Ako vyrobiť potkanovi pelech

Potkany ako domáci miláčikovia

Potkany si aj napriek rozporuplným názorom vydobyli svoje miesto medzi domácimi miláčikmi. Predkom dnešného laboratórneho potkana je potkan divoký (Rattus norvegicus berkenhout), ktorý sa vyskytoval v Indii a Číne. Vďaka rozvoju lodnej dopravy v 18. storočí sa rozšíril po celom svete. Dnes si laboratórni potkani našli cestu k našim srdciam a domovom. Je to vďaka ich inteligencii a ochote počúvať. Hovorí sa totiž, že potkany sú naozaj ako malí psíci - naučia sa prísť na svoje meno, spoznajú svojho majiteľa a radi sa s ním maznajú alebo hrajú. Existujú aj potkanie výstavy a dá sa s nimi súťažiť aj v obratnosti.

Potkany sú inteligentné a učenlivé tvory, ktoré sa dokonca dokážu čo-to naučiť. Potkan je spomedzi hlodavcov najinteligentnejší. Inteligencia v sebe skrýva napríklad schopnosť premýšľať, schopnosť učiť sa, schopnosť prispôsobovať sa svojmu prostrediu a pod. Toto všetko potkan dokáže, a dokáže byť aj vynaliezavý. Dokáže premýšľať aj takým spôsobom, že čo je výhodné pre neho. Preto k nemu musíme podľa toho pristupovať.

Potkany sú veľmi spoločenské zvieratá a najlepšie sa im žije v pároch alebo skupinkách. S človekom si vybuduje puto - časom si potkan so svojím majiteľom dokáže vybudovať silné puto. Je to veľmi prítulné zviera, ktoré svoju náklonnosť ukazuje aj tak, že svojho majiteľa čistí, olizuje, túli sa k nemu. Je to veľmi kontaktné zviera, ktoré je rado v prítomnosti majiteľa. Potkany potrebujú, aby sa im človek venoval a aby neboli dlho sami.

Potkan je pomerne nenáročné zvieratko a starostlivosť oň zvládne aj začiatočník. Váži 350 až 750 g a je dlhý 18 - 25 cm s 15 - 20 cm chvostom, pričom samičky bývajú menšie. Vo svojom prirodzenom prostredí žijú potkany v kolóniách, kde mávajú početné potomstvo. Potkany, ktoré sa chovajú ako domáci miláčikovia, však nie sú divé potkany, ale laboratórne. Tieto zvieratká sa v druhej polovici 19. storočia začali používať na rôzne experimenty v laboratóriách, odkiaľ sa spolu s výskumníkmi dostali až do ich domovov a v minulom storočí sa začali chovať aj ako domáci miláčikovia. Dnes už jestvujú viaceré druhy laboratórnych potkanov s rôznymi sfarbeniami srsti a očí.

Potkan je veľmi čistotný. Dokáže sa naučiť jednoduché triky. Je to nočný tvor - potkan je aktívny hlavne večer a v noci, nie počas dňa. To znamená, že kým budete v práci alebo v škole, pre potkana je to čas spánku, no večer potrebuje byť aktívny.

Potkan sa v priemere dožíva 2 až 3 roky, je preto nutné počítať aj s relatívne skorým lúčením.

Niektorí majitelia potkaníkov-začiatočníci chybne vyhodnocujú neškodné milé potkanie mláďatkovské šantenie ako bitku. Keď sa potkaniatka klbčia v klbku ako Tom a Jerry, tak to nie je bitka, ale hra. Hra, ktorá je pre ne potrebná, a pri ktorej sa učia svojim budúcim vzťahom. Nechajte ich hrať sa, nezasahujte im do toho.

