Austrálsky ovčiak patrí do skupiny I - Ovčiarske psy, sekcia 1 - Ovčiarske psy. Uznané v roku 1996. Austrálsky ovčiak je učenlivý, všestranný, bystrý. Ako spoločenský pes je úplne spoľahlivý, vyrovnaný, dobromyseľný, veľmi inteligentný, bystrý a ľahko ovládateľný. Nikdy nesmie byť agresívny, ak sa taký jedinec objaví, je obeťou nesprávnej, nerozumnej a neprimerane tvrdej výchovy. Učí sa ľahko a rýchlo, preto mu výchova, ak je láskavo dôsledná, nespôsobuje väčšie problémy. Potrebuje veľa pohybu, je plný energie a vždy si vyžaduje nejaké zamestnanie. Z pracovného hľadiska je to stále typický ovčiarsky pes, ktorý je ostražitý a vyniká vytrvalosťou, dokáže neúnavne pracovať so stádom celý deň. Austrálsky ovčiak môže byť aj záchranárskym psom, vodiacim psom pre nevidiacich alebo asistenčným psom pre telesne postihnutých.
Je úplne verný svojim ľuďom a je k nim pevne pripútaný. Vďaka svojej odvahe je spoľahlivým ochrancom svojho majiteľa a jeho rodiny. Keďže je spoločenský, dobre vychádza s inými psami a inými malými voľne žijúcimi zvieratami. Má dobrý vzťah k deťom, ale treba ho na ne zvykať od útleho veku. Uprednostňuje tie, ktoré sú aktívne a ochotné sa s ním hrať, pretože je veľmi hravý a táto vlastnosť mu vydrží až do vysokého veku. Pri prvom stretnutí s neznámym človekom môže byť trochu rezervovaný, ale táto povahová črta sa dá systematickou ranou socializáciou zmierniť alebo dokonca odstrániť. Zvyčajne si však vyberá osoby, s ktorými sa spriatelí.
Nie je to pes, ktorý by sa uspokojil s niekoľkými 15-minútovými prechádzkami denne. Potrebná je však aj duševná aktivita, ktorú možno zabezpečiť pravidelným tréningom niektorého zo psích športov. Predovšetkým je dôležité, aby sa nenudil, pretože takýto stav by mohol mať negatívny vplyv na jeho správanie, čím by sa stal nervóznym, podráždeným, ťažšie ovládateľným a potenciálne deštruktívnym. Je vhodný pre majiteľov, ktorí žijú aktívnym životom, sú živí a energickí.
Charakter a sociálne správanie
Podobne ako ostatné ovčiarske psy uprednostňuje sprevádzanie skupiny ľudí na prechádzke, pokiaľ sa všetci držia pekne pohromade. Ak sa niekto oddelí, snaží sa ho čo najskôr dostať späť a na zdôraznenie svojej požiadavky používa zuby na stlačenie Achillovej šľachy. Nie je správne ho za to trestať, pretože je to vrodená reakcia. Dá sa účinne a nenásilne potlačiť včasnou socializáciou a systematickou výchovou.
Anatómia a vzhľad
Austrálsky ovčiak je stredne veľký pes vyváženej a pevnej stavby tela, mierne obdĺžnikového rámca, s primerane silnou kostrou. Je čulý a živý, pohyblivý a aktívny, dobre osvalený, ale nikdy nie nemotorný alebo ťažký. Dĺžka tela by mala byť väčšia ako výška kohútika. Uprednostňuje sa výška v kohútiku 51 - 58 cm u samcov a 46 - 53 cm u samíc. Hlava má čisté kontúry, je silná a suchá. Jej celková veľkosť by mala zodpovedať veľkosti tela. Mozoček je plochý až mierne klenutý, niekedy s mierne výrazným týlnym hrboľom. Čelný svah je šikmý, dobre definovaný. Čenich by mal byť rovnako dlhý alebo o niečo kratší ako mozoček a od základne k nosu sa mierne zužuje, na konci je zaoblený. Uši majú trojuholníkový tvar, primeranú veľkosť a hrúbku, sú vysoko nasadené a v afekte naklonené dopredu alebo do strany. Chrup musí byť úplný, pozostávajúci zo silných bielych zubov. Skus môže byť nožnicový alebo kliešťový. Oči musia mať mandľový tvar a nesmú byť vpadnuté ani vypuklé. Môžu mať hnedú, modrú alebo jantárovú farbu. Prípustná je aj akákoľvek kombinácia týchto farieb vrátane ojedinelých škvŕn a mramorovania dúhovky.
