Pes je jedným z najvernejších spoločníkov človeka. Každý pes a každá psie plemeno je však iné. Kynologický záštitný spolok FCI (Fédération Cynologique Internationale) urobil z tejto kategorizácie celosvetové oficiálne rozdelenie. V Kategóriách psích plemien nájdete podrobný popis všetkých 10 FCI psích skupín. Dozviete sa tu všetko podstatné z oblasti ich histórie, vlastností, záľub, averzie, zdravia a nárokov.
Existujú malí psí plemená vhodní do bytu, alebo naopak takí, ktorým vyhovuje pobyt vonku. A vieš, ktoré psie plemená sa hodia k deťom? Hľadáš skôr psieho parťáka na beh alebo túry? Potom sa pozri na športové psie plemená, ktoré milujú pohyb. Rad z nich sa hodí aj na psie športy ako lov, agility, flyball, pasenie alebo záchranárinu. Svoje miesto tu majú aj psie plemená vhodné na canisterapiu. Nájdi ideálne psie plemeno aj pre seba.
Ryšavé psy
Ryšavá farba srsti u psov je obľúbená pre svoju hrejivosť a výraznosť. Medzi plemenami s ryšavou srsťou nájdeme skutočné skvosty.
Príklady plemien s ryšavou srsťou:
- Pri tomto elegantnom loveckom plemene si môžete vybrať z mnohých odtieňov zlatej farby.
- Írske setre sú známe svojou bohatou gaštanovou a mahagónovou srsťou. Ich hodvábny a rovný kožuch vyzerá ako z reklamy.
- Shiba-inu je s jej ohnivou oranžovo-červenou farbou a líščím vzhľadom ideálna na fotografie na Instagram. Ak teda chcete mať vo svojom živote ryšavého psa, tieto šteniatka stoja za zváženie.
Sú to priateľské, aktívne a veľmi čistotné psy. Pokiaľ ide o ich čistiace rituály, veľmi často sa dokonca prirovnávajú k mačkám.
Biele psy
Biele psy majú svoju fanúšikovskú základňu naozaj veľkú. Ich čistota a elegancia ich robia výnimočnými.
Príklady plemien s bielou srsťou:
- Maltský psík (Maltezák): Najstaršie trpasličie európske plemeno s bohatou históriou s pôvodom v Egypte. Maltský psík, hovorovo maltezák, je malé a elegantné plemeno s dlhými, hodvábnymi, bielymi chlpmi. Inú farbu tohto plemena nenájdete. Tieto psy malého vzrastu sú známe svojou nežnosťou a priateľskosťou. Sú veľmi spoločenské a majú radi ľudskú spoločnosť. Bývajú celkom tvrdohlavé ale inteligentné, ľahko sa učia a často sa používajú ako spoločníci pre starších ľudí alebo rodiny s deťmi. Väčšina majiteľov má svojho maltského psíka v interiéri a spolu trávia dlhé chvíle ležiac pánovi či paničke v klíne.
- Samojed: Samojed je stredne veľký pes so silným telom, hrubou dvojitou srsťou, ktorá je vždy biela alebo krémová. V minulosti sa Samojedi používali na stráženie stád či majiteľov, ale aj ako záprahové psy či na poľovanie. Sú to veľmi spoločenské a priateľské psy, milujúce a rodina je pre nich všetko, preto sú jej na 100% oddaní. Sú tiež veľmi aktívni, potrebujú veľa pohybu a aktivity. Malé interiéry a nedostatok aktivity je pre ne frustrujúce, kvôli čomu môžu v rámci nudy pôsobiť deštruktívne a neposlušne. Sú inteligentní a nezávislí, ale zároveň veľmi prítulní. Ich hustá dvojvrstvová srsť vyžaduje pravidelnú údržbu - česanie.
