo kĺbovej jamky.

Genetika a vonkajšie faktory v spúšťaní ochorenia

Polygénny dedičnosť: termín použitý pre dedične podmienený znak, na ktorom sa podieľa celý rad génov. Pravdepodobnosť výskytu u šteňaťa závisí od rodičov. Vonkajšie faktory ako pohyb a strava sú rovnako dôležité: nadmerný pohyb počas rastu, povrch, na ktorom sa pes pohybuje, a kvalitná, vyvážená strava s primeraným pomerom minerálov, najmä vápnika a fosforu, významne ovplyvňujú vývoj kĺbu.

Faktory rizika a výška rizík podľa veľkosti psa

• Riziko výskytu DKK u obrovských plemien je približne 50x vyššie než u malých plemien; u veľkých plemien 20x vyššie než u malých a stredných.
• U psov s nadváhou je kĺb zaťažený viac, čo zvyšuje riziko vzniku DKK a DLK.

DLK a DKK: porovnanie a význam pre zdravie pohybového aparátu

Dysplázia lakťového kĺbu (DLK) predstavuje súbor ochorení vedúcich k poruchám súladu kĺbových plôch ramennej, vretennej a lakťovej kosti, častejšie označované ako artróza lakťového kĺbu. Medzi formy DLK radíme nerovnomerný rast predlakťových kostí, ulomenie korunkového výbežku na vnútornej strane lakťovej kosti, nespojenie háčkového výbežku s lakťovou kosťou a osteochondrózu vnútorného kondylu ramennej kosti.

DKK sa objavuje v niekoľkých stupňoch a často postihuje väčšie alebo obrie plemená, hoci DLK nemožno vylúčiť u iných plemien. Dôsledkom je bolesti, obmedzenie pohyblivosti a postupný úbytok kvality života psa.

Diagnóza a posúdenie stavu

Diagnóza dysplázie bedrového kĺbu sa primárne zakladá na röntgenologickom vyšetrení, ktoré je nutné vykonať v anestézii a na špecializovanom pracovisku. Norbergov uhol sa mení podľa stupňa ochorenia a spolu s ďalšími kritériami tvorí hodnotenie stavu kĺbu. U psov bez ochorenia by mal byť uhol väčší ako 105 stupňov. Pri posudzovaní sa používajú centrálne miesta a klasifikácia podľa stupňov A až E (alebo 0-4 pre DLK).

Minimálny vek na posúdenie snímok pre chov je 12, 18 alebo 24 mesiacov podľa plemena; u veľkých a obrovských plemien platí vyšší vek. U lakťového kĺbu sa DLK hodnotí tiež na škále od 0 do 3 podľa stupňa artrózy a formas deformácií.

Príznaky a klinický obraz

Príznaky dysplázie bedrového kĺbu sú veľmi pestré a môžu sa líšiť v závislosti od veku a závažnosti ochorenia. Zvyčajne sa objavuje krívanie, ťažkosti pri vstávaní, pri chode do schodov a znižuje sa ochota na aktívne pohyby a hry. Mnohí psi nemusí mať žiadne jasné klinické príznaky a dysplázia môže byť zistená iba pri rutinnom RTG vyšetrení.

U DLK sa najčastejšie prejavy podobajú tým z DKK: krívanie, ťažkosti pri pohybe a rýchla únava počas alebo po námahe. Prognóza a priebeh súvisia s stupňom postihnutia a vekom psa.

Liečba a manažment

Liečba začína často znižovaním telesnej hmotnosti, podávaním protizápalových a analgetických liekov a reguláciou záťaže na kĺby. Pri dysplázii je významná aj fyzioterapia, rehabilitácia a plávanie, ktoré posilňuje svaly bez nadmerného zaťaženia kĺbu. Dopĺňa sa chondroprotektívami a vitamínmi na podporu kĺbov a chrupavky. U starších zvierat alebo v pokročilých štádiách sa uvažuje o chirurgických metódach.

Chirurgické možnosti zahŕňajú trojitú osteotómiu panvy (u mladších zvierat), výmenu bedrového kĺbu za totálnu endoprotézu, alebo ostektómiu hlavice stehennou kosti (FHO). Každá metóda je šitá na mieru veku, stupňu degenerácie a veľkosti psa a vyžaduje adekvátnu rehabilitáciu po operácii. Konzervatívna liečba zahŕňa aj protizápalové lieky a redukciu bolesti a zápalu, pričom jej cieľom je zmierniť symptómy a spomaliť progresiu ochorenia.

Prevencia a chov

Prevencia spočíva najmä vo výbere psov bez DKK pre chov, správnej výžive a primeranej záťaži počas rastu. U veľkých plemien je dôležitá opatrnosť pri raste a vyhnutie sa nadmernému zaťažovaniu počas vývoja. RTG vyšetrenia potrebné pre chov sú vykonávané na špecializovaných pracoviskách a výsledky sa používajú pri posudzovaní vhodnosti jedincov do chovu.

Pre majiteľov je dôležité monitorovať váhu psa, udržiavať pohyb na mäkkých povrchoch a vyhýbať sa extrémnym aktivitám. Včasná diagnostika a začatie liečby môžu významne zlepšiť kvalitu života psa a oddialiť alebo znížiť dôsledky ochorenia.

Príbeh a praktické poznámky z terénu

Príbeh predstavuje skúsenosť s dyspláziou u veľkého psa, ktorý mal už v mladom veku výrazné problémy s nohami a kĺbmi - narušenie súladu v kĺbovej jamke, rozdiely v dĺžke končatín a postupná artróza. Základom bolo rýchle zistenie problému a volba medzi chirurgickou liečbou a konzervatívnym prístupom, pričom rehabilitácia a postupné zaťaženie zohrali kľúčovú úlohu. Takýto prístup je dnes bežným v terénnych prípade a ilustruje dôležitú potrebu včasného RTG vyšetrenia a konzervatívnych opatrení na zmiernenie bolestí a zlepšenie mobility.

Tabuľka: stupne dysplázie bedrového kĺbu a DLK

Prognóza a liečba závisí od stupňa ochorenia, veku a celkového stavu psa. Kombinácia liečebných postupov môže priniesť výrazné zlepšenie a čo najdlhšie udržanie bez ťažkostí pri pohybe.

tags: #biely #svajciarsky #ovciak #hd