Americký pitbullteriér: Všetko, čo potrebujete vedieť o tomto plemene

Americký Pitbullteriér (APBT) je už dlhšiu dobu najčastejšie mediálne pretriasanou psou rasou. Snáď každý človek, aj tí, ktorí nie sú psičkári, má o ňom svoju predstavu. Ja vás nechcem kŕmiť nabubřelými frázami, aké tak radi užívajú mnohí chovatelia pitbullov. Nechcem ani robiť plemenu reklamu. Chcem vám len priblížiť, aký APBT v skutočnosti je. A chcem vás požiadať, aby ste ho skúsili pochopiť skôr, než ho zatratíte. A v neposlednom rade chcem upozorniť všetkých majiteľov a prípadných záujemcov o APBT, čo od neho môžu očakávať.

Časť ľudí považuje pitbulla za krvilačnú beštiu vraždiacu deti. Iní ľudia tvrdia, že je pitbull pes ako každý iný, že záleží len na výchove. Títo ľudia si myslia, že má pitbull "iba" strašný stisk a obrovskú silu, ale ak nie je špeciálne cvičený k agresivite a je naopak dobre vychovaný, je hodný ako baránok. Kto o tomto plemene naozaj niečo vie, vám však povie, že oboje je nezmysel.

Všetci iste viete, že APBT bol vyšľachtený predovšetkým pre psie zápasy. Dnes sú psie zápasy zakázané, ale existuje rad materiálov z čias, keď boli povolené a veľmi obľúbené. Nech boli z nášho pohľadu akokoľvek kruté, sú súčasťou histórie. A ak chceme pochopiť podstatu pitbulla, nezostáva nám než sa o nich niečo dozvedieť. Každý skúsený kynológ iste vie, aký význam majú vrodené vlohy pre chovanie psa. A pretože vieme, že génová výbava APBT bola formovaná pre psie zápasy, nezostáva nám, než sa o nich niečo dozvedieť, nech sú nám akokoľvek odporné.

História a pôvod plemena

Americký pitbulteriér (APBT) vznikol v USA v 18. storočí, oficiálny chov však v USA začal až v 19. storočí, kedy ešte stále boli legálne psie zápasy, na ktorých bol využívaný. Má spoločné predkov s americkým stafordširským teriérom. Na rozdiel od iných plemien bulteriérov, ktoré boli po mnoho generácií chované hlavne na základe vzhľadu, je chov amerického pitbulteriéra zameraný takmer výhradne na povahu. Neexistujú žiadne písomné záznamy o pôvode tohoto plemena. Časť prívržencov tohto psa sa domnieva, že pochádza zo staffordšírskeho bulteriéra, iní si myslia, že je modernou obdobou pôvodného anglického buldoga. Nemožno s istotou určiť ani pôvodný domov, pretože do Ameriky bol dovážaný z rôznych európskych krajín. V Európe sa za pitbula označujú väčšinou kríženci rôznych tzv. bojových psov. Prvé snahy o chov týchto psov boli v USA. Krížením anglických buldogov a teriérov vznikol americký stafordšírsky teriér. Cieľom selektívneho chovu bol dobrý psí bojovník, ktorý by sa osvedčil v tzv. jame, aréne na zvieracie zápasy, okrem iného aj proti iným psom. Slovom „pitbul“ sa nakoniec začali označovať predovšetkým zvieratá, ktoré sa zúčastňovali takýchto zápasov. U takýchto psov sa uprednostňovala z dnešného pohľadu pochybná povaha - uprednostňovali sa zvieratá s nízkym prahom dráždivosti a vysokou agresivitou voči iným psom. Vzhľad bol len vedľajšou záležitosťou. Preto sa dnes mnoho amerických pitbulteriérov podobá americkým stafordšírskym teriérom. V roku 1898 United Kennel Club (UKC), ktorý dodnes nespolupracuje s Medzinárodnou kynologickou federáciou, uznal amerického pitbulteriéra ako samostatné plemeno.