- Bišonik (Bichon Frisé): Bichon Frisé je malý pes s mierne kučeravou, bielou srsťou. Srsť je hypoalergénna - výhoda pre alergikov. Aj toto plemeno nájdete výlučne v bielom sfarbení. Tieto psy sú veľmi veselé a hravé, plné energie, ktorú im treba vybiť pravidelným hraním sa a vychádzkami. Sú spoločenské, dobre sa znášajú s deťmi aj inými zvieratami. Sú veľmi inteligentné a ľahko sa trénujú. Tréning a socializáciu treba však podchytiť v rannom čase, pretože tieto psy si ľahko prisvoje rôzne zlozvyky, ktorých sa neskôr ťažko zbavuje. Ich srsť vyžaduje pravidelnú údržbu - časté vyčesávanie, ktoré musí byť dôkladné, kvôli ukladaniu sa odumretých chlpov v podsádke.
- Westhighlandský biely teriér (Westík): Westhighlandský biely teriér alias Westík je malý, robustný pes s krátkou bielou srsťou. Westies sú veľmi aktívni a energickí psi malý psy. Dokonca milujú plávanie (väčšina ?). Sú sebavedomí, odvážni a nezávislí, milujú hrať sa a objavovať nové veci, no rovnako ako správny teriér je dostatočne tvrdohlavý. Sú tiež známi svojou oddanosťou k rodine a priateľskou povahou, napriek svojmu pôvodu. K lovu sa už nevyužíva, no vo vašej záhrade bude pravdepodobne loviť hlodavce a vykopávať diery.
- Americký eskimácky pes: Americký eskimácky pes je stredne veľký pes s hustou, rovnou, bielou srsťou. Má ostré prevrátené uši, tmavé oči a výrazný úsmev. Tieto psy sú veľmi inteligentné a učenlivé, ľahko sa cvičia a v minulosti sa dokonca používali v cirkusových predstaveniach. Sú priateľské, hravé a milujú byť stredobodom pozornosti. Sú výbornými strážnymi psami, pretože sú ostražití a ochranní, preto sa odporúča byť s nimi a trénovať ich už od šteniatka, pričom netreba zanedbať ani riadnu socializáciu. Ich hustá srsť vyžaduje pravidelnú údržbu.
Ďalším malým bielym psom na zozname je bišónik. Je dostupné iba v snehobielej srsti. Mierne kučeravá. Je to prítulný, priateľský spoločenský pes, no nevyhýba sa ani leňošeniu na gauči.
Bielo-ryšavé psy v FCI skupinách
Kombinácia bielej a ryšavej farby sa vyskytuje v rôznych FCI skupinách, pričom každá skupina má svoje špecifické vlastnosti.
Skupina 5: Špice a tzv. primitívne plemená
Do tejto skupiny patria psy ako husky a iné severské plemená, ktoré sa často vyskytujú v kombinácii bielej a ryšavej.
Skupina 4: Jazvečíky
Jazvečíky sú známe už od stredoveku. Z pôvodných duričov boli vyšľachtení jedinci s kratšími nôžkami, ktorí boli vhodní pre lov na zemi aj pod ňou. Tak vzniklo plemeno jazvečíkov. Tieto zvieratá majú krátku, hustú priľahlú srsť v širokej škále farieb, od čiernej až po hrdzavo hnedú. Jazvečíky sú vyrovnaní, vytrvalí, majú jemný noštek a sú vrtkí. Existujú v 3 rozmeroch (klasický jazvečík, trpasličí jazvečík a králičí jazvečík) a podľa dĺžky srsti rozlišujeme medzi krátkosrstým, drsnosrstým a dlhosrstým jazvečíkom.
Skupina 6: Honiče a farbiare
Honiči majú citlivé ňufáky, pomáhajú ľuďom pri love už stáročia. Odolávajú počasiu a sledujú stekajúce stopy. Zástupcovia tejto skupiny sú napríklad anglický foxhound, švajčiarsky malý honič, otterhound, francúzsky trojfarebný honič alebo bígl. Duriče sú psy špecializujúce sa na stopovanie poranenej zveri. Majú podobne ako honiči dobre vyvinutý čuch, a preto dokážu skvele stopovať zver. Typickým zástupcom je bavorský durič a alpský jazvečíkovitý durič.