Srsť, farby a údržba
Srsť je primerane dlhá, na dotyk stredne hrubá, rovná až zvlnená, odolná voči extrémnym poveternostným podmienkam. Farba srsti môže byť blue merle, čierna, red merle, hnedá, s bielymi škvrnami alebo bez nich alebo s pálením. Biela farba môže byť na krku (golier), na prednej strane hrudníka, na nohách, pod nosom, na hlave a na spodnej strane hrudníka, kde siaha do lakťov až do výšky maximálne 10 cm. Biely golier nesmie presahovať kohútik. Na hlave by biela farba nemala prevládať a srsť by mala byť pigmentovaná okolo očí. U merle psov farby s vekom tmavnú. Srsť si vyžaduje pravidelnú starostlivosť (česanie). Dualita dvojitej srsti vyžaduje pravidelnú starostlivosť počas línania - vyčesávanie a udržiavanie kondície srsti.
Starostlivosť a výživa
- Pravidelné česanie 2-3x týždenne, počas línania častejšie.
- Kontrola a starostlivosť o uši, oči, zuby, labky a pazúry aspoň raz týždenne.
- Kvalitná výživa s vysokým obsahom mäsa (minimálne 60 %), zelenina a ovocie; vyhýbať sa obilninám a cukru. PCI: vyhľadať pevné zdroje mäsa a vyváženú stravu.
- Omega-3 mastné kyseliny pre kožu a srsť; kolagén a glycin pre kĺby a kožu; BARF alebo kvalitné krmivo určitého zloženia.
- Pravidelný pitný režim a prispôsobenie množstva k veku, hmotnosti a aktivite.
Minimálne 2 hodiny aktívneho pohybu denne - nie len prechádzka, ale skutočná fyzická záťaž. Mentálna stimulácia je rovnako dôležitá ako fyzická. Austrálsky ovčiak potrebuje tréning, agility, frisbee, stopovanie a ďalšie psie športy. Najlepšou metódou výcviku je pozitívne posilňovanie.
Zdravie a genetika
Mutácia génu ABCB1 (MDR1) je dôležitá špecifikácia - spôsobuje citlivosť na niektoré lieky. Genetický test je dostupný a výsledok je trvalý. Merle sfarbenie predstavuje riziká pri párení dvoch merle jedincov (dvojitý merle), ktoré môže viesť k hluchote a slepote. Medzi bežné ochorenia patria Collie Eye Anomaly (CEA), PRA, katarakta, dysplázia bedrového a lakťového kĺbu, epilepsia a alergie. Pred kúpou šteňaťa je potrebné vyžiadať genetické testy rodičov a voliť renomovaného chovateľa.
Patria medzi pracovné a rodinné psy
Austrálsky ovčiak je stredne veľký pastiersky pes s nezlomnou energiou a silným pastierskym inštinktom. Mnoho jedincov pracuje na farmách, no veľká časť z nich sa dnes uplatňuje ako rodinní spoločníci a asistenčné psy. Jeho temperament si vyžaduje jasné hranice, dôslednú a empatickú výchovu, a množstvo kontaktu so spoločnosťou. Jeho zmysel pre zodpovednosť a oddanosť robí z neho skvelého partnera pre aktívnych majiteľov.
Minulý pôvod plemena a vznik amerického typu sú často diskutované; hlavnou myšlienkou je, že Baskickí ovčiari priniesli psy do USA v 19. storočí, odkiaľ sa plemeno ďalej rozšírilo. Australian Shepherd Club of America založil prvú plemennú knihu v roku 1957; štandard bolo schválený neskôr a AKC ho uznal v 1993, pričom FCI uznala plemeno v roku 1996.
Kúpa šteniatka a výber chovateľa
Pri kúpe šteňaťa si dobre rozmyslite, či ste pripravení plniť náročné potreby tohto plemena. Vyhnite sa lacným šteniatam bez zdravotných skúšok a papierov; dosiahnete lepšiu šancu zdravého a vyrovnaného psa, ak zvolíte overeného chovateľa a osvedčené chovné línie. Dôraz na zdravie rodičov a genetické testy je kľúčový pre dlhý a šťastný spoločný život.
Čo ešte k starostlivosti? Šteňatá vyžadujú včasnú socializáciu (3.-14. týždeň) a pozitívne metódy výcviku. Šteniatka majú prirodzene vysokú energiu a potrebujú vedenie, aby sa z nich stali vyrovnané psy schopné zvládať viacero aktivít. Výcvik a hra s majiteľom je kľúčová súčasť ich životného štýlu.
Vo všeobecnosti Austrálsky ovčiak nie je pes do bytu bez záhrady; potrebuje dostatok priestoru a pravidelný pohyb. Dobre zvládnuté a vyťažené Aussie môže byť veľmi lojálny a milujúci člen rodiny, ktorý zdieľa dom s deťmi aj inými zvieratami. Avšak jeho pastiersky inštinkt môže vyvolať reakcie na iné zvieratá alebo aj ľudí, preto je dôležitá jasná úloha a hranice.
tags: #australsky #ovciarsky #pes