Bernský salašnícky pes je veľký, robustný robotník, ktorý môže mať v ramenách viac ako 60 cm. Hustá, hodvábna a stredne dlhá srsť je trojfarebná: čierna, jasne biela a hrdzavá. Výrazné znaky na srsti a tvári sú charakteristickými znakmi plemena a spolu s inteligentným leskom v tmavých očiach dodávajú bernskému salašníckemu psovi auru majestátnej ušľachtilosti. Je odolný pes, ktorému sa darí v chladnom počasí, a jeho mozog a dravosť mu pomohli zvládnuť viacero úloh na farmách a pastvinách Švajčiarska.
Bernský salašnícky pes patrí k veľkým plemenám. Má dosť mohutné telo, srsť má trojfarebnú: čiernu s bielymi znakmi na hlave, krku, hrudi, labách a chvoste a hnedočervené znaky nad očami, končatinách, lícach a hrudníku. Dospelé sučky sú vysoké 58-66 cm a vážia 40-45 kg, zatiaľ čo psy majú 64-70 cm a vážia 50-60 kg. Má silnú, tvarovanú, proporcionálnu a harmonickú postavu, ktorá je vhodná na ťažkú prácu. Hustá srsť poskytuje ochranu v chlade a snehu, no dlhá srst vyžaduje pravidelnú starostlivosť a česanie.
Povaha a návyky
Berner je láskavý, inteligentný a ostražitý pes. Sú to impozantné, ale nie hrozivé psy a voči cudzím ľuďom si zachovávajú odstup a dôstojnosť. Sú veľmi prítulné a tolerantné voči rodine, radi trávia čas s deťmi a radi sú zapojení do rodinných aktivít. So svojimi ľuďmi sú veľmi lojálne a často si vytvoria pevné puto s jedným šťastným človekom. Zvyčajne nie sú agresívne, ale môžu byť okázalo sebevedomé a chvíľami tvrdohlavé, čo vyžaduje trpezlivú a pozitívnu výchovu.
Bernský salašnícky pes je aktívny a potrebujete mu veľa pohybu a duševných stimulov. Potrebuje denný kontakt s ľuďmi, často zábavne stojí na hraniciach jeho tolerance, no zároveň potrebuje pokojný a vyrovnaný domov. Je to psík, ktorý miluje rodinu a rád sa zapája do aktivít, no nepotrebuje byť bývajúcim v byte. Najlepšou voľbou je dom s veľkým, bezpečne oploteným dvorom a pravidelný režim pohybu a výcviku.
Starostlivosť a výživa
Prstom do plánu: bernardín potrebuje pravidelné česanie najmenej 2-3× týždenne, častejšie počas pĺznutia. Srsť sa ľahko uzlí a vyžaduje dôkladné kefovanie, najmä na jar a na jeseň. Počas horúčav treba zohľadniť vysokú teplotnú citlivosť a chrániť psa pred prehriatím; v letných dňoch ho udržiavajte v tieni a s ochranou proti prehrievaniu.
V strave je dôležitá kvalita a vyváženosť. Veľké plemená majú vysoké energetické potreby a napriek veľkosti by sa nemali prekrmovať. Odporúča sa kvalitné krmivo pre veľké plemená, prípadne BARF (surové krmivo) s odborne vyváženým pomerom živín a doplnkov na kĺby. Ak nie je BARF preferovaný, zvážte granule s vysokým obsahom mäsa a bez zbytočných plnív. Pri výbere krmiva sa riaďte odporúčaniami chovateľa alebo veterinára a starostlivo sledujte váhu psa, aby ste predišli obezite.
Šteniatka bernského salašníckeho psa rastú pomaly a často sú náchylné na poruchy kĺbov. Odporúča sa nízkokalorická a kvalitná výživa, aby sa minimalizovalo riziko dysplázie bedrového a lakťového kĺbu a iných problémov. Dôležité je tiež zabezpečiť pravidelný pitný režim a obmedziť skákanie či ťažké bremená, kým do dosiahnu plnoletosti aspoň dva roky.
Životné prostredie a výcvik
Bernský salašnícky pes nie je vhodný na život v byte. Najlepšie sa cíti vo väčšom prostredí s dvorom alebo záhradou. Má veľa energie a vyžaduje pravidelný pohyb a duševnú stimuláciu. Ako pracovné plemeno je vhodný ťažný pes, pastier alebo čakací a terapeutický pes; so správnym základným výcvikom a socializáciou sa dá využiť aj v canisterapii. Pri výcviku je potrebné použiť pozitívnu motiváciu a trpezlivosť, pretože skúsenosť a inteligencia psa môžu viesť k občasnej tvrdohlavosti.
Socializácia je kľúčová: zoznamujte šteňa s ľuďmi, deťmi a inými zvieratami a pravidelne navštevujte canisterapeutické alebo asistenčné aktivity. Výchova by mala zahŕňať základnú poslušnosť a vedenie k akceptácii pravidiel v rodine. Dospelé Bernery sú zvyčajne pokojné a vyrovnané, no vyžadujú správny prístup a konzistenciu pri výcviku.
Zdravie a dlhodobá starostlivosť
Priemerná dĺžka života bernského salašníckeho psa je okolo 8-12 rokov. Medzi najčastejšie ochorenia patria dysplázia bedrového a lakťového kĺbu, artritída a torzia žalúdka, ochorenia obličiek a iné geneticky podmienené problémy. Dobrá starostlivosť a pravidelné vyšetrenia pomáhajú včas odhaliť problémy a zlepšiť kvalitu života psa. Pes s PP (registrovaný chov) má väčšiu pravdepodobnosť zdravých rodičov, čo znižuje riziko dedičných chorôb.
Na behanie a behanie v lete je potrebné zabezpečiť chladnú misu a chrániť psa pred prehrievaním. Pravidelné česanie, kontrola uší, očí, pazúrov a zubov pomôžu predchádzať infekciám a problémom s pokožkou. Praktické tipy zahŕňajú používanie kvalitných kĺbových doplnkov a pravidelnú veterinárnu starostlivosť.
Historický kontext a pôvod
Bernský salašnícky pes pochádza z okolia Bernu vo Švajčiarsku a je považovaný za potomka tibetských dôg, ktoré prišli s rímskymi légiami. Plemeno sa vyvíjalo ako ťažný, strážny a pastiersky pes. Prvý klub bernského salašníckeho psa bol založený v roku 1907; v tom čase mal registrovaných 107 členov. Názov plemena „bernský salašnícky pes“ vznikol z výmenného názvu Dürrbächler a z iniciatív profesora Alberta Heima, ktorý prispel k prvému štandardu plemena. Ich trojfarebná srsť a charakteristický vzor s bielou lysinkou sú dodnes jednoznačnými znakmi plemena.
Bernský salašnícky pes je známy svojou dobrosrdečnou a priateľskou povahou, ideálny do rodín s deťmi a s inými domácimi zvieratami. Jeho pokojná povaha a vysoká inteligencia z neho robia vhodného spoločníka aj do canisterapeutických a záchranárskych tímov. S dostatkom priestoru a času na aktivitu je to jeden z najobľúbenejších rodinných psov na svete.
tags: #bernsky #salasnicky #fena