V materiáloch z počiatku 20. storočia môžete nájsť všetko od informácií o chove psích zápasníkov, cez ich tréning, až po popis jednotlivých zápasov. Dozviete sa tiež prekvapivý fakt, že mnohí šampióni ringu žili svoj život ako členovia rodín pohromade s malými deťmi. V rodinnom kruhu boli veľmi priateľskí. Ako je to možné? Pred, počas i po zápase bol pes v úzkom kontakte s ľuďmi (napr. pred zápasom sa musel nechať vykúpať od cudzieho človeka), musel byť preto k ľuďom absolútne priateľský. Jedinci, ktorí prejavili agresivitu voči človeku, boli preto okamžite odstránení (usmrtení). Takže pitbull je priateľský k ľuďom nie napriek tomu, ale práve preto, že bol používaný k zápasom.

Medzi ľuďmi je rozšírená predstava, že pitbulla zápasníka treba týrať a dráždiť, aby bol čo najviac agresívny. V knihách kedysi slávnych chovateľov psích zápasníkov sa však dozviete pravý opak. Títo ľudia zdôrazňujú, že so psom sa musí zaobchádzať slušne, že pes urobí oveľa viac z lásky než zo strachu. Psie zápasníci boli často vychovávaní ako každý iný pes. Hrali sa s deťmi aj s inými psami. Až dospeli boli postavení do ringu na skúšobný zápas (trval približne 5 minút), v ktorom bol na mladého psa pustený starší, skúsený pes. Účelom bolo mladého psa tzv. odštartovať. Prebudiť v ňom vrodené vlohy. Ak sa v ňom chuť k boju nezobudila, skúsil to majiteľ za niekoľko mesiacov znova. Pokiaľ pes neprejavil túžbu po bojovom kontakte nikdy, nebol používaný na zápas. Ak pes v krátkom teste uspel, za niekoľko mesiacov bol pustený na dlhší test (trval zhruba tridsať minút), ktorý mal poriadne preveriť, či je pes vhodný pre zápas. Ak prejavil pes počas tohto testu nechuť pokračovať v boji, nebol použitý pre zápasy. Ak však aj v tomto teste uspel, mohol byť pripravovaný pre zápas o peniaze. Tréning na zápas bol predovšetkým tréningom vytrvalosti a samozrejme tiež sily. Dôležité bolo tiež budovanie vzťahu medzi psom a trénerom. Pes musel trénerovi dôverovať, aby mal v ňom počas zápasu oporu.

Vlastnosti a povaha

Vlastnosti potrebné pre zápas sú vrodené. Buď je pes má, alebo nemá. Spúšťačom k boju môže byť po dosiahnutí určitého veku pusté uzretie iného psa alebo útok iného psa. Kedy sa pes pustí do boja je individuálne. A tu má veľký význam aj výchova psa. Dobre socializovaný pitbull si často môže hrať s inými psami, bez toho, aby ich napádal. Ale keď sa pitbull raz pustí do boja, príde k slovu jeho prirodzenosť ... S tým by mal každý majiteľ počítať a snažiť sa konfliktom predchádzať (vodítko, košík v miestach veľkej koncentrácie psov). Keď mu ku konfliktu predsa len dôjde, je nutné vedieť, ako okamžite útok svojho psa prerušiť.

Najdôležitejšou vlastnosťou pitbulla je jeho bojovnosť (game). Označuje, že sa "nikdy" nevzdáva, "nikdy" neberie ohľad na únavu, ktorá ho zmáha. On sa nevzdá, bude bojovať do posledného dychu, nezabránime ak mu v tom. Je to šílenství alebo hrdinstvo? Záleží na uhle pohľadu. Ale nepochybne je to proti prírode. APBT vyšľachtil človek podľa ľudských meradiel hrdinstva. Snáď v každej americkej rozprávke pre dospelých vidíme nejakého hrdinu, ako bojuje do posledného dychu proti presile. V prírode by pitbullové existovať nemohli. Vzájomne by sa vyvraždili. Ale koľko psích plemien by v prírode prežilo? Game je vlastnosť vrodená. Nedá sa naučiť, avšak ani odnaučiť. Dobre socializovaný pitbull možno nebude napádať ostatné psy, možno si bude hrať ako každý iný pes. Ale keď sa pustí do boja (napr. ak bude napadnutý), nevzdá sa. Konfliktom je samozrejme nutné najmä predchádzať (vodítko, košík). Ale čo keď k bitke predsa len dôjde? Dobre vycvičený pitbull sa môže dať odvolať, než sa pustí do boja. Ale akonáhle k boju raz dôjde, je spravidla nutné zasiahnuť "mechanicky". Oddeliť psov je samozrejme najrýchlejší tzv. break stickom (spravidla drevený plochý kolík, používali ho i profesionálne zápasníci so psami, slúži k vypáčenia čeľustí). Ale nepredpokladám, že by ho niekto nosil pri sebe. Preto vám musím poradiť predovšetkým "vyškrcení" psa. Obaja majitelia si musí chytiť svoje psy buď za obojky, alebo za kožu za krkom. A druhou rukou psovi čo najväčšou silou stlačiť hrtan. Pes počas chvíle pustí, pretože nemôže dýchať. Pokiaľ by pes nemal obojok, môže to byť náročné, potom odporúčam priškrcenie čímkoľvek. Nikdy sa nesnažte psov pevne do seba zakusnuté ťahať od seba preťahovaním! Vždy počkajte, až obaja pustia! Preťahovaním by ste podstatne zhoršili prípadné zranenia!

