Bígl alebo bígel alebo beagle je stredne veľké plemeno psa uznané v FCI v 6. skupine pod číslom 161. Bígl je kompaktne stavaný pes so silnými kosťami. Má silnú, ale nie hrubú hlavu bez vrások, so stredne širokou lebkou, s vysokými obrysmi a výrazným stopom. Ňufák je široký, nos má byť čierny, ale u svetlo sfarbených psov je slabšia pigmentácia prípustná. Oči má pomerne veľké, majú tmavohnedú alebo orieškovú farbu. Uši má bígl dlhé, na koncoch mierne zaguľatené, nízko nasadené, previsnuté, preklopené dopredu a predným okrajom priliehajúce tesne k lícam. Telo má hlboký hrudník, rovný chrbát a silné, krátke, dobre klenuté a vyvážené bedrá. Hrudný kôš je dobre klenutý a dosahuje až k lakťom. Chvost je nasadený vysoko, je stredne dlhý a silný, nesený veselo nahor, ale nie zatočený nad chrbát. Predné končatiny má rovné, lakte pevné, výška od zeme k lakťu je asi polovicou jeho výšky v kohútiku. Zadné končatiny má pevné a svalnaté. Labky má tesné a pevné. Pohyb a chôdza sú voľné, s dlhými krokmi predných končatín a s charakteristickým vyhadzovaným zadných končatín. Bígl má krátku hustú srsť. Povolené sú všetky farby s výnimkou pečeňovo hnedej.
Povaha a socializácia
Bígl je neustále dobre naladený a pripravený pustiť sa do každého žartu. Je to veľmi sebavedomý pes s množstvom vitality a vyrovnanou povahou. Agresia je pre neho neznámym pojmom a taktiež je u neho jednoznačne nežiaduca. K jeho príťažlivosti podstatnou mierou prispieva jeho priateľská povaha a mierny výraz. Je smelý, s ohromnou životnou silou a odhodlaním. Je pohotový, inteligentný a veľmi temperamentný. Taktiež je prívetivý a čulý, bez náznaku útoku či strachu. Je mimoriadne znášanlivý voči ľuďom aj ostatným psom.
Beagle potrebuje veľa pohybu a nesmie sa zabúdať, že ak narazí na stopu, býva problémom ho privolať, často sa stráca na celé hodiny, lebo miluje pobehovanie „sám pre seba“. Vyžaduje preto od útleho veku dômyselnú výchovu v privolávaní. Je veľmi príjemný spoločník, preto je ideálnym rodinným psom. Bígl sa v rodine cíti ako vo svorke. Vďaka jeho praktickej veľkosti ho môžeme bez problémov chovať v byte. Držať ho samého v koterci je pre veľmi spoločenského bígla absolútne nemysliteľné.
Pôvod a história
Pôvod tohto plemena je zrejme niekde v starovekom Grécku. O malých poľovných psoch, požívaných pri honoch na zajace sa zmieňujú aj spisy starogréckych spisovateľov a je zrejmé, že ide o predchodcu dnešného bígla. Tieto psy však boli menšie ako dnes, a v Anglicku, kde sa dostali v roku 1066, ich lovci na koňoch vozili v sedlových brašniach. Nazývali sa aj trpasličí (alebo Elizabetiní) bígli. Vzhľad bígla, tak ako ho dnes poznáme, sa vyvinul v polovici devätnásteho storočia v poľovníckych svorkách chovaných vo Veľkej Británii. Tam sa taktiež formoval jednoznačný popis plemena, ktorý nám umožňuje stretávať sa s bíglom v jeho dnešnej podobe. Bígl je pravdepodobne potomkom hariérov a starých anglických duričov. Bol obľúbeným loveckým psom aj v kráľovskej rodine, chovala ho Alžbeta I., Viliam III. Oranžský a Juraj IV. Bígl bol vždy používaný ku lovu vo svorkách, má silne vyvinutý svorkový pud a s inými psami sa znáša veľmi dobre.
Štruktúra tela a vzhľad
- Hlava bez vrások, nos čierny, pigmentácia lepšia u tmavších jedincov.
- Oči tmavohnedé alebo orieškové, výrazné.
- Uši dlhé, nízko nasadené, previsnuté a preklopené dopredu.
- Hrudník hlboký, chrbát rovný, bedrá silné a krátke.
- Chvost vysoký, veselý postoj, špička chvosta vždy biela.
- Srsť krátka, hustá; farby povolené všetky okrem pečeňovo hnedej.
