Austrálsky dobytkársky pes: charakteristika, výcvik a starostlivosť

Austrálsky dobytkársky pes, známy aj ako "Heeler" alebo "Queensland Heeler", je stredne veľký, silný pracovný pes so športovo kompaktnou postavou. Jeho vzhľad je rovnako jedinečný ako jeho povaha. Na širokej hlave s klinovitým tvarom sa nachádzajú vzpriamené, zoširoka nasadené uši. Stredne veľké oválne oči tmavohnedej farby vyjadrujú ostražitý a inteligentný výraz. Silný, svalnatý krk plynulo prechádza do rovnej línie chrbta, zatiaľ čo hruď je hlboká a široká. Predné aj zadné končatiny sú rovné a svalnaté, zakončené širokými okrúhlymi labkami s čiernymi vankúšikmi. Chvost, nasadený pomerne nízko, je husto osrstený a v pokoji visí v miernom oblúku. Srsť tohto plemena je hladká a dvojaká. Krycia srsť je uzavretá, tvořená tvrdými, rovnými a priliehavými chlpmi, zatiaľ čo krátka podsada je hustá. Na hlave, prednej strane nôh a na labkách je srsť krátka, pod telom a na zadnej strane končatín je dlhšia, s priemernou dĺžkou 2,5 až 4 cm. Podľa štandardu sú žiaduce farby modrá, modrá škvrnitá, modrá bodkovaná a červená škvrnitá. Zaujímavosťou je, že šteniatka sa rodia biele a škvrny sa na ich srsti tvoria postupne. Samce tohto plemena sú všeobecne väčšie ako samice. Výška v kohútiku sa pohybuje od 46 do 51 cm u psov a od 43 do 48 cm u sučiek. Hmotnosť dosahuje v rozmedzí 16 až 25 kg u psov a 14 až 18 kg u sučiek.

Povaha a temperament

Austrálsky dobytkársky pes sa radí k múdrym a pracovitým psom, ktorým nechýba odvaha, vytrvalosť, sila ani lojálnosť. Je to vynikajúci pastiersky, strážny aj sprievodný pes, ktorý sa uplatní aj pri záchranárskych prácach, vyhľadávaní drog a výbušnín či na terapiu. Je zvyknutý pracovať samostatne, preto má tendenciu byť svojhlavý a tvrdohlavý. Z toho dôvodu je nevyhnutné mu určiť pevné miesto v hierarchii rodiny. Vodcovi stáda sa bez problémov podriadi a preukáže v jeho službách vernosť a svoje skvelé povahové črty. Často sa fixuje na jedného človeka, ktorému je potom nesmierne oddaný.

Tento silák je vhodný aj ako sprievodný pes. Je nielen múdry a pracovitý, ale voči svojmu stádu aj lojálny. Voči cudzím ľuďom je tento pastiersky pes skôr odmeraný, a preto je tiež vynikajúcim strážnym psom. Okrem toho sa voči iným psom, predovšetkým samcom, často správajú netolerantne. Tento športový pes má však povahu s ozajstnou vlastnou hlavou. Pretože ako pastiersky pes je zvyknutý pracovať samostatne a má sklon presadzovať svoju vôľu. Pre austrálskeho dobytkárskeho psa sú mimoriadne dôležité hierarchia a jeho pevné miesto v nej. Rád sa podriadi vodcovi stáda, ktorý je toho hodný. Vtedy boduje lojálnosťou a skvelou povahou. Heeler sa preto často fixuje na jednu osobu v rodine, voči ktorej pociťuje mimoriadnu previazanosť.

Austrálsky dobytkársky pes presne vycíti neistotu a rýchlo ju využije. Preto je pre majiteľov tohto plemena okrem dôsledného správania sa dôležité aj sebaisté vystupovanie. Pri práci so svojím austrálskym miláčikom sa preto vždy správajte pokojne a sebavedome. Tajomstvom úspechu je dôslednosť, nie tvrdosť - inak sa váš zvierací voľnomyšlienkar zatvrdí. Aby sa váš zvierací člen rodiny nedal vyviesť z miery tak ľahko, malo by sa toho zvieratko veľa naučiť už v šteňacom veku. Navštevujte s ním škôlku pre šteniatka a psiu školu. Tam môže váš mladý samotár spoznať rôzne psie plemená a zlepšovať si sociálne zručnosti.

Výchova a výcvik

Navštevovať s ním škôlku pre šteniatka a psiu školu je dôležité, aby sa rozvíjali sociálne zručnosti a aby šteňa získalo potrebné skúsenosti s inými zvieratami a ľuďmi. Pri výcviku je dôležité byť dôsledný, ale neuchyľovať sa k nátlaku a násiliu. V dnešnej dobe je dobytkár využívaný skôr v psích športoch. Vynikajú v agility, dogdancingu, dogfrisbee, ale aj v ďalších športoch. Je to plemeno všestranné a čokoľvek s ním budete robiť, bude robiť s nadšením. Vzhľadom k ich pôvodu nemajú problémy s vysokými teplotami, zvládajú ale aj naše zimy. Tento pes je skrátka odolný vo všetkých smeroch.