Pri správne socializovanom, psychicky normálnom potkaňom jedincovi, je veľmi malá šanca, že by pohrýzol svojho majiteľa. Nie je to zviera typu škrečok, ktorý vás pohryzie len tak z princípu, lebo mu dáte do klietky prst. Prvé situácie, kedy by mohlo dôjsť k pohryzeniu, súvisia s tým, ak by ste prudko zobudili dospelého spiaceho potkana s tým, že by ste ho zrazu schmatli. Takto sa to nikdy robiť nemá. V tejto záležitosti stačí z našej strany len trocha základnej empatie. Keby ste vy tvrdo spali, a zrazu vás niekto chytí s úmyslom vás niekam odniesť, tak by ste asi v tej chvíli milí, šťastní a usmiati neboli. Keď si chceme vybrať z klietky zviera, ktoré spí, musíme ho najprv primerane zobudiť, nechať ho prebrať sa, a keď sa prebudí, zorientuje, a začne vnímať, že sme to my, jeho majitelia, tak až potom ho môžeme vybrať. Najlepšie je zobudiť ho ťukaním prstov o plastové dno klietky, popri tom sa mu prihovárať, môžeme rukou zašuchotať niečím v klietke, a dať mu aspoň minútku. Tretia situácia sa týka vysokogravidných samíc, samíc po pôrode a samíc s malými mláďatkami, u ktorých je ochranársky pud voči mláďatám väčšinou silnejší ako všetko ostatné. Pokiaľ sa vyvarujeme týchto situácií, kedy by sme si za pohryzenie mohli vlastne sami, je tu ešte jeden typ hryzenia, ktorý nie je hryzením zlým, ale hryzením dobrým, a nemožno ho ani nazvať hryzením, ale vyslovene hryzkaním. Malé potkanie mláďatká spoznávajú svet okolo seba aj tým, že ho ochutnávajú. Jemne ohryzkávajú aj prsty človeka, a to z viacerých dôvodov. Radi ohryzkávajú aj nechty, hlavne gélové. Mláďatká sú často pažravé ako také malé kyseliny :-), a tak je veľmi pravdepodobné, že prsty človeka ochutnávať budú, či už cez mriežky klietky, keď je ruka v klietke, alebo aj mimo klietky, proste skúšajú, čo by sa dalo zožrať, a práve na prstoch má často človek najrôznejšie pachy, napr. zo svojho vlastného jedla, ktoré chytal, a keďže potkany majú zlý zrak a perfektný čuch, tak v prvom rade vnímajú to, ako naše prsty voňajú, a až potom to, že sú to vlastne prsty. Toto ohryzkávanie je vlastne ontické správanie všetkých mláďat, či už potkaních, psích, mačacích alebo aj ľudských. Tak, ako nie je agresívne dieťa hryzúce gumenú hračku, tak nie je agresívny ani 3-4 týždňový potkaník, ktorý ochutnáva ľudské prsty či nechty. Všeobecne sú potkany veľmi lojálne voči svojmu majiteľovi. Veľa potkanov k cudzím ľuďom ani nechce ísť. Ak sme viacčlenná rodina a chceme, aby náš potkaník mal rád každého z nás, tak je potrebné, aby sa s ním každý člen rodiny hral alebo sa mu inak venoval. Dospelý potkan sa k cudziemu človeku vo väčšine prípadov nadšene nehrnie.

Potkany majú zlý zrak, a keby ste si ho na to naučili, tak v budúcnosti bude pažravo chniapať po všetkom, čo sa strčí cez mriežky klietky alebo sa ich dotkne, či to už bude prst alebo kúsok vášho odevu. Preto, pokiaľ nechcete, aby váš potkan hrýzol všetko, čo sa dotkne mriežok klietky, tak mu nikdy nedávajte jedlo cez mriežky. Stačí to spraviť zo dva-trikrát, a zvieratko si zapamätá, že dobrota prišla cez mriežky. A tak sa mu z toho stane zvyk, ba skôr reflex, nad ktorého vykonaním už ani nebude premýšľať.

Nesmieme mu všetko dovoliť ani zachádzať s ním ako s cukrovou bábikou v rukavičkách, a tiež si nemáme zadovažovať potkana (ani žiadne iné zviera), ak sa ho bojíme alebo ho vlastne ani nechceme, alebo niekto zo spoločnej domácnosti je proti, lebo tým pádom by sa na zvieratko smerovali nejaké ľudské hádky, fóbie, hnev a pod. Pretože zvieratá toto všetko vycítia a potrebujú, laicky povedané, normálnu atmosféru, aby sme im my umožnili vytvoriť si k nám normálny vzťah.

