V horách Malej Ázie, v strednom Kaukaze žijú psi silní a ťažkí, s hustou srsťou, pastierskeho typu. Kurdovia uprednostňujú biele ako strážcov a ochrancov stád a používali ich tiež pri love medveďov a divokých pasiat. Niektoré tieto psy sú veľke ako malý somár a tiež tak silný. Ich masívne hlavy s tmavými očami im dodávajú majestátny, kráľovský vzhľad. Ich pohľad je takmer ľudský, sršia inteligenciou, v tom predbehnú každé známe zviera. Ich chovanie je šľachtické a dôstojné.
„Ostrí psi, ktorí strážili stáda, brechali divoko za nami, to je vlastne najnepríjemnejšie pri cestovaní kurdskou krajinou.“ Psi, ktorí zúrivo vybehnú za každým cudzincom a nedajú sa zahnať ani hádzaním kameňov a ranami bičom, skáču po nohách alebo idú po hrdle. Môžeme sa domnievať, že tieto psy vznikli v strednej Ázii a prišli do Malej Ázie s Nomádmi. Turecko je veľká krajina, ktorej jadro tvorí náhorná plošina Anatólie. Vo východoanatolskej vysočine je hustota obyvateľov väčšinou pod 10 obyv./km². Pestovanie pšenice, kedysi silne podporovanej, tu zaniklo čiastočne kvôli silnej erózii pôdy spôsobenej vetrom a vodou. Krajina sa vrátila do pôvodnej podoby, t.j. trávnatá step, tieto stepi sú využívané predovšetkým ovčiarmi.
- Stáda sú od dávnych čias chránené veľkými psami.
- Ako plnia svoje povinnosti turecké pastierske psy dnes?
„Pri jazdách z Ankary k ruským hraniciam nás prekvapili psi, ktorý sa nikdy neukazovali okolo stád ovcí cez deň. Väčšinou boli uviazaný na dedinách. Až za tmy nastupovali do akcie vyzbrojení ostnatými obojkami proti prekusnutiu hrdla. Uprostred noci sme naraz počuli vyť vlkov.“
V Turecku neexistuje žiadny kynologický spolok a v dôsledku toho chýba národná plemenná kniha. Neexistuje žiadny klub, ktorý by sa zaoberal domácimi plemenami psov a presadzoval ich. FCI uviedla do platnosti štandard pod označením Anatolský pastiersky pes, týmto boli akbash, karabash a kangal zahrnutí ako varianty rovnakého plemena, ktoré môžu byť navzájom krížené, čo je chybné. Možno teda predpokladať, že všetky tri plemená sú varianty veľkého pastierskeho psa z Orientu, ale nemožno prehliadať, že biely akbash môže byť chovaný ako úplne samostatné plemeno, pretože biela sa oproti šedožltej kangalu chová recesívne.”
„Či môžu byť chovaní kangalovia a karabashi ako samostatné plemená navždy, je neisté. Pochádza zo západnej časti Anatólie. Jeho meno znamená „biela hlava“. Je to veľký pastiersky pes s dlhými nohami s výškou 81-86 cm u psov a 71-81 cm u feniek. Patrí do skupiny veľkých bielych pastierskych psov, ktoré môžeme nájsť v rôznych krajinách. Úzke príbuzenstvo s maďarským kavaszom, slovenským čuvačom a polským podhalaňským pastierskym psom je pravdepodobné.“
Teória o tom, že pyrenejský horský pes rovnako ako taliansky naremmanský pastiersky pes a ako všetci veľkí bieli psi v Európe sú potomkami akbasha, má slabé základy. Sú to špekulácie, ktoré sa nedajú dokázať. Od všetkých tu menovaných pastierskych psov sa akbash odlišuje predovšetkým tým, že má ľahšiu stavbu tela a je vysoký. Pri výške okolo 86 cm sa pohybuje jeho telesná hmotnosť od 42 do 55 kg, v porovnaní so svätobernardským psom alebo pyrenejským horským psom je to relatívne málo a podmieňuje to skôr ľahkého ako kompaktne stavaného psa. Akbash je dnes chovaný v krátkosrstej a dlhosrstej variante. Dlhá srsť je buď ľahko zvlnená alebo hladká. Predné končatiny a chvost sú u dlhosrstého akbasha bohato osrstené. Krátkosrstý akbash má tvrdú srsť a podsadu a aj u neho je zadná strana predných končatín viac alebo menej osrstená."