Zdravie a starostlivosť

Austrálsky dobytkársky pes sa radí k zdravým plemenám, avšak potrápiť ho môžu niektoré dedičné ochorenia. Ide predovšetkým o progresívnu atrofiu sietnice (PRA), hluchotu a dyspláziu bedrových kĺbov. V niektorých líniách plemena existujú predispozície k určitým dedičným chorobám. Oči tohto plemena môžu byť postihnuté rôznymi poruchami, napríklad generalizovanou progresívnou atrofiou sietnice (gPRA) alebo luxáciou šošovky (PLL). Pri neliečení môžu tieto očné choroby viesť k sivému zákalu až k slepote. Veľkým problémom je aj vrodená hluchota. K dedičným chorobám patria aj ochorenia chrbtice spondylóza a DISH. Chovateľ by mal mať negatívny test bedier rodičov na dyspláziu bedrového kĺbu. Zdravý pes sa dožíva 13-14 rokov alebo viac, pričom priemerný vek býva okolo 13 rokov.

Starostlivosť o srsť je nenáročná. Srsť kefujte raz alebo dvakrát týždenne, aby ste odstránili uvoľnené chlpy. Počas výmeny srsti častejšie česať. Kúpanie je potrebné len zriedka a len so šetrným šampónom. Pravidelne kontrolujte oči a uši a čistite ich podľa potreby. Dbajte aj na pazúry; ak nie sú opotrebované, môžete ich skracovať. Pri kŕmení dbajte na kvalitné bielkoviny a vyváženú stravu. Vodu majte pesy vždy na dosah.

Výživa

So správnou výživou a kvalitnými bielkovinami môžete urobiť pre psa veľa. Množstvo krmiva závisí od veku a hmotnosti; výrobcovia poskytujú orientačné dávky, ktoré treba prispôsobiť. Vo všeobecnosti majú austrálske dobytkárske psy sklon k nadmernému požívaniu potravy, preto je potrebné strážiť štíhlu líniu a prípadne upraviť denné množstvo. Aj maškrty treba započítať do denného prídelu alebo nahradiť suchým krmivom. Pes by mal mať vždy k dispozícii čerstvú vodu v dostatočnom množstve.

Chov a životný štýl

Toto agilné plemeno nepatrí do malého mestského bytu. Potrebuje miesto na bláznenie, dlhé potulky v prírode a v ideálnom prípade veľký pozemok, kde môže pozorovať a strážiť. Pre tohto štvornohého kamaráta je dôležité aj spojenie s rodinou, pretože je veľmi závislý od svojich blízkych osôb. Milovníci psov, ktorí si chcú k sebe nasťahovať austrálskeho dobytkárskeho psa, potrebujú vhodné podmienky z hľadiska priestoru a každý deň venovať veľa času spolupráci a výchove. Spoločné prechádzky a výchova tohto energického psa sú na programe dennodenne a po mnoho rokov po nasťahovaní. Iba ten, kto pristupuje k aktivite, výchove a starostlivosti srdcom a dušou, zažije mnoho rokov radostného života s týmto aktívnym pastierskym psom. Pri splnení všetkých týchto podmienok môžu zástupcu tohto plemena chovať aj zodpovední a učenliví začiatočníci. Aktivity a šport pre austrálskeho dobytkárskeho psa zahŕňajú agility, dogdancing, dogfrisbee a ďalšie psie športy. Dospelé psy sú výborní spoločníci na prechádzkach alebo výletoch na bicykli a ich inštinkt nasledovať je vhodný pre spoločné aktivity. Terapeutické a záchranárske práce sú tiež možnosťami využitia ich inteligencie a vytrvalosti.

História a pôvod

Historicky pochádza austrálsky dobytkársky pes z Austrálie, kde bol vyšľachtený v 19. storočí na prácu s dobytkom v náročných podmienkach. Pôvodne bol krížený s dingami, anglickými pastierskymi psami a dalmatíncami, čo prispelo k jeho pracovnej výkonnosti a odolnosti. Prvý oficiálny štandard plemena vznikol v roku 1903. V priebehu času došlo k oddeľovaniu pracovných a výstavných línií. Dlhú históriu a množstvo mien sprevádza aj úloha tohto psa pri presúvaní stáda na veľké vzdialenosti.

Štandardy a variácie

Podľa štandardu plemena sú žiaduce farby modrá, modrá škvrnitá, modrá bodkovaná a červená škvrnitá. Všimli sme si, že šteniatka sa rodia biele a zaujímavé je postupu budovania farby podľa veku. Samci sú zvyčajne väčší ako samice. Výška v kohútiku: psy 46-51 cm, sučky 43-48 cm. Váha: psy 16-25 kg, sučky 14-18 kg. Špecifické znaky zahŕňajú širokú hlavu, klinovitú lebku, tmavé oči a vzpriamené uši. Krk je silný, predné aj zadné končatiny sú svalnaté a labky sú okrúhle s čiernymi vankúšikmi. Chvost je nízko nasadený a visí v miernom oblúku. Osrstenie je dvojité s hustou podsadou; krycí chlp je tvrdý a priliehavý.

Potenciálne zdravotné riziká

Možné dedičné ochorenia zahŕňajú PRA, PLL, vrodenú hluchotu, spondylózu a DISH. Dôležité je testovanie bedrovej dystrofie a hluchoty rodičov pri krytí. Správny chovateľ by mal poskytovať audiometrické testy a genetické testy na vylúčenie chorôb. Zdravý jedinec sa môže dožívať 13-14 rokov a viac.

Tabuľka: Rozmery a hmotnosti podľa pohlavia

Praktické rady pre majiteľov

Najdôležitejšie je začať s výchovou a socializáciou už od šteňaťa. Udržiavať vedenie cez dôslednú, pokojne sebaistú, bez brutalít a s pozitívnym posilňovaním. Vychovávať psa správnym spôsobom znamená poskytnúť mu dostatok fyzickej a psychickej stimulácie a zároveň zmysluplné úlohy v rodine.

tags: #australsky #dobytkarsky #pes #vychova