Aljašský malamút miluje ľudí a vyžaduje veľa pozornosti. Často sa nazýva medvedíkom a má silne vyvinutý svorkový pud, vďaka čomu býva najlepší, keď je súčasťou rodiny a nie mimo ňu. Napriek svojej tvrdohlavosti je to pes, ktorý je veľmi inteligentný a potrebuje podnety na učenie poslušnosti. Malamut nie je odporúčaný pre začiatočníkov, pretože aj malé chyby vo výchove sa ťažko napravujú, ak nie ste celkom jasný v tom, čo od psa budete žiadať. Bez odmeny a pri dlhom opakovaní môžu nastať problémy, a pes sa rýchlo unaví - tento rys je typický pre všetky severské plemená.
So svorkovým pudom môže malamút vykazovať väčšiu túžbu po kontakte s inými psami ako neseverské plemená, vrátane rýchleho nástupu na nesvorkovo sa chovajúceho psa alebo agresívnejšie reakcie pri obmedzení pohybu. Na voľnom priestranstve a pri dodržiavaní pravidiel slušného psieho chovania je malamút nekonfliktný. Ako strážca je málo použiteľný, a ak ho napriek tomu cvičíte na obranu či stráženie, ničíte jeho prirodzené inštinkty. Čo sa týka štekania, malamút je zvyčajne tichý - radšej rozpráva alebo spieva, výtom komunikuje so vzdialenejšími členmi svorky.
Aljašský malamút je psom pre ozajstného znalca a milovníka prírodných plemien neskazených civilizáciou. Je to veľké, silné plemeno, ktoré potrebuje veľa pohybu a duševnú stimuláciu. Kto včas a dôsledne pochopí jeho hodnotu, zvládne jeho výchovu a získa sympomatického a kúzelného spoločníka pre potulky prírodou a životom. Malamut je prevažne spoločenský a priateľský, no treba mať na pamäti jeho svorkový pud a potrebu pravidelnej aktivity.
História a pôvod
V historických zdrojoch sa uvádza, že malamuti pochádzajú z arktických oblastí a boli chovaní Inuitmi a Mahlemuti na ťahanie nákladu, lov a prežitie v extrémnych podmienkach. Do záprahov bývali zapriahnutí po dvoch za sebou a vodiaci pes bežal vpredu. V roku 1935 bol uznaný AKC pod názvom Alaskan Malamute a prvý malamut zaregistrovaný v plemennej knihe AKC bol Rowdy of Nome. História chovu na Slovensku má svoje korene v roku 1982, kedy bola na Slovensko dovezená sučka Alaska del Monte a v roku 1983 vznikol prvý vrh šteniat v chovateľskej stanici Nome.
Malamut je prirodzene svorkový pes, čo treba zohľadniť už pri prvých dňoch s šteniatkom. Dôležité je dôsledné dodržiavanie pravidiel a dohoda v rodine o tom, čo sa môže a čo nie, aby pes nezačal očakávať odlišné pravidlá v rôznych členoch domácnosti. Výcvik malamuta je náročný, no jeho inteligencia umožňuje rýchle pochopenie požiadaviek; motivácia formou hry a pozitívnou stimuláciou je kľúčová. Privolanie je najdôležitejší povel a treba na ňom začať pracovať hneď po príchode šteniatka domov.
Vzhľad a opis plemena
Aljašský malamút je veľký a silný pes s širokou hlavou, hnedými očami a hustou srsťou. Hlava je široká, papuľa masívna a veľmi robustná. Uši sú stredne veľké a trojuholníkové, pričom pri práci sa môžu zložiť. Telo má kompaktné, nie príliš krátke telo s dobre vyvinutým hrudníkom a pevnou kostrou. Srsť je hustá, s hustou podsadou; na bokoch je srsť kratšia až stredne dlhá, na krku a chvoste dlhšia. Colors vary from svetlo šedá až čierna s bielymi znakmi; spodná strana tela a líca býva biele.
Hlava a očný kontakt sú výrazné a jemne uholné oči sú často hnedé. V období leta je srsť kratšia, v zime je hustá a teplá, čo umožňuje psovi zvládať extrémne podmienky. Uši sú trojuholníkové a mierne zaoblené špičky. Chvost je hustý a nosený nad chrbtom.
Vlastnosti a povaha vs. husky
Srovnávacie rozdiely medzi malamutom a huskym sú zrejmé: malamút je väčší, silnejší a má hustejšiu srsť; husky má menej robustný rámec, ľahšiu stavbu tela a často modré alebo rôznobarvé oči. Malamut býva pokojnejší, vyrovnanejší, nezávislejší a viac rozmyslí svoje kroky. Husky je energický, hravý, impulzívny a sociálny; potrebuje veľa pohybu a spoločnosti ľudí a psov. Z hľadiska účelu chovu boli malamuti pôvodne na ťahanie ťažkých nákladov na krátke vzdialenosti, zatiaľ čo husky bol šľachtený na ťahanie ľahších nákladov na dlhšie vzdialenosti.
Oba psí druhy vyžadujú veľa pohybu a kvalitnú starostlivosť, ale ich povahové črty a fyzické vlastnosti ich robia jedinečnými. Malamut je skôr domáci a svorkovo orientovaný typ psa, ktorý preferuje spoločnosť a pokojné prostredie rodiny. Husky je viac spoločenský a hľadá aktivitu a dobrodružstvo v každom okamihu.