„V USA už existuje Akbash Dog Association International, ktorá vedie vlastnú plemennú knihu, do ktorej je dosiaľ zaznamenaných okolo 300 akbashov. ADA vypracovala štandard plemena, ktorý publikuje.“
„Ich strážiaci a ochranný inštinkt je silne rozvinutý, majú zodpovedajúcu prirodzenú agresivitu, ktorá by sa nemala podporovať.“
Názov karabash znamená „čierna hlava“. Štandard vypracovaný anglickým Karabash Dog Clubom (založeným 1965) ho popisuje ako vysokonohého, silne staveného psa so širokou lebkou a ťažkou hlavou a s krátkou a hustou srsťou, je vždy jednofarebný, hnedý v rôznych odtieňoch, medzi inými aj žihaný. Charakteristická je čierna maska, ktorá mu dala meno. Výška sa pohybuje medzi 73,6-81 cm u psov a 71-81 cm u feniek. Má previsnuté uši, ktoré sa mu dodnes v Turecku kupírujú, často úplne krátko, na ochranu proti vlkom. Jeho úlohou bola od dávna ochrana stád oviec a kôz pred vlkmi, ktoré prebehne rýchlosťou a silou. Využíval sa tiež ako pes vojnový. Karabash je mimoriadne robustné plemeno, skromný a dožíva sa až 20 rokov.“
V 20. storočí zanikli čistokrvné chovy pastierskych psov s výnimkou kangalov. Rozlíšenie harabashov a kangalov je mimoriadne nejasné. Štandard vypracovaný Karabash Dog Clubom (Anglicko) a Kangar Club of America je prakticky identický. Kangalu pribúdajú hlavne z provincie Siva a zapisujú sa do plemennej knihy Kangal Club of America. Ako u karabashov, tak aj u kangalov ide o veľkého psa s prevažne šedohnedou farbou, často s bielou škvrnou na hrudi alebo s bielymi tlapkami a čiernou maskou. Pes býva 80 cm vysoký, váži okolo 60 kg a viac.
Strakaté psy neboli u kangalov nikdy použité pre chov. Krajinou pôvodu mu je Turecko. Pre svoju povahu a takmer obrie rozmery sa stáva obávaným strážcom. Turecko Coban Kopegi - názov v pôvodnej krajine znamená „pes pastierov“. V Turecku nie je všeobecne chov čistokrvných psov evidovaný pôvod, no existujú oblasti, kde chov čistokrvných pastierskych plemien naozaj existuje.
V Európe sú plemená posudzované pod názvom Anatolský pastiersky pes (APP). V Nemecku existujú dve až tri chovateľské stanice, v Rakúsku, Taliansku; vo Francúzsku a Beneluxe tiež niekoľko jedincov. Anatolský pastiersky pes je lojálny a má vrodený ochranársky inštinkt. Nie je to extrovert, ktorý chce každého spoznať. Je nedôverčivý voči novým veciam v jeho teritóriu. Jeho odvaha a sebavedomie sú výrazné, no nie je geneticky zakódovaná agresia voči ľuďom alebo zvieratám. Inštinktívne bráni vstup votrelca na zverené územie.
V šteňaacom veku sa ešte ochranársky inštinkt neprejavuje, ale šteňa si veľmi silno fixuje príslušnosť k teritóriu a ľudskej svorke. Socializácia a výchova od raného veku sú kľúčové. Anatolský pastiersky pes dospelosti potrebuje dostatok pohybu a priestranný výbeh, nie je vhodný do bytu. Výcvik je náročný; pes je inteligentný, no tvrdošijne môže odolávať pokynom. Je dobré začať s výcvikom a socializáciou čo najskôr, aby sa predišlo problémom s agresiou alebo teritoriálnym správaním.
V dospelosti sú samci vysokí 74-81 cm, vážia 50-65 kg; samice 71-79 cm, 40-55 kg. Srsť je krátka až polodlhá, podsada silná, chránia pred drsnými klimatickými podmienkami Anatólie. Farba srsti sa pohybuje od svetla pieskovej po plavú, často s čiernym maskovaním. Chvost je dlhý a nesený nad chrbtom. Na čo treba pamätať pri starostlivosti: srsť sa počas pĺznutia štíri výrazne, vyžaduje pravidelné česanie; kúpať psa iba v prípade potreby a so šetrnou starostlivosťou (suchý šampón je užitočný).
Ideálny výkon a chovateľské aspekty
Karabaš a Kangaly sú veľké, silné a veľmi nezávislé plemená určené na ochranu stád. Ich chov je náročný, vyžaduje skúseného a autoritatívneho majiteľa, ktorý zvládne ich dominantnú povahu a poskytne jasné vedenie. Anatolský pastiersky pes je prirodzene teritoriálny, ochotný chrániť a brániť svoj región a rodinu. Vyžaduje dôkladný výcvik a socializáciu, pretože bez nich môže byť problém s agresiou alebo s domáci zvieratami.
