Bernský salašnícky pes: charakteristika, starostlivosť a výcvik pre rodinný dom

Bernský salašnícky pes je nadpriemerne bystrý a inteligentný, miluje svoju rodinu a neustále ju stráži. Dostatok pohybu a priestoru na bláznenie sú pre naplnenie jeho potrieb zásadné. Pri popise tohto plemena nemusíme šetriť superlatívmi. Verejte tomu alebo nie, bernský pes bol vyšľachtený na ťahanie vozíkov. Nahrádzal koňa pri ťahaní drobnejších nákladov tkáčov a syrárov v Bernskej kantóne Švajčiarska. V 19. storočí sa začalo množstvo psov tohto plemena rapídne znižovať a bernskému psovi hrozilo dokonca vyhynutie.

Bernský salašnícky pes je vhodným domácim miláčikom pre tých, ktorí majú dostatok priestoru. Hodí sa k deťom a veľmi dobre vychádza aj s domácimi zvieratami. Vyžaduje pravidelnú starostlivosť o srsť a veľa pohybu. Srsť bernského psa je dlhá, mäkká a hodvábna, jemne zvlnená. Najčastejšie sfarbenie reprezentuje uhľovo čierna farba s trieslovými aj bielymi znakmi na nohách, hrudi a nad každým okom. Cenená je biela lysinka v strede čela a škvrna na hrudi.

Predchodcovia, história a názov plemena

Bohužiaľ, ako rodinné psy často majú sklon k nadváhe kvôli nedostatku pohybu a nesprávnej výžive. Boli pôvodne držaní vo švajčiarskej oblasti okolo Bernu ako farmárske psy slúžiace na ťahanie vozov a zaháňanie dobytka. Nie je jasné, z ktorých psov sa tieto trojfarebné farmárske psy presne vyvinuli. Predpokladá sa, že ich predkovia boli molossy a mastify, ktorých do alpského regiónu priviedli Rimania. Príbeh bernského salašníckeho psa možno presnejšie vyrozprávať až od začiatku 20. storočia. V meste Dürrbach bol hostinec, v ktorom sa stretávali dedinčania, cestovatelia a obchodníci. Na nádvorí tohto hostinca chovali veľké trojfarebné psy. Starší názov „Dürrbächler“ možno odvodiť od tejto oblasti v kantóne Bern, kde bolo toto plemeno v začiatkoch chovu rozšírené. Na odporúčanie jedného bernského krčmára boli v roku 1902 psy Dürrbächler po prvýkrát predstavené na výstave psov. Záujem o atraktívne psy prudko stúpol. Nakoniec v roku 1907 bol založený „Švajčiarsky klub Dürrbach“, ktorý zahájil chov čistokrvného plemena. Návrh na premenovanie „Dürrbächler“ na „bernský salašnícky pes“ pochádza od švajčiarskeho geológa a kynológa prof. Dr. Alberta Heima, ktorý pomáhal pri tvorbe prvého štandardu plemena.

Vzhľad a charakter

Bernský salašnícky pes je veľké plemeno, s kohútikovou výškou 64 až 70 cm u samcov a 58 až 66 cm u samíc. Hmotnosť sa pohybuje okolo 45-55 kg. Hlava je výrazná, s jemnými výrazovými črtami, oči mandľového tvaru a uši trojuholníkové. Srsť je dlhá, hustá, jemne zvlnená a trojfarebná: dominantná čierna pokrýva trup, krk, hlavu a chvost; biela lysinka začína na čele a tiahne sa po papuľu; na hrudi, labkách a konci chvosta je biela. Na lícach sa objavujú hnedočervené znaky, ktoré sa môžu vyskytovať aj nad očami a na labkách. Po stranách tváre sú výrazné hnedočervené škvrny. Túto trikolóru dopĺňajú biele znaky na hrudi a koncoch labí.

Hustá srsť a presahujúca veľkosť znamenajú, že bernský pes je prirodzene vhodný do chladných klimatických podmienok a menej vhodný do horúcich letných dní. Pes potrebuje pravidelné česanie aspoň 2-3x týždenne a počas výmeny srsti aj každodenné česanie. Srsť chráni pred chladem aj snehom, no zvyšuje nároky na starostlivosť a hygienu domu, pretože pes pĺzne najmä na jar a na jeseň.

Pôvodný účel a povaha

Bernský salašnícky pes je skutočný a neohrozený ochranca, na druhej strane je to poslušný, mierumilovný pes, ktorý skvele vychádza s deťmi a aj s inými zvieratami pri správnej socializácii. Je lojálny a veľmi priateľský k rodine; pri správnom výcviku a dostatočnom kontakte s človekom je výborným rodinným psom. Disponuje vysokou inteligenciou a schopnosťou spochybňovať príkazy, čo vyžaduje trpezlivosť a motiváciu pri výcviku. Jeho veľká sebademontáž a odolnosť z neho robia ideálneho ťažného, záchranárskeho, stopárskeho alebo terapeutického psa.

