Jack Russell teriér je silný, aktívny, bystrý a pružný pracovný pes s odvážnou povahou a pružným telom strednej dĺžky. Lebka musí byť plochá, stredne široká, postupne sa zužujúca k očiam, prechádzajúca v silný čumák s veľmi silnými sánkami. Stop musí byť zreteľný, ale nie silne vyjadrený. Dĺžka od stopu k nosu má byť o trocha kratšia ako od stopu k temennému hrbolčeku, svaly čeľustí musia byť dobre vyvinuté. Nos musí byť čierny. Dobre vyvinuté silné sánky s pevne napojenými pigmentovanými pyskami a s nožnicovým skusom, s pevnými zubami. Uši preklopené, alebo zavesené, silné a veľmi pohyblivé. Oči sú malé a tmavé s bystrým výzorom. Nesmú byť vypuklé. Očné viečka sú dobre spojené.
Krk je pevný a suchý, schopný dobre vyrovnávať postavenie hlavy. Hrudník skorej hlboký ako široký s dostatočnou vzdialenosťou od zeme. Spodná hrana hrudníku sa nachádza, pokiaľ ide o výšku uprostred medzi zemou a kohútikom. Telo je trocha dlhšie, ako jeho výška, merané tak, že dĺžka od kohútiku k nasadeniu chvosta je trocha dlhšia, ako vzdialenosť od kohútiku k zemi. Chrbát je rovný, rebrá klenuté po stranách ploské, takže hrudník sa dá objať rukami - objem je asi 40 až 43 cm. Chrbát musí byť krátky, pevný a svalnatý. Lopatky smerujú šikmo a niesu príliš svalnaté. Hrudné končatiny sú rovné od lopatiek k prstom, z pohľadu spredu i zo strany a s dostatočnou dĺžkou nadlaktia, takže lakte stoja pred telom. Hruď spredu je jasne viditeľná. Panvové končatiny sú silné a svalnaté, vzhľadom k pleciam dobre vyvážené. Pri pohľade spredu sú rovnobežné. Dobré zaúhlenie kolien a nízko položené hleznové kĺby. Laby sú malé, okrúhle, pevné so silnými nášľapovými vankúšikmi. Prsty stredné klenuté ani vytočené dnu a ani vybočené. Pohybuje sa priamo, pravidelne, voľne, bystro. V kľude môže chvost visieť. Ideálna je výška medzi 25 a 30 cm, s váhou v kilogramoch rovnajúcou sa 1 kg na 5 cm výšky v kohútiku!
Srsť môže byť hladká, drsná a hrubá. Musí byť odolná pred poveternostnými vplyvmi. Jack Russell teriéri sú odpradávna pracovnými psami. Na rozdiel od väčšiny iných plemien sa však dnešní Jack Russell teriér najviac blíži svojmu pôvodnému základu. Aj keď sa dnes už moc neloví, chovatelia sa pôvodných chovateľských cieľov pridržujú a jeho zástupcov stretávame na výstavách, len málo. Nie sú vyumelkované a práve to ich činí zaujímavými.
Jack Russell teriéri nie sú rozhodne psy pre leňochov, sú inteligentní a prekypujú energiou. V priemernej obytnej štvrti majú títo psy s veľkou dávkou energie a potrebnou činorodosťou len málo možností. Je teda na pánovi, aby mu ponúkol dostatok činnosti. Neočakávajte, že sa pes prispôsobí životu za pecou, to sa nestane. Je isté, že vzhľadom k svojmu založeniu bude vyhľadávať aktivity, ktoré neoceníte ani vy, ani obyvatelia štvrti.
Je treba si uvedomiť, že „jackovia“ sú psy lovecký a majú teda veľkú dávku loveckého inštinktu. Keď sa šteniatko dostane do domácnosti, kde žije viacej domácich zvierat, akceptuje ich obyčajne bez problémov. Akonáhle sa raz Jack Russell vyrastie spoločne s papagájmi, fretkami, mačkami, nepreloží im cez cestu ani slamku. Jack Russell teriér je ozajstný priateľ človeka. Pri príchode návštevy síce šteká, ale tým to aj končí. Návštevníci bývajú spravidla nadšene s radosťou privítaní. Čím viacej ľudí, tým väčšia radosť.
