Bernský salašnícky pes najčastejšie ochorenia a ich vplyv na starostlivosť a chov

Prakticky každý pes, bez ohladu na plemeno, zžije v určitom čase viac alebo menej ťažké poruchy zdravotného stavu, niekedy môže ísť iba o krátke narušenie dobrého pocitu z plného zdravia. Platí to samozrejme aj pre bernského salašníckeho psa. Aj náš bernčania môže dostať hnačku, zápchu, či horúčky. Aj jemu môže byť zle od žalúdka, môže ho postihnúť zápal predkožky, upchanie análnych vackov alebo si vytkne nohu. Tieto udalosti patria k normálnemu životu a nie je treba o nich ďalej hovoriť. Existujú však aj vážnejšie choroby, ktoré môžu postihnúť bernského salašníckeho psa presne tak, ako ostatné psy. Ochorenia srdca, pľúc alebo kože môžu dostat každý z nich. Ani o nich sa nemusíme na tomto mieste bližšie zmienovať.

Existujú však aj také zdravotné problémy, ktoré postihujú bernského salašníckeho psa častejšie ako psy iných plemien. O najvážnejších z týchto problémov sa treba dostačne informovať ešte predtým, ako získame bernského salašníckeho psa. Konecne poznatky o rizikách, hoci si nimi nemožno vopred kalkulovať, môžu slúžiť ako pomoc pri rozhodovaní, či bernského salašníckeho psa vôbec chceme. Jednu vec si totiž treba vždy uvedomiť: Existujú choroby, ktoré môžu byť pre bernského salašníckeho psa dokonalým utrpením, pričom tieto choroby predstavujú veľké psychické a fyzické zaťaženie aj pre človeka a okrem toho nesú so sebou aj značné finančné nároky.

Medzi najvýznamnejšie ochorenia patria napríklad dysplázia bedrových klbov a dysplázia lakťových klbov, ktoré sú geneticky determinované a ktoré môžu viesť k bolestivému obmedzeniu pohyblivosti klbu a vzniku artrózy. Pri entropiu a ektropiu ide o ochorenia mihálnic, ktoré sú často geneticky podmienené. Pri všetkých týchto ochoreniach platí, že ich základom je genetická predispozícia a že ich diagnostika je spoľahlivo možná iba prostredníctvom špecializovaných vyšetrení a zobrazovania.

Infografika: Základné anatomické rozmery a typické farebné označenie bernského salašníckeho psa

Ochorenia bedrových a lakťových klbov a ich dopady na chov

Dysplázia bedrových klbov je geneticky podmienené ochorenie, ktoré v závislosti od závažnosti vyžaduje liečbu od medikamentóznej terapie až po operatívne zákroky. Predčasné rontgenovanie bezceho veku psa nie je vhodné a často nemá zmysel. V rodokmeňoch švajčiarskych bernských salašníckych psov sa zaviedlo povinné rontgenové vyšetrenie vo veku minimálne jedného roku, aby sa znížila frekvencia dysplázie. Klasifikácia vo Vojvatsch (Švajčiarsko) zahrňuje stupne A až E, pričom psy so stupňami A-C sú spôsobilé na plemenitbu vo väčšine systémov a s kategóriami F/V/L v súlade s medzinárodnými štandardmi.

Pri rozšírení ochorení laktových klbov (OCD) a podobných deformácií dochádza často k poškodeniu chrupky a k oslabenému pohybu. Rizikové faktory zahŕňajú výživu bohatú na energiu a proteíny v rastovej fáze, nadváhu a nadmerný pohyb. Roztrhnutie krížových väzov kolena býva tiež časté u bernských salašníckych psov; môže vyžadovať chirurgickú korekciu, avšak plná obnovu býva s výnimkou. Z nástrojov prevencie a liečby sa tradične používa kombinácia vyšetrení, rontgenov a v prípade potreby chirurgických zákrokov vrátane možnosti náhradného bedrového klbu.

V súvislosti so zvýšenou pravdepodobnosťou výskytu týchto ochorení je dôležité považovať genetickú zodpovednosť chovateľských klubov za zavedenie povinného rontgenovania a centralizovaných databáz, ktoré pomáhajú pri rozhodovaní o ďalšom chove. Rozsah informácií o šteniatkach a ich predkoch tiež ovplyvňuje potenciál pre obmedzenie rizík spojených s dyspláziou a ďalšími ochoreniami pohybového aparátu.

Graf: Rozloženie výskytu dysplázie bedrových klbov u bernských salašníckych psov v niektorých krajinách

Známky a riziká ďalších častých ochorení

Stretnúť sa môžeme s problémami obličiek, kde glomerulonefritída predstavuje významný podiel ochorení u tohto plemena. Rakovina a nádory, najmä lymfosarkóm a histiocytóza, sa objavujú tiež v súvislosti s Bernským salašníckym psom. Rakovinové ochorenia môžu postihovať rôzne orgány a vedú k skráteniu života, čo býva v štúdiách v USA a Veľkej Británii častou príčinou skrátenia života tohto plemena (priemerná dĺžka života 7 rokov, v tretine prípadov príčina smrti rakovina).