Všeobecne možno povedať, že dvaja pitbullteriéry môžu od seba odtrhnúť napríklad aj dvaja cudzí ľudia, bez toho, aby im čokoľvek hrozilo. APBT pri boji premýšľa a moc dobre si uvedomuje, čo robí, a preto sa majitelia pitbullov spravidla nemusia báť siahať medzi psami. (Samozrejme je potrebné určitá opatrnosť.) Ak sa však budete pokúšať oddeliť pitbulla napr. od dobermana, je dosť pravdepodobné, že doberman vás uhryzne. Väčšina psov totiž bezhlavo chňapne okolo, keď je pitbull drží. Napriek tomu je vašou povinnosťou útok svojho psa prerušiť! Prerušiť útok pitbulla nie je príliš fyzicky náročné, ale treba vedieť, ako na to a hlavne zachovať pokoj! Pokiaľ majiteľ pitbulla ihneď zasiahne, môžem podľa vlastných skúseností povedať, že k vážnym zraneniam spravidla nedôjde.

Pitbull vyhrá nad iným (často oveľa väčším a silnejším) psom nie preto, že by ho okamžite zardúsil, ale preto, že sa nevzdáva. Samozrejme má význam tiež zápasnícka inteligencia, rýchlosť atď. Ale reči o obrovskom stisku, vďaka ktorému okamžite zničí akéhokoľvek psa, sú len povery. Medzi APBT boli síce aj "veľkí hryzci", ale väčšina pitbullov používa čeľuste predovšetkým na držanie súpera. Môjho APBT (na vodítku s košíkom) napadol väčší pes bez košíka. Niekoľkokrát do neho uhryzol, ale keď spoznal, že môjho psa nezastraší, po chvíli utiekol. Môj pes nemohol uhryznúť, mal pevný kožený kôš, avšak útočníka odradil púhy fakt, že sa ho nezľakol.

Mnoho iných psov má nepochybne väčšiu silu a najskôr aj väčší stisk ako pitbull, ale napriek tomu sa nikdy nenašlo plemeno, ktoré by ho prekonalo v ringu. Pitbull má totiž game, práve tým sa líši od všetkých ostatných psov. On nie je žiadna zákerná beštia. Práve naopak. Agresivita a game sú dve rôzne veci. Naopak je dokázané, že game je úzko zviazaný s vyrovnanou povahou. Len psychicky stabilný, vyrovnaný jedinec mohol byť naozaj dobrým bojovníkom. V chove zostávali tiež len psy, ktorí aj v extrémnych situáciách boli absolútne lojálni voči ľuďom. Preto máme dnes pitbulla vyrovnaného a milujúceho ľudí.