Pri manipulácií s hocijakým zvieraťom, a teda aj s potkaníkom musíme byť, laicky povedané, normálni. Autentickí, sami sebou. Potkan v nás potrebuje mať kamaráta, ale aj „vodcu svorky“. Tým sme, vo väčšine prípadov, automaticky, pretože sme väčší, prinášame potravu, chytáme ho, rozhodujeme o jeho dennom režime. Je však dobré potkaníka pri manipulácií zvykať aj na dominantné gestá, ktorým ho od malička učí aj matka, súrodenci a spomínaný seriózny chovateľ, ktorý so svojimi zvieratami trávi veľa času. Tieto gestá sa robia úplne jednoducho tak, že si potkaníka chytíme do ruky a hladkáme ho prstom po brušku. Stačí aj zo tri sekundy, v rámci hrania sa s ním, keď ho máme vybratého z klietky. Pretože v potkanej reči, podobne ako v psej, je vyššie postavený ten, kto má právo nižšie postavenému dotýkať sa brucha.

Potkaníka tiež treba od malička učiť, že všetko jeho je vlastne naše. Klietka, misky, vybavenie klietky, jedlo na tanieri :-). Je potrebné, aby sme potkaníka od mala učili, že naša ruka v klietke je vec úplne normálna a prirodzená.

Potkaníka musíme tiež správne chytať, aby sme mu nesprávnou manipuláciou nespôsobovali bolesť. Chytáme ho primerane silno a tiež tak nejako prirodzene, sebavedomo, ale nie v zmysle hrubo, ale proste normálne. Bez toho, že by sme nad tým nejako premýšľali alebo robili ohľadne toho nejaké obštrukcie. Je mylné domnievať sa, že keď dáme ruku do klietky, tak nám po nej sám vyjde hore. Toto robí naozaj drvivá menšina potkanov.

Mláďa potkana vo veku 4-5 týždňov má veľkosť asi väčšieho vlašského orecha alebo slivky s chvostom. Chytáme ho jednou rukou tak, aby sme ho uchopili a po obvode objali. Potkany sú zvieratká aktívne, hlavne mláďatká, a to rovnako samčekovia aj samičky. Nie je to statické zvieratko ako napr. morča, ale lozivý tvor, ktorý sa svojimi tenučkými pazúrikmi udrží aj na našom odeve, asi ako magnetka na chladničke. Potkaníka v ruke nezvierame, necháme ho, nech si na nás nájde takú polohu, aká mu vyhovuje, ideálne nech nám napr. sedí na ohnutej paži, môžeme ho nechať zaliezť si aj do rukáva, do vrecka, do kapucne. Čo najviac ho zoznamujeme s našou rukou a s našim hlasom, t. j. s našou prítomnosťou.

Potkaníka chytáme normálne a prirodzene. Nenaháňame ho po klietke, nezdvíhame ho za chvost, nerobíme žiadne obštrukcie, proste si ho zoberieme objatého celou rukou ako orech alebo marhuľu.

Zvieratko učíme na našu ruku v klietke, hladkáme ho, hráme sa s ním.

Potkaníkovi sa venujeme každý deň. Nie je dobré zadovážiť si zviera, a potom ho nechať bezprizorne rásť ako drevo v lese.

Každý potkan má inú povahu. Niektorí sú aj takí, že o spoločnosť ľudí až tak veľmi nestoja. Takým je dobré zadovážiť čím skôr, ešte v mláďatkovskom veku, približne rovnako starého alebo mladšieho kamoša. Aj prostredníctvom toho kamoša si mnohokrát k človeku nakoniec nájdu cestu, lebo predsa len majú v sebe určitú súťaživosť, a keď už nie z čistej lásky, tak aspoň preto, že chcú dostať kúsok syra aj oni, si k tej našej ruke prídu aj tí menej kontaktní jedinci.