Starostlivosť a výživa
Starostlivosť o bígla nie je nijako náročná, jeho krátka srsť nevyžaduje žiadnu veľkú údržbu. Pravidelná kontrola zubov, uší a pazúrikov je dôležitá. Biľg je náchylný na nadváhu, preto je potrebné sledovať kŕmnu dávku a dopriať dostatok pohybu. Staršie jedince potrebujú špeciálnu starostlivosť a pravidelné veterinárne prehliadky. Hlasné štekanie a výkriky pri strate môžu byť súčasťou jeho výbavy, preto je potrebná včasná socializácia a tréning privolania.
Odporúča sa préškolenie na vodítku pri prechádzkach a aktívny životný štýl, pretože bígl miluje pohyb, často sa však stane, že sa stráca, ak zacíti stopu. Pre aktívnu rodinu je vhodný ako rodinný spoločník a do bytového bývania sa hodí vďaka svojej strednej veľkosti.
Choroby a zdravotné riziká
Najčastejšie problémy zahŕňajú nadváhu a dyspláziu alebo luxáciu kĺbov, očné choroby ako glaukóm, dystrofie rohovky a retina-atropia, a epilepsiu. Uši môžu trpieť infekciami; pravidelná starostlivosť a čistenie sú nevyhnutné. U starších jedincov je dôležitá starostlivosť o kĺby a zrak, čuch a pohyb sa môžu zhoršovať a je vhodné konzultovať degeneratívne ochorenia s veterinárom.
Výchova a výcvik
Beagle je inteligentný a veľmi učenlivý, avšak s výrazným loveckým inštinktom a pevnou vôľou. Potrebuje dôslednú, trpezlivú a pozitívne motivovanú výchovu. Výcvik cez maškrty býva účinný, no nesmie viesť k prehnanej manipulácii. Je dôležité ho učiť vychádzanie z privolania, pretože pri stave na vôdzku môže rýchlo zmiznúť z dohľadu. Výcvik by mal začať čo najskôr a byť pravidelný, aby sa predišlo dominancii.
Chov a ekonomika chovu
Pri obstarávaní šteniat bíglov sa cena pohybuje v rozmedzí, pričom kvalita chovu je dôležitá. Seriózny chovateľ vie poskytnúť pôvod rodičov a dokumentáciu o vyšetreniach, kým nekvalifikovaný chovateľ môže ponúkať šteňatá bez papierov a sporné podmienky. Väčšina šteňat je pripravená na odchod do nového domova medzi 8-10 týždňami. Alternatívou sú útulky, kde nájdete rôzne jedince, vrátane bíglov, často s potrebnými informáciami o charaktere a histórii psa.
Beagle ako spoločenský pes
- Beagle je veľmi spoločenský, ideálny pre rodiny s deťmi a aj s inými zvieratami; potrebuje však socializáciu a pravidelný kontakt s ľuďmi.
- Vo svorke má tendenciu byť prítulný, navštevuje a zapája sa do spoločných hier a aktivít.
- Nedovoliť mu dlhú samotu; pri dlhej absencii môže vzniknúť úzkosť z odlúčenia a deštruktívne správanie.
- Pre aktívnu rodinu je ideálny spoločník na výlety, turistiku a športy; aj deti dobre s ním vychádzajú, ak sú primerane vedené.
- Beagle rád skúma svet okolo seba a môže vyvinúť úsilie na získanie maškŕt, čo je vhodné využiť v tréningu.
Ako vycvičiť beagla, aby počúval a správal sa slušne
Druhy a variácie
Existujú dva hlavné veľkostné varianty podľa výšky v kohútiku: do 32 cm a 32-38 cm, s hmotnosťou približne 8-18 kg. Štandardné farebné variácie zahŕňajú trojfarebné kombinácie čierna/hnedá/biela, dvaväzné a ďalšie kombinácie. U šteniat sa často vyskytujú rozmery a vzhľady podobné tým dnešnému bíglu.
Tabuľka: hlavné charakteristiky bígla
| Vlastnosť | Popis |
|---|---|
| Veľkosť | Stredne veľký pes, výška do 40 cm, hmotnosť 8-18 kg |
| Hlava | Bez vrások, široký ňufák, čierny nos |
| Oči | Veľké, tmavohnedé alebo orieškové |
| Uši | Dlhé, nízko nasadené, previsnuté |
| Srsť | Kratká, hustá, ľahká údržba |
| Povaha | Priateľský, veselé, energický, inteligentný |
| Potenciálne choroby | Nadváha, dysplázia/kĺby, očné ochorenia, epilepsia |