Zdravie a dĺžka života

Zástupcovia tohto plemena sa všeobecne tešia dobrému zdraviu, napriek tomu existuje niekoľko ochorení rôzneho stupňa závažnosti, ktoré sa u pitbulteriérov vyskytujú vo zvýšenej miere než u iných plemien. Rovnako ako rada ďalších veľkých plemien psov sa pitbulteriér potýka s geneticky podmienenou dyspláziou bedrového kĺbu, ktorá môže byť pre psa veľmi bolestivá a v ťažkých prípadoch vedie aj k veľkému obmedzeniu mobility psa. Americký pitbulteriér má predispozície k typickým ochoreniam, ktoré postihujú stredne veľké plemená psov. Spravidla ide o dedičné ochorenia, ktoré môžu byť zapríčinené aj nesprávnym chovom. Dysplázia bedrového kĺbu - ochorenie typické pre stredne veľké a veľké plemená psov. Alergie - pre „bully“ plemená pomerne typická choroba, ktorá je najčastejšie spôsobená environmentálnymi činiteľmi, ako tráva, prach alebo peľ. Častejšie sa vyskytuje i intolerancia na niektoré potraviny - obilniny alebo niektoré druhy mäsa. Cerebrálna ataxia - je to dedičné ochorenie, ktoré postihuje nervovú sústavu psa. Kožné ochorenia - u amerických pitbulteriérov je vyššia predispozícia k rôznym kožným ochoreniam. Spúšťačom sú najčastejšie parazity alebo roztoče. Hypotyreóza - je ochorenie štítnej žľazy, ktoré súvisí s nadmernou alebo nedostatočnou tvorbou hormónov tohto orgánu. Ide o autoimunitné ochorenie, ktoré je geneticky podmienené. Spúšťačom však môže byť aj nádorové ochorenie.

Zvyčajne sa americký pitbulteriér dožíva 12 až 14 rokov. Aj to svedčí o tom, že ide o veľmi odolné a húževnaté plemeno. Dôležitá je riadna starostlivosť, pravidelné odčervovanie, očkovanie a kontroly u veterinára.

Chov a výchova

Toto platí len pre psy z dobrého chovu. Bohužiaľ prevažná väčšina pitbullov v SR sú psy zo zlých spojení, alebo kríženci. Extrémne vlastnosti, ako je game, sa veľmi rýchlo strácajú pri nesprávnej voľbe chovného páru. Súčasne sa bohužiaľ stráca aj ďalšie vlastnosti, ktoré u pitbulla obdivujeme (lojalita voči ľuďom, vyrovnaná povaha atď.). Preto je nevyhnutné kryť suky líniovo zodpovedajúcimi psami. Pre správnu voľbu chovného páru je teda nutné poznať rodokmeň oboch rodičov a vedieť, čo s čím môžeme kombinovať. Bohužiaľ väčšina tzv. chovateľov v ČR kryje čokoľvek čímkoľvek a výsledkom sú psy, ktorí majú s Pitbull spoločný len vzhľad. Bohužiaľ títo jedinci sú často nevyrovnaní a robia potom hanbu celému plemenu.

Pitbull rozhodne nie je psom pre každého. Patrí do rúk iba ľuďom, ktorí ho zvládnu. Nehodí sa však pre výcvik formou drilu. On je veľmi citlivý vo vzťahu k svojmu pánovi. Je potrebné vychovávať ho predovšetkým formou hry. Surovým zaobchádzaním psa len zkazíte. V lepšom prípade potom raz napadne vás, v horšom niekoho, kto za nič nemôže. Každý, kto vlastní pitbulla, by si mal dobre uvedomovať výnimočné vlastnosti svojho psa. A za každú cenu sa snažiť zabrániť konfliktom s inými psami.

Najdôležitejšie je chodiť s malým psom vonku a socializovať ho. Nesprávne správanie v mladosti zanechá stopy, ktoré bude ťažké neskôr napraviť. Z tohto dôvodu sa pitbuly neodporúčajú neskúseným chovateľom. Americký pitbulteriér je zvyčajne silne naviazaný na ľudskú rodinu. Je verný, loajálny, poslušný, pokojný a veselý. Dobre vychovaný Pitbulteriér, ktorý má kontakt s inými zvieratami a deťmi, s nimi vychádza dobre. U niektorých jedincov sa môže prejaviť tzv. gameness. Táto vlastnosť sa prekladá ako húževnatosť, silná potreba zvíťaziť napriek nepríjemnostiam alebo dokonca bolestiam.

Americký pitbulteriér potrebuje dominantného, spravodlivého a pevného pána. Výcvik poslušnosti by mal začať medzi 13. a 16. týždňom veku šteňaťa. V neskoršom veku má pes pomalšiu schopnosť učiť sa, ale pokiaľ majiteľ vynaloží dostatok trpezlivosti, možno dosiahnuť takmer rovnakých výsledkov, ako pri výchove od šteňacieho veku. Každý pes kladne odpovedá na povzbudzovanie a úprimnú pochvalu.