V ére moderného chovu v Európe sa APP registruje prevažne v registroch plemenných kníh; oficiálne plemeno zahrňuje tri hlavné varianty: Akbash, Karabash a Kangál. Každé z týchto plemien má svoje špecifiká a priezviská podľa regionálneho pôvodu. V USA existuje plemenná kniha pre Akbash, v Turecku Kangal a Karabash zdieľa štandard, ktorý zodpovedá tradičným rysom veľkého pastierskeho psa.
V dospelosti Anatolský pastiersky pes vyžaduje značný priestor, pravidelný pohyb a mentálnu stimuláciu. Potrebuje vhodného majiteľa, ktorý zvládne jeho potenciálne dominantnú povahu a udrží jasné hranice a pravidlá. S dobrou výchovou a socializáciou sa stáva spoľahlivým ochrancom rodiny a majetku, no vždy s potrebným rešpektom k ľuďom a prostrediu.
Vzťah k deťom a domácim maznáčikom
Anatolský pastiersky pes je rodinne orientovaný a ochranársky. Pri včasnej socializácii dobre znáša iné domáce zvieratá, ale cudzie zvieratá môžu predstavovať riziko. S deťmi býva zvyčajne lojálny, no vzhľadom na jeho veľkosť a sila vyžaduje dohľad a rozumné vedenie pri kontakte s deťmi.
Zdravie a starostlivosť
Najčastejšie zdravotné problémy zahŕňajú dyspláziu bedrového a lakťového kĺbu, ochorenia srdca, demodikózu, hypotyreózu a problémy s očami, prípadne torziu žalúdka. Správna výživa je dôležitá pre udržanie kondície a prevenciu problémov s kĺbmi. Odporúča sa rozdeliť kŕmenie na viaceré menšie porcie denne a zabezpečiť pestrú stravu bohatú na kvalitné bielkoviny, prípadne surovú stravu so správnymi doplnkami.
Výchova a výcvik
Výcvik treba začať čo najskôr. Anatolský pastiersky pes je inteligentný, no veľmi nezávislý a tvrdohlavý, čo vyžaduje trpezlivosť, pokoj a dôslednosť. Dôležitá je socializácia už od šteňaťa a systematické vedenie k poslušnosti a ovládaniu jeho sily a teritoriálneho inštinktu. V rodinnom prostredí býva často „jeden pán“, a preto si potrebuje autoritatívneho a dôsledného majiteľa.
Srsť je krátka až polodlhá s podsadou; v období pĺznutia ju treba častejšie česať. Pes je vhodný pre aktívnych majiteľov s dostatkom priestoru na aktivity, túry a zimné výlety. Nie je vhodný do bytu bez dostatočného priestoru a možnosti pravidelného pohybu.
Náročnosť a cena
Veľkosť a výdrž tohto plemena znamenajú vysoké nároky na priestor a voľný čas majiteľa. Cena šteniat sa pohybuje okolo 1 000 EUR, ale môže sa líšiť podľa chovateľa a regiónu. Nároky na starostlivosť sú primerané veľkosti a typu psa; v porovnaní s inými veľkými plemenami nie je anatolský pastiersky pes extrémne náročný, ale vyžaduje pravidelnú starostlivosť a pohyb.
Historický prehľad a súčasnosť
Pochádza z oblasti Anatólie, dnešné Turecko. Predkovia anatolského pastierskeho psa sú staroveké pastierske rázy; dnešná plemenná história je miestne rôznorodá a chovy sú rozšírené do Európy aj Ameriky. Oficiálna skratka APP a rozdelenie na Akbash, Karabash a Kangál ukazujú, že ide o tri varianty jedného veľkého pastierskeho psa.
Praktické poznámky pri výbere a kúpe
- Rozmyslite si, či potrebujete psa na ochranu veľkého areálu alebo skôr na spoločenské účely a ochranu rodiny.
- Vyberte si overeného chovateľa s jasnými štandardmi a registráciami plemena.
- Buďte pripravení na náročný výcvik a významnú časovú flexibilitu pre správnu socializáciu.
- Dbajte na primerané prostredie a bezpečnosť - pevné oplotenie a dostatok priestoru na pohyb.
Pokračovanie skúseností chovateľov a majiteľov ukazuje, že Anatolský pastiersky pes je robustný, ničivé strážiace nástroje a spoľahlivý ochranár rodiny pri správnom vedení. V súčasnosti je plemeno využívané nielen v Turecku, ale aj vo vyspelých krajinách, kde chránia farmy, stáda a domovy pred predátormi ako vlci, medvede, ale aj potenciálnymi hrozbami zo strany ľudí. Rozmanitosť povahy a rozdiely medzi variantmi vyžadujú individuálny prístup k chovu a výchove, pretože nie je uniformita v rámci celej rodiny APP.
Text a foto: Miroslav Hudec
Chovateľská stanica Z Ranče Jihlava
www.anatolskypasteveckypes.websnadno.cz
tags: #anatolsky #pastevecky #pes #zazitky #ifauna