Veľkosť, zdravie a starostlivosť

Medzi najčastejšie zdravotné problémy patria dysplázia bedrového a lakťového kĺbu, ochorenia obličiek a zhubné nádory. Priemerná dĺžka života je 8-12 rokov, avšak priemerné hodnoty sa môžu líšiť. Kvôli veľkosti plemena je výrazná potreba priestoru, vhodný je dom so záhradou. Obzvlášť dôležité je vyvarovať sa nadmernému namáhaniu počas rastu šteňaťa a dbať na správnu výživu, aby sa predišlo problémom kĺbov a nadváhy. Pĺznutie je tiež významné, a preto je potrebné pravidelné česanie a kontrola pokožky a očí, uší a zubov, aby sa predišlo infekciám.

Vhodná výživa je kľúčová: granule s vysokým obsahom mäsa, bez obilia, kukurice a sóje a alternatívne BARF alebo kvalitné granule. Dôležité je prispôsobiť dávky veku, aktivite a zdravotnému stavu psa; šteňatá potrebujú častejšie kŕmenie a starší psy menej. V prípade BARF-u je potrebné získať odbornú radu a uistiť sa, že pes dostáva všetky potrebné živiny. Vždy zabezpečte psovi dostatok čerstvej vody.

Starostlivosť o srst a údržba

Bernský pes potrebuje minimálne 2-3x týždenne česanie, počas pĺznutia denne; pravidelné česanie pomáha viesť k zdravšiemu a lesklejšiemu holi a znižuje množstvo chlpov v domácnosti. Kvôli hustej srsti je potrebná aj pravidelná kontrola očí, uch, pazúrov a zubov. Všeobecne sa odporúča kúpanie iba pri silnom znečistení; srsť nepotrebuje častú starostlivosť, je to skôr o údržbe a prevencii proti kožným problémom.

Výchova a socializácia

Pravidelná socializácia a výcvik sú kľúčové. Bernský salašnícky pes potrebuje základnú poslušnosť a pozitívnu motiváciu; tvrdosť a tresty môžu viesť k strate dôvery a zhoršeniu správania. Základom je začať s výcvikom už v šteňacom veku, venovať mu 20 minút denne a postupne rozširovať obtiažnosť príkazov. Socializáciu je vhodné viesť cez triedy pre šteniatka a pravidelné stretnutia s inými psami a ľuďmi počas prechádzok.

Výživa a kŕmenie

Najlepší výber kŕmenia zodpovedá veľkému plemenu: granule s vysokým obsahom mäsa, bez obilnín; alebo BARF, ak máte skúsenosti a čas. Pri výbere stravy berte do úvahy vek, aktivitu a zdravotný stav psa. Ak je pes na BARF, sledujte kvalitu surovín a vyváženosť živín. Ak chcete radu, obráťte sa na veterinára alebo skúseného chovateľa a pri kŕmení dodržujte postupné prechody, aby sa predišlo zažívacím problémom.

Starostlivosť o zvieratá a deti

Bernský pes je výborný rodinný pes, ktorý miluje deti a vychádza s ostatnými zvieratami pri správnej socializácii. S deťmi býva pokojný a trpezlivý, no vzhľadom na svoju veľkosť je potrebná dohliadanie pri malých deťoch a správne vedenie hier. Naopak, pri absencii kontaktu s rodinou môže trpieť separačnou úzkosťou a vznikajú problémy s nevhodným správaním. So správnou socializáciou a vedením je bernský pes výborným terapeutickým alebo canisterapeutickým psom.

Najčastejšie otázky a tipy pri kúpe

1. Radšej hľadajte psa s PP (potvrdením pôvodu) a navštívte chovateľa viackrát, aby ste získali komplexný dojem o chove a psoch.
2. Dbajte na očkovanie a zdravotné vyšetrenia; pri veľkom plemeni sa zohľadňuje aj riziko genetických ochorení.
3. Pripravte si dom a výbavu: pelech, misky, hračky, príslušenstvo na starostlivosť o srsť a na bezpečný vstup do domu.
4. Určite myslené na stravu a pravidelné prehliadky u veterinára; signály zdravotných problémov sledujte opatrne.
5. Zvážte vhodný priestor a čas na starostlivosť a pohyb, pretože bernský pes potrebuje veľa miesta a pravidelný kontakt s majiteľom.

Prostredie, ciele a aktivity

Bernské salašnícke psy sú vhodné pre rodiny s domom a záhradou, pretože potrebujú veľa priestoru a aktivity. Radi výlety, prechádzky, hry a mentálne výzvy - ťažný, záchranársky, stopársky alebo terapeutický pes sú možné úlohy. Aj keď sú veľké a silné, nepotrebujú vždy extrémnu aktivitu; s primeranou starostlivosťou a láskavou výchovou sa stanú spoľahlivými a milovanými členmi domácnosti.

tags: #bernsky #salasnicky #pes #rodina