Bizón je impozantné zviera, ktoré aj napriek svojej mohutnej postave dokáže prekvapiť svojou rýchlosťou. V Yellowstonskom národnom parku sa odohral dramatický incident, kde bizón zaútočil na dievča a následne aj na jej otca, ktorý sa ju snažil ochrániť. Tieto udalosti pripomínajú, že zver v národných parkoch je divoká a môže byť nebezpečná, ak sa k nej priblížite.
Predstavitelia parku zdôrazňujú, že je nevyhnutné dodržiavať bezpečnú vzdialenosť od divokých zvierat. Odborníci odporúčajú zdržiavať sa najmenej dvadsať metrov od veľkých zvierat, ako sú bizóny a losy. V roku 2019 došlo v Yellowstone k podobnému útoku, keď bizón napadol deväťročné dievča a vyhodil ju do vzduchu.
Bizóny dorastajú do výšky 1,8 metra a dospelý jedinec môže vážiť až 900 kilogramov. Napriek svojej hmotnosti dokáže bizón bežať až trikrát rýchlejšie ako človek. Táto rýchlosť, spolu s ich silou a veľkosťou, z nich robí impozantné zviera, ktorému je lepšie sa vyhýbať.
Život bizóna
Americký bizón je býložravec, ktorý ešte pred dvoma storočiami obýval severoamerický kontinent v ohromujúcom počte 30-70 miliónov kusov. Jeho domovom boli najmä Veľké pláne. Prví bieli cestovatelia opisovali scény, kde bizónie stáda tvorili jednolitú masu tiel pokrývajúcu pláně, kam až oko dovidelo.
Prapredkovia dnešného bizóna pochádzajú z oblasti južnej Ázie. Postupom času sa vplyvom zmeny klímy a spôsobu predácie bizóny zmenšovali až do dnešnej podoby. Bizón má v zime dlhú, huňatú a tmavohnedú srsť, ktorá je v lete kratšia a svetlejšia. Samce sú o niečo väčšie ako samice, dosahujú výšku až 2 metre, dĺžku 4 metre a váhu až 1000 kg. Majú krátke, zahnuté rohy, ktoré používajú na obranu a v boji o spoločenské postavenie.
Bizón je býložravec, živí sa trávou a ostricou. Denne sa približne 2 hodiny pasie, prežúva a odpočíva, zvyšok dňa sa presúva na nové pastviny.
Život v stáde a obrana
Bizón je stádové zviera, pričom hlavným účelom života v stáde je bezpečnosť. Výhoda veľkého počtu zvierat spočíva v efekte "rozriedenia" pozornosti predátora. Mladí býčci do približne 3 rokov žijú v kravskom stáde, neskôr sa pripájajú k stádam býkov.
Hlavnou stratégiou bizónov voči predátorom je útek, keďže na širokých pláňach sa nemajú kde ukryť. Bizón je vytrvalý bežec, ktorý pri behu šetrí energiu. Na rozdiel od vysokej zveri, bizóny majú silné predné behy a ľahšie kosti v nohách, čo im umožňuje dlhší krok. Bizóní hrb rozširuje možnosť dlhšieho kroku prednými behmi.
V niektorých prípadoch sa bizóny môžu predátorom postaviť a zaútočiť. Súboje býkov bývajú drsné, narážajú do seba hlavami a snažia sa nepriateľa nabrať na rohy. Často dochádza k vážnym zraneniam.
Najväčšími predátormi pre súčasného bizóna sú vlci a ľudia, ojedinele aj pumy alebo medvede grizzly. Vlčia predácia vrcholí na konci jari a začiatkom leta, pričom hlavnou korisťou sú mláďatá a kravy. Bizóny sa proti vlkom bránia útekom, pričom v čele stáda bežia kravy s mláďatami a býci vzadu. Dospelého býka nie je pre vlkov ľahké zdolať.
Krávy s mláďatami, na ktoré zaútočia vlci, často utekajú k býkom, ktorí ich chránia. Niekedy vytvárajú kravy obranné formácie s mláďatami vo vnútri. Mladí býčci, ktorí sú ešte súčasťou kravského stáda, na vlkov útočia.
Yellowstone Buffalo Stampede Attack!(FATAL)
Reprodukcia a starostlivosť o mláďatá
Bizónia ríja prebieha od konca júla do začiatku septembra. Dominantné samce si počas tohto obdobia udržujú harémy samíc, s ktorými sa pária. Vzhľad býka v čase párenia je dôležitý, hriva na hlave a krku signalizuje fyzické zdravie a vek.
Gravidita samíc trvá 285 dní. Na začiatku jari, keď začína rásť tráva, samica porodí červenohnedé mláďatko, o ktoré sa stará až do narodenia ďalšieho teľaťa. Mláďatá trávia čas s matkou aj s ostatnými mláďatami, hrajú sa, odpočívajú a občas spoločne nasledujú jednu kravu.
Po párení sa býci zotavujú zo zranení, sú chudí a strácajú veľkú časť tuku. Po skončení ríje sa býci oddeľujú od samíc a vytvárajú vlastné stáda. Starí býci, ktorí stratili záujem o párenie, sa oddelia od stáda a žijú osamote.
Bizóny v národných parkoch a rezerváciách
V súčasnosti sa bizóny vyskytujú v národných parkoch, rezerváciách a na súkromných pozemkoch v počte približne 300 000 jedincov. V minulosti boli chované aj v Zoo Bojnice, no chov bol ukončený kvôli tuberkulóze. V súčasnosti sa ich chovu venuje Zveropark v Revišťskom Podzámčí.
Zaujímavosťou je historický chov v Tatranskej Javorine, kam sa na prelome 19. a 20. storočia doviezlo 43 bizónov, zubrov a ich krížencov. Ďalší chov vznikol na panstve v Remetských Hámroch, kam boli priamo z Ameriky dovezené dva bizóny.
Šerifovia parku vydali varovanie pre návštevníkov, aby sa k zveri nepribližovali a dávali jej priestor. Dodržiavanie týchto pravidiel je kľúčové pre bezpečnosť návštevníkov aj samotných zvierat.