Je to spoločenský pes, živý, veselý a učenlivý, sebavedomý a nebojácny, ale trochu nedôverčivý voči cudzím ľuďom, nepodplatiteľný strážca. Vzhľadom na svoj pôvod a minulosť, keď bol pracovným psom, ktorý sa často musel rozhodovať sám, pretože nemohol čakať na povel človeka, je veľmi samostatný a jeho výchova nie je najľahšia. Nie je preto vhodný pre úplných začiatočníkov, ktorí nemajú žiadne predchádzajúce skúsenosti. Appenzellský ovčiak nepatrí natrvalo do koterca, nieto ešte do búdy na reťazi - tak by z neho najľahšie vyrástol agresívny pes. Naopak, nevyhnutný je úzky kontakt s majiteľom a členmi jeho rodiny - je skvelé, ak môže byť s jedným z nich stále alebo takmer stále. Veľmi potrebná (možno ešte viac ako pri iných švajčiarskych salašníckych psoch) je včasná a čo najrozsiahlejšia socializácia. Nesocializovaný pes nemusí byť stopercentne nekonfliktný s inými psami, a tomu by sa malo predchádzať. Dobre vychovaný a.s.p. je milý, priateľský a absolútne spoľahlivý spoločník človeka. Je veľmi aktívny. Miluje a potrebuje možnosť vykonávať nejaké fyzické a duševné aktivity - môže to byť napríklad výcvik záchranárskych prác so psom, poslušnosť, agility, frisbee, flyball a podobne, pri ktorých uspokojí svoju túžbu po pohybe a precvičí si obratnosť, rýchlosť a inteligenciu. A.s.p. je vhodným psom pre športovo založených majiteľov - napr. milovníkov diaľkovej turistiky, ktorí si na ňu dokážu nájsť dostatok času.
Vzhľad a charakter
Výška je 52 - 56 cm u psov a 50 - 54 cm u sučiek (s toleranciou +/- 2 cm u oboch pohlaví). Hlava zodpovedá veľkosti tela a je mierne klinovitá. Nosová časť by mala byť rovná, nos čierny u čiernych exemplárov, hnedý u havanských exemplárov (farba havanskej cigary) a čo najtmavší. Pysky sú suché a priliehajú k čeľustiam a zubom. Úplný a pravidelný nožnicový skus je žiaduci, toleruje sa aj štipľavý skus. Krk je krátky, silný, suchý. Telo je robustné a kompaktné. Chvost je vysoko nasadený, silný, primerane dlhý a husto osrstený. Hruď široká a hlboká, siaha po lakte. Predhruď výrazná, vrchol hrudnej kosti pri pohľade zboku vyčnieva pred predný okraj ramenného kĺbu. Hrudná kosť siaha dozadu; hrudník má oválny tvar z pomyselného priečneho rezu. Pri lokomócii sú činné hrudné končatiny výrazne a panvové končatiny poskytujú silný hnací impuls dopredu. Základné sfarbenie srsti môže byť čierne alebo havanovo hnedé s prednostne symetrickým pálením a bielymi znakmi. Malé trieslovinové znaky nad očami, na lícach, na hrudi a na nohách; biela náprsenka bez prerušenia od brady cez hrdlo až po hruď. Všetky štyri labky a koniec chvosta sú tiež biele.
Medzi chyby patria napríklad nedostatočný pohlavný výraz, dlhý obdĺžnikový tvar tela, nesúrodá stavba tela, jemná alebo príliš hrubá kostra, nedostatočné osvalenie, príliš prudký stop, príliš dlhý pysk, príliš krátka alebo úzka nosová časť, alebo iný ako rovný nosový chrbát. Ochrenársky inštinkt je výrazný a pes je lojálny, inteligentný a energický, no môže byť tvrdohlavý a rezervovaný voči cudzím ľuďom. Je potrebná včasná socializácia a dôsledný výcvik už od šteňaťa, aby sa z neho stal vyrovnaný spoločník.
Pôvod a história
Pôvod Appenzellského salašníckeho psa siaha do Appenzellu vo Švajčiarsku, kde bolo plemeno chované najmä na stráženie a pasenie dobytka. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1853 v knihe „Das Thierleben der Alpenwelt“ a v r. 1898 bol plemeno reprezentovaný na výstavách ako samostatná rasa. Ako odpoveď na potreby chovu bol v roku 1906 založený Klub appenzellských salašníckych psov. Appenzellský salašnícky pes je dnes uznaný Medzinárodnou kynologickou federáciou (FCI) ako samostatné plemeno (č. 46, skupina 2, sekcia 3), súčasť skupiny švajčiarskych salašníckych psov spolu s Veľkým švajčiarskym salašníckym psom, Bernským a Entlebušskym salašníckym psom. Plemeno je stále vzácne v porovnaní s ostatnými švajčiarskymi salašníckymi psami a vyžaduje zodpovedný a rozvážny chov, aby sa predišlo dedičným ochoreniam.
Povaha a životný štýl
Povaha plemena je veľmi energická, sebavedomá a ochranná, so silným zmyslom pre rodinu. Je prirodzene teritoriálny, stránka k cudzincom je rezervovaná, no nie agresívna. Pes vyžaduje aktívny životný štýl, dlhé prechádzky, túry, psie športy a hlavolamy. Výchova vyžaduje jasné pravidlá a dôslednosť; výcvik je často úspešný, ak je doplnený pozitívnym posilnením. Socializácia musí byť skorá a pravidelná, aby sa predišlo problémom s inými psami alebo ľuďmi. S rodinou je veľmi spoločenský a hravý, špeciálne voči deťom, avšak mladšie psy môžu hrať viac búrlivo a niekedy „cvaknúť“ do nohy, čo je potrebné korigovať.