Svojim potkaním miláčikom sa venujeme ideálne každý deň. Nemusí to byť zasa nejako dlho, potkanom plynie inak čas ako ľuďom. Sú to tvory súmračné/nočné, takže našu absenciu doma počas dňa nesú úplne ľahko.

Výber potkana

Pokiaľ zvažujete zaobstarať si potkana, najskôr si ujasnite, či bude u vás doma vítaný. Spýtajte sa rodiny, či všetci členovia domácnosti súhlasia s jeho obstaraním a či sa v domácnosti nevyskytuje nejaká alergia. Často sa stáva, že sa ľudia zbavujú potkanov, pretože nezvládli ich výchovu, alebo sa rodina postavila proti.

Je veľký rozdiel, či chovateľ poníma svoje odchovy ako miláčikov a členov rodiny a venuje starostlivosti o svoje zvieratá značný čas aj finančné prostriedky, alebo či ich berie iba ako krmivo pre plazy, resp. uprednostňuje kvantitu pred kvalitou. Je potrebné si potkaníka, ktorého chceme do úlohy domáceho miláčika, zadovážiť od chovateľa, ktorý sa svojim odchovom od mláďatkovského veku venuje.

Zvieracie druhy:

• Potkan Standard: Má zo všetkých druhov najtypickejšie fyzické charakteristiky podobné divému potkanovi.
• Bristle Coat: Tento druh potkana má štetinkovú štruktúru kožuchu, na dotyk je cítiť ako štetiny kefy. Za mlada sú štetinky stočené, no v dospelosti sú rovné.
• Dumbo: Potkan Dumbo je pomenovaný podľa rozprávkovej postavičky, slona Dumba s veľkými ušami. Tento potkan má uši usadené nižšie a sú o čosi väčšie, než u ostatných druhov.
• Rex: Tento druh potkana sa líši svojou srsťou. Podobne ako iné zvieratá pod označením Rex aj potkany sú charakteristické zvlnenou, kučeravou srsťou, ktorá pôsobí drsne, strapato.
• Sphynx: Označením Sphynx sú charakteristické druhy zvierat bez srsti, čo platí aj pre potkany. Keďže ich telo nie je pokryté žiadnou srsťou, ktorá by ich chránila pred chladom, sú náchylnejšie na ochorenia. Je potrebné držať ich v teple a mimo prachového prostredia, keďže oči nemajú chránené mihalnicami.
• Dwarf: Dwarf alebo trpasličí potkan je veľmi obľúbeným druhom, keďže ide o malinkého potkana, ktorý predstavuje asi tretinu rozmerov štandardného potkana.

Potkan sa považuje za spoločenské zviera, preto je potrebné zaobstarať mu kamaráta rovnakého pohlavia, aby sa nenudil. Pri výbere sa rozhodnite, či chcete skôr pokojnejšieho jedinca - to bývajú väčšinou leniví a maznaví samčekovia.

Kde kúpiť potkana:

• Zverimex: Najjednoduchšie je kúpiť potkana z obchodu zverimexu, kde sú dostupné stále, netreba na nič čakať, a dajú sa zakúpiť za primerané ceny. Potkany odtiaľ však bývajú plaché, nezvyknuté na ľudský kontakt, môžu byť až agresívne.
• Hobby chovateľ: Inzeráty o predaji potkana nájdete každú chvíľu na rôznych stránkach.
• Chovná stanica: Potkany z chovných staníc môžu byť síce drahšie, ale sú zaručene zdravšie, zvyknuté na ľudí. Ich zdravotný stav sa kontroluje a dostanete aj preukaz pôvodu, z ktorého sa dozviete, ako bol potkan krížený.

Potreby potkana v klietke

Predtým, než si potkana domov prinesiete, mu pripravte vhodný domov pozostávajúci z klietky, podstielky a hračiek, ktoré ho zabavia, keď nebudete doma.