Je faktom, že u amerického pitbulteriéra (nielen uňho) je nutná veľmi skorá socializácia s inými psami, pretože sa „bully“ plemená všeobecne horšie znášajú s cudzími psami a zvieratami pre ich dominantnejšiu povahu. Skorou socializáciou a tréningom však možno toto správanie výrazne potlačiť. Americký pitbulteriér má svoj prirodzený temperament a dokáže prejaviť svoju nadradenosť hlavne voči ostatným psom. To však zo psa nerobí bojové plemeno ani agresívne zviera a potrebná je len dôsledná výchova a tréning poslušnosti.

Americký pitbullteriér a deti

Deti pitbulteriér miluje a je im dobrým a trpezlivým kamarátom. Pri styku s veľmi malými deťmi je však, ako aj u iných psov, nutný dohľad dospelej osoby. Americký pitbulteriér je aktívny, priateľský, láskavý a rodinný spoločník. Má rád pozornosť svojich blízkych. Ak je správne vychovaný a dostatočne socializovaný, bude perfektným a tolerantným spoločníkom k deťom. Jeho prah citlivosti či bolesti je vysoký, preto deťom pri hrách mnohé odpustí. Pokiaľ sa mu niečo nepáči, pokojne odíde.

Naši pitbullové majú nesmiernu trpezlivosť s našou ročnou dcérou a nielen to. Oni sú očividne nadšení, keď im venuje pozornosť. Ale napriek tomu by som ich nikdy nenechala spolu bez dozoru. Človek nesmie nikdy zabúdať, že pes je pes! Žiaden pes, žiadneho plemena by nemal byť s malým dieťaťom bez dozoru. A to pre obojstrannú bezpečnosť. Malé deti dokážu byť veľmi kruté, pretože si veľa vecí ešte celkom neuvedomujú. Bohužiaľ si toto mnohí ľudia nepripúšťajú a potom môže dôjsť k nešťastiam.

Médiá a verejné vnímanie

V posledných rokoch sa rozpútala okolo plemena obrovská hystéria. V mnohých krajinách je pitbull dnes už zakázaný a už aj u nás boli pokusy o obmedzenie jeho chovu. Hystéria však nie je u ľudí ničím novým. Veď koľko živočíšnych druhov už ľudia vyhubili, pretože sa ich báli, a pretože je nepochopili.

Jim a Jamie Dutcher v knihe "Vlci pri dverách" píšu: "Nepochopenie vlkov živilo strach a strach živil nenávisť". Ľudia zabíjali vlky (veľmi krutými spôsobmi-trávili je jedy, chytali ich do želiez atď.) Nie preto, čo robili, ale preto, čo by mohli urobiť. Ako veľmi to pripomína súčasné dianie okolo APBT!

Na TV Prima dávali diel dokumentu Ohrozené druhy venovaný APBT. Program to bol veľmi zaujímavý, ale úplne ma šokovalo, že sa Američania úplne verejne priznávajú, že míňajú obete týrania. V dokumente bol ukázaný pozemok človeka, ktorý sa zaoberal psími zápasmi a boli tam aj jeho psi. Bolo jasne povedané, že všetci psi zabití, vrátane šteniat. Pritom priznávajú, že tí psy boli k ľuďom priateľskí. Dokonca boli ukázané zábery, ako sa maznajú s ľuďmi, ktorí ich prišli zabiť. Čo je to za ľudí, ktorí dokážu zastreliť zviera, ktoré je šťastné, že ich vidí? Ktoré si pred nimi líha na chrbát a môže sa zblázniť za každé pohladenie? Ako argument im slúžil fakt, že títo psi sú pre iných psov nebezpeční.

Človek vyšľachtil plemeno, ktoré slúžilo na lov nebezpečných zvierat, neskôr k psím zápasom. Plemeno odvážne, ochotné nasadzovať život v boji. Po stáročia títo psi človeka bavili a nasadzovali život. V prvej svetovej vojne bol APBT menom Stubby symbolom odvahy, symbolom Ameriky. Pitbull Pete bol potom dlhé roky symbolom priateľstva v seriáli Our gang (Naša partia). A dnes? Dnes je zatracovaný, nenávidený až k smrti. Je bezcitne vyhladzovaný kvôli pár nezodpovedným ľuďom a túžbe médií po senzáciách. A snáď aj preto, že dnešná doba uznáva iné hodnoty ...

Základné informácie

tags: #americky #pitbulterier #dlzka #zivota