Starostlivosť, výživa a zdravie
Starostlivosť o srsť malamuta si vyžaduje intenzívne česanie dvakrát až štyrikrát do týždňa v období pĺznutia a minimálne raz za týždeň mimo pĺznutí. Počas pĺznutia je nutné česať denne a udržiavať čistotu srsti. Kúpanie nie je potrebné často, používajte šetrné šampóny. Srsť malamuta sa netrieha ani nestrihuje; v prípade prerastených chlpov medzi vankúšikmi ich treba odstrániť. Ochranná starostlivosť zahŕňa aj strihanie pazúrov, kontrolu očí a zubov.
Kŕmenie pracovne aktívneho malamuta by malo obsahovať tuky približne 20% a proteíny okolo 30%. Psom v záprahu hrozí dehydratácia, preto musí mať vždy prístup k čistej vode. Pri staršom, menej aktívnom jedinci treba znižovať energetickú hodnotu stravy. Výživa a krmivo by mali zohľadňovať vek psa, jeho pracovné zaťaženie a aktuálnu aktivitu.
Ubytovanie malamuta by malo byť v priestrannom kotere s možnosťou výbehu a s búdou, ktorá je pevná, odolná voči nepriazni počasia a dobre izolovaná proti vetru a vlhkosti. Pes by mal mať možnosť bývať v blízkosti rodiny; zimy zvládne, ale potrebuje dostatok pohybu a aktívnosti aj v chladnom počasí. Ubytovanie v byte je možné, ak majiteľ poskytne pesu dostatok pohybu, inak môže psy uviaznuť na nudu.
Výchova, socializácia a cvičenie
Cvičenie malamuta je výzva pre majiteľa. Pes sa učí rýchlo, ale potrebuje motiváciu; najlepší spôsob je cez hru a pozitívnu motiváciu. Privolanie je kľúčové - ak sa nevie privolať, psa nepúšťajte z vôdzky v neznámom prostredí. Socializácia od útleho veku je dôležitá; pes by mal mať čo najviac kontaktov s ľuďmi a inými zvieratami, aby sa vyhol strachu či agresívnosti v dospelosti. Ako ťažný pes potrebuje malamút rozvoj pracovných schopností a ťahanie v postroji by sa malo začať až po približne roku veku, aby sa predišlo zdravotným problémom. Od začiatku je dôležité používať postroj pri športe a obojok pri venčení, aby si pes sám vyrazil rozdiel medzi ťahaním a ľahkou chôdzou.
Najvhodnejšie sú cviky poslušnosti a aktivity mimo cvičiska, pričom psovi treba ukazovať, že je stále pod kontrolou. Malamut je pracovné plemeno - potrebuje robiť, nie iba ležať na dvore s kosťou v úmysle, že bude šťastný. Ideálny spoločník na výlety do prírody, ktorý si môže niesť potravu aj vodu počas výletov.
Rozdiely medzi malamutom a huskym: zhrnutie
- Veľkosť a stavba tela: malamút je väčší a mohutnejší; husky je kompaktnejší.
- Hlava a uši: malamút má širšiu hlavu, uši sú štvoruholníkové; husky má rovnomerné, vzpriamené uši.
- Oči: malamút má hnedé oči; husky často modré, ale aj hnedé alebo oči rôznych farieb.
- Srsť: malamút má hustú, dlhú s podsadami; husky má jemnejšiu a kratšiu srsť.
- Povaha: malamút je pokojnejší, vyrovnanejší a nezávislejší; husky je energický, spoločenský a impulzívny.
- Účel chovu: malamút - ťažný pes, výdrž; husky - ľahký náklad, dlhé trate.
Pre koho sa hodí malamút?
Malamút je vhodný pre aktívnych ľudí, ktorí majú dostatok času venovať sa psovi a radi trávia čas v prírode. Je vhodný do rodín s deťmi, no treba dohliadať na veľkosť psa a jeho silu pri styku s malými deťmi. Nie je to strážny pes, no vzhľadom na svoju veľkosť vzbudzuje rešpekt. Pes potrebuje kontakt s ľuďmi, spoločnosť a pravidelné rodinné aktivity. Ak je majiteľ športovo založený, malamuta môže sprevádzať pri turistike, behaní, cyklistike alebo bežkovaní.
Aj starší ľudia môžu zvážiť kúpu malamuta, avšak treba brať do úvahy jeho energetický temperament a hmotnosť 35-45 kg. V ideálnom prípade by mal majiteľ mať dostatok fyzickej sily a ochotu venovať sa psovi pravidelne. V opačnom prípade je lepšie zvoliť plemeno s nižšou potrebou pohybu.
Chov a spoločenská zodpovednosť
Chov aljašského malamuta na Slovensku zastrešuje Slovenský klub severských a japonských psov. Pri výbere šteňaťa si dávajte pozor na renomovaných chovateľov, ktorí kladú dôraz na zdravie a správanie chovancov. Je dôležité navštíviť chovateľa a prebrať s ním všetky otázky, poradiť sa o výžive a o výchove. Práca s množiteľmi, ktorí predávajú šteňatá bez preukazu pôvodu, je riziková najmä z pohľadu zdravia a možnosti súťažiť na pretekoch psích záprahov.
Pred nákupom šteniatka je vhodné overiť si podmienky chovu, zdravie rodičov a plán ďalšej starostlivosti. Dlhodobá spolupráca s chovateľom a jeho vedenie prináša istotu, že malamuta dostanete do rodiny pripraveného na život s vami.