Klietka:

• Klietka pre dvoch jedincov by mala merať minimálne 60 x 40 x 50 cm, samozrejme čím bude väčšia, tým lepšie.
• Pre jedného potkana by mala mať rozmer aspoň 60 x 30 x 60 cm, pre 2 - 3 potkanov 80 x 50 x 80 cm.
• Klietka musí mať pevnú mrežu s rozostupmi do 1,5 cm. Príliš veľké rozostupy by poskytovali ľahkú príležitosť na útek.
• Klietka má byť pre potkana skutočným domovom, v ktorej bude mať možnosť šplhať a nenudiť sa, preto by mala mať poschodia.
• Klietka nesmie byť umiestnená v prievane, teda treba sa vyhnúť miestam ako pod oknom, pri dverách, v chodbe či vo vstupnej hale.
• Nesmú na ňu priamo dopadať slnečné lúče a potkanov domov treba chrániť aj pred rušným a hlučným prostredím, napr. ako v obývačke pri telke.
• Ideálna teplota je 18 - 24 °C. Klietka musí byť umiestnená vo vnútri, nikdy nie vonku, kde by bolo príliš chladno.

Podstielka:

• Podstielka je dôležitou súčasťou klietky, rozprestrie sa po dne klietky, kde vytvára mäkký povrch absorbujúci moč.

Vybavenie klietky:

• Okrem podstielky, misky na potravu a napájačky by malo vybavenie obsahovať hračky a výbavu, ktoré potkana počas dňa zabavia.
• Laná, rebríky a preliezky: Zavesia sa a potkan bude môcť prechádzať po poschodiach.
• Hamak: Je to závesné lôžko, v ktorom bude potkan spať. Možno ho zakúpiť alebo vyrobiť z nejakej látky, napr. zo starého trička.
• Domček a úkryty: Potkan potrebuje miesta, kde sa môže ukryť a cítiť sa v bezpečí.
• Koleso na behanie: Koleso nepatrí vôbec k nevyhnutnej výbave, ale môžete po ňom siahnuť. Slúži na to, aby si potkan zacvičil a zabavil sa napr. pri behaní. Pri výbere kolesa na beh, je lepšie vybrať taký, ktorý nemá sieťku, kde sa môže potkanovi zaseknúť noha. Pevné kolesá sú určite uprednostňované pred mriežkovými. Potkany zvyčajne vyžadujú kolieska s priemerom 28 cm. Niektoré kolieska je možné zavesiť z hornej alebo bočnej strany klietky. Pri hraní s loptou na cvičenie vždy dohliadajte na svojho domáceho maznáčika, aby ste sa uistili, že nie je zranený a že je skutočne na bezpečnom mieste. Uistite sa, že chrbát potkana je rovný a nie klenutý, keď beží na kolese. Myši milujú behať v noci, pretože sú nočné, takže sa uistite, že je vaše koleso tiché a umiestnené dostatočne ďaleko od vašej spálne, aby vás nerušilo.

Pri výbere vybavenia do klietky myslite na to, že všetko je potrebné čistiť, preto by sa jednotlivé predmety mali dať čistiť ľahko a dôkladne. Klietku by ste mali čistiť 2 - 3x do týždňa. Treba vymeniť podstielku a očistiť jednotlivé prvky v klietke.

Hračky pre potkany

Dekoratívne potkany sú veľmi inteligentné zvieratá, a preto potrebujú zaujímavé klietky a hračky.