Medzi časté kožné problémy patrí entropium a ektropium, ktoré môžu viesť k chronickým zápalom očí a nutnosti operatívneho zásahu. Ďalšie očné ochorenia, vrátane diabetu či ochorení sietnice, sa vyskytujú na úrovni genetickej predispozície a vyžadujú pravidelnú veterinárnu starostlivosť a vyšetrenia. Potenciálne riziká tiež zahŕňajú tumorálne a neuromuskulárne ochorenia, ktoré vyžadujú včasné rozlišovanie a diagnostiku.

Infografika: Zoznam najčastejších ochorení Bernského salašníckeho psa

Starostlivosť, výživa a prevencia

Aby bol bernský salašnícky pes zdravý a šťastný, je potrebné venovať mu dôkladnú starostlivosť a pozornosť zameranú na srsť, výživu a zdravotnú kontrolu. Srsť je dlhá, hustá a needs pravidelné česanie 2-3x týždenne, počas plznutia aj denne. Vyprázdnenie srsti pomáha udržať lesklú srsť a predchádzať škrabaniu a podráždeniu uší.

Pre vitalitu a zdravý vývoj je dôležitá vyvážená strava. Pes by mal dostávať kvalitné krmivo bohaté na mäso a vitamíny s vyváženým obsahom minerálov. Hypoalergénne krmivo je vhodnou voľbou pre psov s alergiami alebo citlivým žalúdkom. BARF diéty môžu byť alternatívou, no je potrebné vhodne vyvažovať nutričné potreby a konzultovať s veterinárom alebo chovateľom.

Obrázok: Pravidelná starostlivosť o srsť bernského salašníckeho psa

Veľká možnosť zabezpečenia zdravia spočíva v vhodnej výžive a kontrole hmotnosti. Obezita zvyšuje riziko artrózy, ochorení srdca a ďalších problémov. Vhodné prostredie pre chov je rodinný dom so záhradou, pretože bernský salašnícky pes potrebuje veľa pohybu a voľného priestoru. Odporúča sa začať s výcvikom a socializáciou už v mladom veku.

Všeobecne platí, že výcvik by mal zahŕňať jednoduché povely a postupné zavedovanie zložitejších úloh. Bernský salašnícky pes je zvyčajne učenlivý a dobrý spolupracovník, no môže sa brániť príkazom, ktoré v jeho očiach nemajú zmysel. Vhodné aktivity zahŕňajú ťažný, záchranársky, stopársky alebo terapeutický výcvik. Domáce prostredie by malo podporovať socializáciu s ľuďmi, deťmi a inými zvieratami, pričom je potrebné postupné zoznamovanie s novými okolnosťami a zvieratami.

Ilustrácia: Srsť Bernského salašníckeho psa a jej časté plznutie

Praktické rady pri výbere šteniatka a starostlivosti o nového psa

Pred kúpou šteniatka je dôležité získať informácie o povahových vlastnostiach, sociálnych skúsenostiach a zdravotnom stave rodičov a súrodencov. Vyberajte renomovaných chovateľov, ktorí dbajú na očkovanie a zdravotné vyšetrenia. Dôležitá je aj návšteva chovateľa, aby ste získali komplexný dojem o prostredí a o tom, ako chovateľ pracuje so šteniatkami. Po prinesení domov je dôležité zaviesť rutiny, ktoré zahŕňajú výcvik, socializáciu, stravu a pravidelné veterinárne prehliadky. Šteniatka potrebujú špecifickú stravu a postupné zmeny krmiva, aby si žalúdok zvykol a nevznikli tráviace ťažkosti.

Najlepší vek pre start výcviku je už od útleho veku. Výcvik zahŕňa pozitívne posilňovanie, trpezlivosť a dôslednosť. Pes potrebuje veľa pohybu a mentálnu stimuláciu prostredníctvom hier, agility, obedience a rôznych tímových športov, ktoré sú vhodné pre veľké plemená. Dlhé prechádzky a aktivity sú pre Bernského salašníckeho psa kľúčové, no treba myslieť na jeho veľkosť a potrebu priestoru a exteriéru.

Obrázok: Bernský salašnícky pes pri rodinnom stretnutí

Zhrnutie

Bernský salašnícky pes je veľké, trojfarebné a vyvážené plemeno s bohatou históriou a lobálnou povahou. Hoci ponúka úžasnú radosť a lojalitu, vyžaduje značnú starostlivosť, pravidelné veterinárne prehliadky, vhodný výživový režim a dôsledný výcvik a socializáciu, aby sa predišlo dedičným ochoreniam a aby pes prežíval dlhý a zdravý život v rodine.

tags: #bernsky #salasnicky #pes #choroby