Appenzellský salašnícky pes býva v rodinnom dome so záhradou a potrebuje dostatok priestoru na pohyb. Je vhodný pre majiteľov, ktorí radi športujú a chcú aktívne zapojiť psa do aktivít ako agility, beh vedľa bicykla alebo trekking. Srsť je krátka, hustá a pomerne nenáročná na údržbu; čistenie a česanie sú potrebné skôr pre udržiavanie lesku a zdravia kože. Okrem starostlivosti o srsť je potrebné pravidelne kontrolovať uši, pazúry a zubný chrup.
Zdravie a starostlivosť
Plemeno je zvyčajne zdravé a odolné, no môže mať dedičné problémy ako dysplázia bedrového a lakťového kĺbu, ochorenia očí či kožné problémy s vekom. Zodpovedný chov vyžaduje komplexné vyšetrenia rodičov a šteniat, aby sa minimalizovalo riziko týchto ochorení. Pri kŕmení treba dbať na vyváženú stravu s vysokým obsahom mäsa; odporúčajú sa kvalitné bielkoviny, tuky (omega-3 a omega-6), sacharidy a vitamíny. Odporúča sa dávkovanie podľa potreby, s ohľadom na vek a aktivitu psa; štenatá sa kŕmia častejšie. Zdravie nie je len v rukách chovateľov - aj budúci majiteľ nesie zodpovednosť za zdravie a vitalitu psa. Kvalitné krmivo a pravidelný pohyb pomáhajú udržiavať psa v optimálnej kondícii a predchádzať nadváhe.
So skúsenosťami a výberom
Appenzellský salašnícky pes je menej bežný ako iné plemená a vyžaduje zodpovedného a skúseného chovateľa. Zdravie šteňaťa a genetická kompatibilita sú dôležité faktory; cena za zdravé šteniatko sa pohybuje okolo 1000-1200 eur. Pri výbere je vhodné overiť si rodokmeň, zdravotné prehliadky a povahu rodičov, aby sa zachovala charakteristika plemena a minimalizovali riziká chorôb.
Porovnanie s inými švajčiarskymi salašníckymi psami
- Oproti Bernskému salašníckemu psovi je appenzellský menší, živší a menej dominantný.
- Oproti Entlebušskému je väčší a viac strážny.
- Oproti Veľkému švajčiarskemu salašniskemu psovi je ľahší a obratnejší.
Rast a starostlivosť o výživu
Podľa veľkosti potrebuje appenzellský salašnícky pes relatívne malé množstvo potravy. Dôležité je zabezpečiť diétu bohatú na bielkoviny a zdravé tuky, spolu s dostatkom vitamínov a minerálov. Dospelý pes zvyčajne dostáva dve porcie denne; šteňatá sa kŕmia častejšie. Pri výbere krmiva sa môžu hľadať bezobilné varianty s glukosamínom a chondroitínom pre kĺby a s obsahom omega-3 a omega-6 pre zdravie kože a srsti. BARF metóda je tiež možnou alternatívou, pre odborné poradenstvo sa odporúča konzultovať s veterinárnym odborníkom.
Tipy pre tréning a socializáciu
- Začnite so socializáciou už od šteňaťa, zapájajte psa do rôznych situačných skúseností, ľudí a iných psov.
- Vytvorte jasné pravidlá a konzistentné povely; používať pozitívne posilňovanie.
- Navštevujte psiu školu alebo tréningové kurzy, zamerané na poslušnosť a zvládanie štekania.
- Poskytnite psovi dostatok fyzickej aktivity a duševnej stimulácie prostredníctvom športov a hier.
Appenzellský salašnícky pes je výnimočne inteligentný, rýchlo sa učí a je spoľahlivým spoločníkom pre aktívnych majiteľov. Jeho potreba výbehu a pohybu je súčasne výzva pre majiteľa, ktorý mu zabezpečí primeranú autoritu, vedenie a láskyplnú sústredenú starostlivosť. Vďaka svojej dôslednosti, empatii a energii ostáva jedným z najzaujímavejších švajčiarskych salašníckych psov.
Podľa potreby zastrihajte pazúry a pravidelne kontrolujte uši a zuby. Prevencia a včasná starostlivosť sú kľúčom k dlhému a šťastnému životu tohto aktívneho psa.
| Vyššie uvedený údaj | Hodnota |
|---|---|
| Výška v kohútiku (psov) | 52-58 cm |
| Výška v kohútiku (sučky) | 50-54 cm |
| Hmotnosť | 25-32 kg |
| Priemerná dĺžka života | 8-12 rokov |
Appenzellský salašnícky pes je trojfarebný, stredne veľký a robustný, s výrazným a živým výrazom, ktorý zodpovedá jeho pracovnej minulosti. Jeho základná srsť môže byť čierna alebo havanská hnedá s bielymi znakmi a charakteristickou bielou náprsenkou, ktorá sa tiahne od brady cez hrdlo až po hruď. Trieslovinové znaky a biele labky dotvárajú celkový dojem zdravého a pracovne zameraného psa.
tags: #appenzellsky #salasnicky #pes