• Tunely: Potkany a myši od prírody vytvárajú a používajú nory alebo tunely. Môžete poskytnúť hotové tunely alebo ich nechať urobiť sami. Môžete si kúpiť alebo vyrobiť plastové tunely a umiestniť ich do klietky, zavesiť na nerezové vešiaky. Môžete si vytvoriť vlastné modely tvarov a vytvoriť celú sieť bludísk. Plast sa ľahko čistí.
• Lezecké hračky: Rebríky, laná, konáre, rúry, hojdacie siete a iné predmety môže vašej obľúbenej myši alebo potkanovi poskytnúť mnoho spôsobov, ako vyliezť. Môžu byť pripevnené k hornej a bočnej časti klietky, aby sa výrazne zväčšila plocha hracej plochy v klietke.
• Hračky, ktoré budú potkany a myši hrýzť s potešením: Drevené kocky by napríklad mali byť v klietke domáceho potkana a myši, aby ich mohli hrýzť. To je nevyhnutné pre zdravie zubov, pretože ich zuby stále rastú a je potrebné ich neustále čistiť a brúsiť. Žuvacie hračky môžu byť vyrobené z dreva alebo lepenky. Brúsne hračky... Myši a potkany milujú brúsenie mäkších materiálov, ako je toaletný papier a slama.
• Hračky na „tlačenie a prenášanie“: Mnoho potkanov má rado malé hračky, ktoré môžu nosiť alebo tlačiť. Plastové guľôčky s malým zvončekom vo vnútri sú napríklad skvelou hračkou pre vášho potkana. V žiadnom prípade nedávajte svojim obľúbeným hlodavcom hračky vyrobené z mäkkej gumy, potkan ich môže rozhrýzť a prehltnúť malý kúsok, čo spôsobí nepriechodnosť čriev.
• Chodiace hračky: Vo voľnej prírode trávia potkany a myši väčšinu svojho bdelého času hľadaním potravy. Okrem iného, oplatí sa poskytnúť duševnú stimuláciu vašim domácim potkanom alebo myšiam tým, že schováte do jedla, napríklad špeciálnu hračku. Existuje veľa hračiek na kŕmenie vtáčikov, ktoré možno použiť aj s hlodavcami, ako sú napríklad kúsky bambusu. Do bambusu môžete vložiť jedlo a sledovať, ako ho odtiaľ váš hlodavec dostane.

Pred kúpou drahých hračiek pre myši a potkany hľadajte doma zvyšky roliek toaletného papiera, rolky papierových utierok alebo malé polená vyrobené z neošetreného dreva. Potkany milujú žuvanie a šplhanie po týchto veciach. Pred podaním akejkoľvek hračky svojmu miláčikovi sa uistite, že je neškodná.

Výroba vlastných hračiek a pelechov:

• Takmer akýkoľvek domček alebo hračku pre obľúbeného hlodavca si môžete vyrobiť sami doma. Hlavná vec je používať prírodné materiály a dbať na to, aby sa vášmu miláčikovi nič nemohlo zraniť.
• Ak chcete vyrobiť džínsový povrazový rebrík, nastrihajte dlhé pásy zo starých džínsov a otočte ich do dlhých pásikov, ktoré budú slúžiť ako bočné sponky pre rebrík.
• Košíky môžete zavesiť a naplniť látkou, alebo dovnútra vložiť malý koberček, aby bol prístrešok mäkší a pohodlnejší. Ak vaše potkany radi niečo hryzú a žuvajú, uistite sa, že materiál, z ktorého je košík vyrobený, je bezpečný pre zdravie vášho domáceho maznáčika.
• Originálny krásny domček si môžete vyrobiť aj sami. Nafúknite balón na správnu veľkosť. Ďalej potrebujete lepidlo, ktoré sa musí zneškodniť zmiešaním vody s múkou. Prúžky bieleho papiera sú narezané, každý pásik je ponorený do pripraveného lepidla a aplikovaný na nafúknutý balón. Po úplnom vysušení môže balónik prasknúť a odstrániť ho z plavidla. Vystrihnite veľký vstupný otvor. Môžete tiež rezať ďalšie dvere a okná. V hornej časti je možné urobiť malý otvor na zavesenie domčeka zo stropu klietky. Takýto originálny domček môžete vyplniť pokrčenými pásikmi látky alebo papiera, aby bolo hniezdočko pohodlnejšie.

Potrava a pitný režim

Potkan je všežravec, a preto potrebuje pestrú stravu. Podávajte mu špeciálne kŕmne zmesi, stravu mu môžete prilepšiť aj čerstvou zeleninou a ovocím. Potkana ale zbytočne neprekrmujte a dávajte pozor na jeho váhu. V potkanej strave nesmie chýbať minerálny kameň. Ako všetkým hlodavcom, aj potkanom dorastajú zuby celý život, preto si ich potrebuje často obrusovať. S minerálnym kameňom sa aj zabaví.