Bígl: Bígl alebo bígel je stredne veľké plemeno psa uznaného v FCI v 6. skupine pod číslom 161. Bígl je kompaktne stavaný pes so silnými kosťami. Má silnú, ale nie hrubú hlavu bez vrások, so stredne širokou lebkou, s vysokými obrysmi a výrazným stopom. Ňufák je široký, nos má byť čierny, ale u svetlo sfarbených psov je slabšia pigmentácia prípustná. Oči má pomerne veľké, majú tmavohnedú alebo orieškovú farbu. Uši má bígl dlhé, na koncoch mierne zaguľatené, nízko nasadené, previsnuté, preklopené dopredu a predným okrajom priliehajúce tesne k lícam. Telo má hlboký hrudník, rovný chrbát a silné, krátke, dobre klenuté a vyvážené bedrá. Hrudný kôš je dobre klenutý a dosahuje až k lakťom. Chvost je nasadený vysoko, je stredne dlhý a silný, nesený veselo nahor, ale nie zatočený nad chrbát. Predné končatiny má rovné, lakte pevné, výška od zeme k lakťu je asi polovicou jeho výšky v kohútiku. Zadné končatiny má pevné a svalnaté. Labky má tesné a pevné. Pohyb a chôdza sú voľné, s dlhými krokmi predných končatín a s charakteristickým vyhadzovaným zadných končatín. Bígl má krátku hustú srsť. Povolené sú všetky farby s výnimkou pečeňovo hnedej. Bígl je neustále dobre naladený a pripravený pustiť sa do každého žartu. Je to veľmi sebavedomý pes s množstvom vitality a vyrovnanou povahou. Agresia je pre neho neznámym pojmom a taktiež je u neho jednoznačne nežiaduca. K jeho príťažlivosti podstatnou mierou prispieva jeho priateľská povaha a mierny výraz. Je smelý, s ohromnou životnou silou a odhodlaním. Je pohotový, inteligentný a veľmi temperamentný. Taktiež je prívetivý a čulý, bez náznaku útoku či strachu. Je mimoriadne znášanlivý voči ľuďom aj ostatným psom. Bígl potrebuje veľa pohybu a nesmie sa zabúdať, že ak narazí na stopu, býva problémom ho privolať, často sa stráca na celé hodiny, lebo miluje pobehovanie „sám pre seba“. Vyžaduje preto od útleho veku dômyselnú výchovu v privolávaní. Je veľmi príjemný spoločník, preto je ideálnym rodinným psom. Bígl sa v rodine cíti ako vo svorke. Vďaka jeho praktickej veľkosti ho môžeme bez problémov chovať v byte. Držať ho samého v koterci je pre veľmi spoločenského bígla absolútne nemysliteľné. Bígl je veľmi ostražitý, ale rozhodne to nie je strážny pes, pretože mu pre tieto účely chýba dostatočná ostrosť. Votrelca by hlasno ohlásil, len čo by sa votrelec dostal až do domu, pravdepodobne by ho taktiež veľmi priateľsky privítal. Ďalšou charakteristickou vlastnosťou bígla je jeho nenásytnosť. Bígl má vždy hlad, nikdy nemá dosť. Má sklon k obezite. Každý bígl je vyhranená osobnosť so svojimi záľubami a rozmarmi. Dá sa jednoducho vycvičiť, no chce to dávku trpezlivosti. Pôvod tohto plemena je zrejme niekde v starovekom Grécku. O malých poľovných psoch, požívaných pri honoch na zajace sa zmieňujú aj spisy starogréckych spisovateľov a je zrejmé, že ide o predchodcu dnešného bígla. Tieto psy však boli menšie ako dnes, a v Anglicku, kde sa dostali v roku 1066, ich lovci na koňoch vozili v sedlových brašniach. Nazývali sa aj trpasličí (alebo Elizabetiní) bígli. Vzhľad bígla, tak ako ho dnes poznáme, sa vyvinul v polovici devätnásteho storočia v poľovníckych svorkách chovaných vo Veľkej Británii. Tam sa taktiež formoval jednoznačný