Dobre socializovaný Jack Russell terriér veľmi dobre vychádza s deťmi. Napriek tomuto sú odjakživa samostatní. To je preto, lebo také bolo ich pôvodné využitie - rozhodnutie pri polovačke v líščej nore robil sám a nie jeho pán. Práve preto potrebujú dôslednú výchovu. Nepočúvajú svojho pána preto, že mu chcú slúžiť, ale len preto, že sa im to páči - iba kvôli sebe. Je preto nutné, aby výcvik bol čo najkrajší a najnápaditejší. Nudné cvičenia jackovia priam nenávidia.
Malý, inteligentný a živý - toto ešte stále mladé plemeno si medzi milovníkmi psov získalo už množstvo fanúšikov. „Jack Russell teriér“ je samostatné plemeno s britskými koreňmi, ktoré bolo uznané FCI v roku 2000. Od svojho blízkeho príbuzného, Parson Russell teriéra, sa Jack Russell teriér líši krátkymi nohami. Toto plemeno bolo pomenované po svojom prvom chovateľovi: John (prezývka „Jack“) Russell (1795-1883).
V roku 1819 si do svojho domu v Oxforde zadovážil sučku Foxteriéra, ktorú pomenoval „Trump“. Táto je považovaná za pramatku všetkých dnešných Jack Russell teriérov a Parson Russell teriérov. Plemeno v súčasnej podobe pochádza napriek britským koreňom z Austrálie, pretože psy sa chovali hlavne tam. Dôvod spočíva v oblasti, kde sa plemeno využívalo: Jack Russell teriér je typický poľovnícky pes, ktorého predkovia sa hlavne v Austrálii využívali pri love líšok. Bolo to nevyhnutné, pretože anglickí prisťahovalci okolo roku 1850 na austrálskom kontinente vypustili dve líšky - tamojší dingo neboli pre lovcov zaujímaví.
Oficiálna história Jack Russell teriéra sa začína až v roku 1972 založením austrálskeho klubu „Jack Russell Terrier“. Austrália je aj dnes považovaná za najvplyvnejšiu krajinu z hľadiska vývoja týchto plemien. Tieto klbká energie si získali slávu aj prostredníctvom amerického televízneho seriálu „Frasier“, v ktorom pes Moose účinkoval v 192 epizódach, a stal sa tak štvornohou hollywoodskou hviezdou. Jack Russell teriéry sa dodnes používajú na lov líšok, jazvecov a svišťov. Tieto psy s priateľskou povahou sú však dnes veľmi obľúbené ako spoločenské a rodinné psy.
Podľa štandardu plemena dosahuje pes kohútikovú výšku 25 až 30 cm. Ideálna hmotnosť plemena je medzi 5 a 6 kg. Vďaka krátkym nohám sú psy skôr dlhé ako vysoké. Obvod hrudníka je medzi 40 až 43 cm, a je pre toto plemeno obzvlášť dôležitý z hľadiska jeho využitia ako lovca, ktorý sa musel vmestiť do malých priestorov: väčší hrudník by zabránil teriérovi dostať sa do nôr. Jack Russell teriér má uši v tvare písmena V a nosí ich sklopené. Ak pes pobehuje, čo rád robí často, nosí chvost vzpriamený, a keď je pokojný, chvost mu smeruje dole. Pre plemeno je charakteristická aj typická farebná kombinácia prevažne bielej farby so znakmi alebo škvrnami v rôznych farbách, ako je čierna, hnedá a pálená. Škvrny môžu byť rozmiestnené po tele psa ako kravské škvrny alebo sa môžu vyskytovať len na niektorých miestach - obzvlášť výrazne vynikne škvrna okolo oka - vždy však musí prevládať biela farba. Srsť môže byť hladká, hrubá alebo stredne hrubá.
Jack Russell teriér môže vyzerať malý a roztomilý, ale vo vnútri nosí srdce pracovitého lovca. Táto kombinácia, bohužiaľ, vedie k tomu, že chov plemena a jeho potreba pohybu sú často podceňované. Jack Russell teriér je živý, veľmi aktívny a v žiadnom prípade nie je gaučový typ. Temperamentný pes sa vyznačuje aj pevnou vôľou. Aj keď sa toto plemeno všeobecne považuje za priateľské ku deťom, je potrebná zvýšená opatrnosť, najmä u malých detí. To, čo malý psík okrem dôslednej výchovy najviac potrebuje, je: pohyb, pohyb, pohyb!