Strava potkana by sa mala skladať zo 75 - 80 % sacharidov, 15 - 20 % bielkovín a 5 % tukov. Sacharidy získate z obilnín, ovocia a zeleniny, bielkoviny a tuky z orieškov a mäsa. Stravu potkana môžete vyskladať predovšetkým zo zmesí, ktoré zakúpite v špecializovaných predajniach, a dopĺňať ju o čerstvé ovocie, zeleninu, varené mäso, semienka a orechy. Kúpne zmesi sa budú skladať z granuliek, rôznych obilnín a semienok, ktoré sú namiešané vo vyvážených pomeroch. Často sú doplnené aj o vlákninu a vitamíny a minerály, ktoré potkan potrebuje.

Niektoré potkany si vedia svojich majiteľov vycvičiť, keď odhalia ich slabosť, že im stále dávajú nejaké nové sústa potravy bez toho, že by najprv zožrali to, čo už majú v klietke. Keď si majiteľ potkaníka takto rozmazná, tak inteligentný potkan sa ľahko stane vyberavým v jedle, a človek si tým zbytočne skomplikuje kŕmenie, pretože jeho miláčik bude zrazu príliš prieberčivý. Ale vina bude na strane majiteľa. Takže platí zásada - nedávať potkaníkovi stále nejaké pochúťky, a že sa má zožrať to, čo má v miske. Potkan si musí jedlo vážiť, a nebrať ho ako samozrejmosť. Preto ich kŕmime 2 x denne, ráno a večer. A ak by niečo dostali medzitým, má to byť naozaj iba maličká pochúťka. Potkany nesmú byť stále v potravinovom prebytku, jednak to vedie k nežiaducej nadváhe, a potom aj k prieberčivosti. Jedlo musí byť niečo, čo je na prídel, a na čo sa tešia.

Aj keď je potkan všežravec, niektoré druhy potravín by preň mohli byť nebezpečné. Potkan získava tekutiny v podobe potravy, ktorú príjme, ale aj vody, ktorú pije. Tú potrebuje mať vždy čistú a každý deň novú, pretože aj v špinavej vode sa môžu množiť baktérie a mikroorganizmy, z ktorých by mohol potkan ochorieť. Z toho dôvodu sú vhodnejšie napájadlá než misky na vodu, pretože do tých sa ľahko dostane jedlo, špina, resp. si potkan môže vodu povylievať. Čo sa týka množstva, potkan má za deň vypiť 10 ml na 100 g svojej hmotnosti, teda asi 40 - 60 ml denne. Podávať môžete vodu priamo z vodovodu, avšak tam môže byť problém v obsahu chlóru.

Zdravotné problémy a typy potkanov

Aj keď jednotlivé druhy domácich potkanov sa od seba vďaka selektívnemu rozmnožovaniu líšia, všetky pochádzajú z toho istého druhu potkana, potkana hnedého (Rattus Norvegicus). V rámci druhu sa tieto potkany líšia fyzickými charakteristikami, ako farbou očí a srsti, druhom kožucha alebo veľkosťou či tvarom uší.

Aj potkan trpí zdravotnými problémami. Pri chove potkana treba počítať so zdravotnými problémami.

Potkany a iné zvieratá

Potkan je spoločenské zviera, preto je potrebné zaobstarať mu kamaráta rovnakého pohlavia, aby sa nenudil. Potkany chováme vždy len s potkanmi. Bolo by úplne nesprávne chovať ho v jednej klietke napr. so škrečkom, morčaťom alebo vtáčikom. Navyše dospelý potkan je lovec. Nie je to bylinožravec ako napr. morčiatko alebo králik, ale je to všežravec, ktorý vie aj loviť.

Problém môže nastať, ak máte doma iných hlodavcov a podobné zvieratá (škrečkov, myši, morčatá, zajace či degu). S inými hlodavcami nevychádzajú, mohlo by dôjsť k napádaniu, avšak zvyknú si napr. na morčatá.

tags: #ako #vyrobit #potkanovi #pelech