popis plemena, ktorý nám umožňuje stretávať sa s bíglom v jeho dnešnej podobe. Bígl je pravdepodobne potomkom hariérov a starých anglických duričov. Bol obľúbeným loveckým psom aj v kráľovskej rodine, chovala ho Alžbeta I., Viliam III. Oranžský a Juraj IV. Bígl bol vždy používaný ku lovu vo svorkách, má silne vyvinutý svorkový pud a s inými psami sa znáša veľmi dobre. Pre svoju vľúdnu povahu a malú veľkosť je, bohužiaľ, veľmi obľúbený v lekárskom výskume. Organizovaný chov tohto plemena začal ku koncu 19. storočia, klub chovateľov bol v Anglicku založený v roku 1890 a o niekoľko rokov neskôr sa toto plemeno dostalo do USA. Bígl patrí k skupine takzvaných „hounds“, čiže psov, ktorí lovia na stope. Tradičnou oblasťou nasadenia bíglov je lov vo svorkách. Bígle sa pohybujú vo väčších či menších skupinách napríklad po stope zajaca či líšky. Spomenutý lov vo svorkách je však už vo Veľkej Británii a v okolitých štátoch zakázaný. Bígl má vynikajúci čuch, a preto sa u nás používa predovšetkým na pofarbenej stope. Dnes sa najviac využíva ako spoločník. Bígl patrí k stredne veľkým plemenám. Má obzvlášť silné nohy, čo predstavuje pre neho rýchlosť a výdrž. Ide o hladkosrsté plemeno. Jeho sfarbenie je kombinácia hnedo bielej, hrdzavo bielej alebo zlato bielej farby. Poprípade sa môže objaviť aj varianta čierno hnedej a bielej farby. Bígl sa nepovažuje za problémového psa, či dokonca neovládateľného. Vzhľadom na to, že bol chovaný v smečkách, dokáže dobre vychádzať s inými domácimi zvieratami. Dokonca má aj veľkú trpezlivosť pri hre s deťmi. Pri deťoch sa cíti výborne. Ak im ukážete, ako sa majú k sebe správať, budú si dobre rozumieť a budú zároveň skvelými parťákmi. Je potrebné myslieť na to, že sa nesmie nudiť a nesmie byť sám. V rodine sa cíti ako vo svojej svorke. Bígl má krátku a hustú srsť, preto je starostlivosť o jeho srsť veľmi dôležitá. Nezabúdajte na pravidelné česanie a odstraňovanie odumretej srsti, stimulácií jej premasťovania. Následne bude jeho kožúšok vyzerať skvelo a zdravo. Odporúča sa psíka už od malička učiť na vodu. Pred kúpaním je vhodné ho dobre vyčesať, čím sa odstránia najviac odumreté chlpy, prach a nečistoty. Biglov trápia často vyskočené platničky, z dôvodu krátkych nôh a dlhého tela. Môže sa vyskytnúť aj meningitídna artritída, nazývaná aj ako beagle pain syndrome. Ide o zápalové ochorenie miechy, ktorého príčina nie je známa. Vyvoláva hnisavý zápal miechy a ciev. Podobne často sa u bíglov vyskytuje tzv. Hound-ataxia, často zvané ako degeneratívna myelopatia, čo je tiež neurologická choroba. Ide o degeneratívny zápal miechy a šedého tkaniva v mozgovom kmeni, čo sa prejavuje problémami pri pohybe a kŕčovým ochrnutím. U tohto plemena sa často vyskytujú aj ušné ochorenia. Usadzajúci sa sekrét či vniknuté cudzie telesá ako sú steblá trávy, spôsobujú bolestivé zápaly. Pôvod Bígla je Spojené kráľovstvo, Anglicko, Veľká Británia. Boli využívané aj ako lovecké psi, predovšetkým pri love králikov a zajacov. Je známe, že bígl má jeden z najlepších nosov. Napomáhajú mu aj dlhé uši. Bol obľúbeným loveckým psom dokonca aj v kráľovskej rodine. Chovala ho Alžbeta I., Viliam III., Juraj IV. V dnešnej dobe sa najviac využíva ako spoločník.