Okrem samotných výcvikových aspektov je dôležité aj plánovanie výživy a zdravotnej starostlivosti. Vo všeobecnosti by krmivo malo obsahovať okolo 70% mäsa. Jack Russell teriéry sú náchylné na alergické kožné ochorenia, ktoré v niektorých prípadoch znamenajú intoleranciu na určité zložky potravy. Ak pes trpí neznášanlivosťou obilnín, môžete prejsť na bezobilninové krmivo pre psov. Váš Jack Russell terier potrebuje dostatok pohybu a stravu prispôsobenú nízkej telesnej hmotnosti, inak majú tieto malé psy tendenciu trpieť nadváhou. Priemerný vek je 12-15 rokov, s vysokou vitalitou pri dobrej starostlivosti.
Jack Russell teriér je vhodný do bytu aj do domu, ale vyžaduje minimálne 2-3 dlhé prechádzky denne a pravidelné aktivity zapájajúce myseľ. Plemeno je vhodné pre aktívnych ľudí, ktorí majú čas na tréning, hranie a outdoorové aktivity ako agility, tanec so psom, stopovanie alebo frisbee. Je tiež vhodný, keď má domov aj ďalšie domáce zvieratá, no v prípade mačiek alebo malých hlodavcov treba postupovať opatrne kvôli loveckému inštinktu.
Regionálne preteky IDC Eastern 2013 - Jack Russell Hurdle Racing
Výchova by mala byť vedená pozitívnymi metódami s krátkymi dynamickými tréningovými sedeniach. Nedostatočná výchova alebo prílišný tlak môžu viesť k problémom s poslušnosťou a agresívnym správaním. Socializácia je alfou a omegou od prvého dňa. U detí je potrebná jasná komunikácia pravidiel a dohľad vedený dospelými. Pri výbere plemena je dôležité vyhľadávať serióznych chovateľov a brať do úvahy dlhodobé záväzky, ktoré s sebou prináša starostlivosť o aktívne malého psa.
Zdravie a starostlivosť
Jack Russell teriéry majú tuhý koreň a môžu sa dožívať 12-15 rokov alebo viac. Medzi bežné zdravotné problémy patria dysplázia bedrového kĺbu, luxácia pately, oči (glaukóm, sivý zákal, progresívna retinálna atrofia) a hluchota - častejšie u bieleho sfarbenia. Pravidelné vyšetrenia očí a kĺbov, dobrá výživa a udržiavanie správnej hmotnosti sú kľúčové. Krmivo by malo byť kvalitné a primerané veku a aktivite psa. Uvejte sa na možnosti bežnej suché/mokré výživy alebo BARF, pričom zvážte potreby alergií a potravinovej intolerancie.
Srsť Jack Russell teriéra je krátka a ľahko upraviteľná. Pri hladkej alebo stredne hrubej srsti stačí pravidelné kefovanie a menej intenzívneho česania, zatiaľ čo hustá alebo drôtovitá srsť môže vyžadovať pravidelné trimovanie odborníkom. Kontrola očí, uší a zubov by mala byť súčasťou bežnej starostlivosti. V prípade alergií, kožných reakcií alebo gastrointestinálnych ťažkostí kontaktujte veterinára a zvážte eliminačnú diétu.
Historické pozadie a rozdiely medzi verziami
Historické zázemie plemena siaha do 19. storočia v Anglicku. Revernd John „Jack“ Russell vyšľachtil psa s cieľom efektívne loviť líšky, čím vznikol Jack Russell teriér. Po jeho smrti pokračovalo zdokonaľovanie plemena a v roku 1990 ho prijal anglický Kennel Club. Existujú dve uznané verzie plemena Kennel Clubom: Jack Russell teriér a Parson Russell teriér; hlavný rozdiel je v krátkosti nôh a veľkosti, pričom Jack Russell býva mierne menší a menej energický ako PRT. Plemeno v Austrálii zohráva kľúčovú úlohu v jeho vývoji ako poľovného psa pre líšky, jazce a svište.
Podľa textu a historických zdrojov je cieľom reverenda Russella vytvoriť teriéra, ktorý dokáže v líščích norách držať krok s koňmi a nebezpečne neublíži líške. Dnes sú Jack Russell teriéri obľúbení ako rodinní a spoločenskí psi, ktorí vyžadujú veľa pohybu a činností, aby vynikli ich pôvodné pracovné vlohy.