TOP10 Najobľúbenejšie psie plemená na Slovensku - 1.časť
Skupina 7: Stavače
Rozlišuje sa medzi kontinentálnymi stavačmi ako je braque, španiel alebo griffon, rovnako tak britskí a írski stavače ako sú setre a pointeri. Stavače ochotne aportujú ulovenú zver. Boli veľmi chovaní predtým, ako sa rozšírili strelné zbrane, práve kvôli svojej mnohostrannosti. Nezabíjajú, iba lovci ukazujú miesto, kde sa zver nachádza. Táto úloha v dnešnej dobe už nie tak v kurze ako predtým, ale napriek tomu sú vyhľadávaní ako verní spoločníci.
Skupina 8: Retrevery, sliediče a vodné psy
Retrievery sú poľovné psy, ktorí v lese nájdu pernatú zver a prinesú ju lovcovi. Sliediče hľadajú nízku zver samostatne. Do tejto kategórie patrí napr. anglický kokeršpaniel, anglický špringeršpaniel, field španiel, kooikerhondje a welšský špringeršpaniel. Vodné psy sa hodia ako pomocníci pri love rýb. Americký španiel je vyšľachtená forma anglického španiela a jedná sa o najmenšie plemeno z radov španielov.
Skupina 9: Spoločenské psy a psy na chov
Do tejto veľkej skupiny radíme bišónikov, pudlov a malé belgické plemená, ale tiež tibetské psy, naháče, pekinské psy a čivavy. Napríklad Bichon Frisé je veselý a temperamentný. Rýchlo sa učia a možno ho ľahko vychovať. Bolonský psík má krehkú telesnú konštrukciu, je vľúdny a priateľský, rodinný typ. Boloňka je naopak typický mazliaci psík. Pretože tieto plemená sú veľmi živé a priateľské, sú vhodné ako kamaráti na hranie.
Bostonský teriér má veľmi vyrovnanú povahu. Tento doge príbuzný pes bol vyšľachtený v Bostone v 70. rokoch. Je šikovný, živší, odolný a láskavý. Od ich objavenia v roku 1850 patria čivavy k najmenším plemenám na svete. Šíri sa, že pochádza z pôvodných obetných psov starého Mexika. Od 19. storočia predávali farmári provincie Chihuahua tieto zvieratá aj turistom, a tak sa toto plemeno rozšírilo do Európy.
Skupina 10: Chrti
Či už sa jedná o dlhosrsté, krátkosrsté alebo drsnosrsté chrtov, títo štíhli, dlhonohí jedinci sa radia spolu s gepardmi k najrýchlejším zvieratám sveta. Boli už čoskoro chovaní na konkrétny účel a výhľadovo k lovu. Podľa pôvodu rozoznávame okcidentálne a orientálne chrtov.
Tibetský mastif - najdrahší pes na svete
Takmer ročný ryšavý tibetský mastif sa zrejme stal najdrahším psom na svete. Istý čínsky podnikateľ ho kúpil za milión libier. Obrovské huňaté tibetské mastify po stáročia strážili tábory kočovníkov a brány tibetských kláštorov. Považujú ich za jedno z najstarších plemien na svete a dokonca aj za predkov všetkých veľkých plemien na svete. Podľa legendy jedného takého psa mal aj Čingischán, ale aj samotný Budha. Najnovšie sa však tieto psy stali symbolom bohatstva a prosperity novej čínskej elity.
