Keď si priveziete domov šteniatko alebo odrasteného psíka z útulku, akonáhle sa u vás zabýva a trochu si zvykne na nové prostredie, je potrebné začať s postupným výcvikom. Iba vycvičený a poslušný pes vám bude spoľahlivým parťákom, ktorého so sebou môžete vziať do lesa aj do spoločnosti. Cvičiť psa vyžaduje disciplínu a trpezlivosť zo strany ľudí. Keď sa výcvik nedarí, chyba zväčša nie je v psíkovi, ale v nás, akokoľvek ťažké je si to priznať. Dávajte svojmu psovi jasné pokyny. Pes musí rozumieť tomu, čo po ňom chcete. Vyberte si, aké povely mu budete dávať a nezamieňajte ich. Odmieňajte a chváľte. Pokiaľ sa psovi podarí zvládnuť pokyn, pochváľte ho a odmeňte.
Cvičiť psíka by mal vždy len jeden člen domácnosti, ktorý bude mať pozíciu „vodcu“ svorky. Cvičte vždy len niekoľko minút v kuse. Domáce prostredie, ktoré psík pozná, je vhodné pre započatie výcviku. Cvičte psa postupne. Začínajte s jednoduchými pokynmi a cvikmi, pokiaľ ich psík zvládne, postupujte ďalej. Buďte trpezliví. Vhodné je psa socializovať. Neváhajte využiť výcvikové obojky. Platí, že zhruba do 4 mesiacov by sme nemali šteňa príliš zaťažovať. Psík rastie, vyvíja sa a nadmerná záťaž by mu mohla spôsobiť komplikácie.
Základné povely a ich postupné zvládanie
Povel „ku mne“ začnite preto cvičiť už v útlom veku šteniatka. Najskôr psíka oslovte, získajte jeho pozornosť a následne pridajte pokyn. Urobte najskôr len zopár krokov od psíka, oslovte ho a pridajte pokyn. Keď za vami príde, odmeňte ho, aby vedel, že všetko urobil správne. Vzdialenosť predlžujte. Keď k vám psík na zavolanie príde, nikdy ho nekarhajte za niečo, čo urobil pred tým. Nespojí si totiž tieto súvislosti. Psa ihneď po privolaní nepútajte, ale najskôr ho odmeňte a pohladkajte.
Asi od 4. mesiaca by sme mali začať s výcvikom dôležitého povelu - chôdze pri nohe. Tá sa trénuje najskôr na vodítku a potom bez vodítka. Pes by mal ísť ideálne na voľnom vodítku a nemal by ťahať. Pozor, vždy trénujeme chôdzu pri ľavej nohe! Najskôr si psíka zavolajte k sebe. Pridajte povel k nohe a nasmerujte ho tak, že ho zozadu okolo nôh pritiahnete k svojej ľavej nohe. Tento proces niekoľkokrát opakujte a vždy psíka pochváľte a odmeňte, pokiaľ poslúchne. Psíka potom môžete pripnúť na vôdzku a začať trénovať chôdzu pri nohe. Opakujeme povel „k nohe“ a pomocou vôdzky korigujeme jeho chôdzu. V ideálnom prípade by mal psík následne po čase prestať potrebovať vôdzku a poslušne kráčať pri našej nohe.
K celkom základným povelom, na ktoré by mal pes reagovať, patrí „sadni“. Psa oslovte, pridajte povel „sadni“. Pokiaľ stojí, môžete mierne zatlačiť na jeho zadok a ukázať mu tým, čo máte týmto povelom na mysli. Pochváľte ho a odmeňte. Potom zasa opakujte. Naučiť psa povel sadni, nie je zložité. Okrem povelu "sadni" by malo šteňa zvládnuť aj povel „ľahni“. Ten je už náročnejší, no rozhodne patrí k základnému výcviku, ktorý môžete zvládnuť. Tento povel nadväzuje na pokyn „sadni“, takže by ste s jeho učením mali začať až v dobe, keď má psík zvládnutý predchádzajúci povel.
Povely „zostaň“ a „miesto“ sú tiež dôležité. Psa najskôr usaďte povelom „sadni“ a potom pridajte pokyn „zostaň“. Odíďte niekoľko krokov od psíka. Pokiaľ čaká, privolajte ho k sebe a poriadne ho pochváľte a odmeňte. Postupne vzdialenosť aj čas privolania predlžujte. Povel „zostať“ udržiava psa na mieste, kým mu povel neudeľujete inak. Na povel „zostaň“ vystrite dlaňou ruku dopredu a nesmiete psa ťahať naďalej, aby bol pri vás. Pri poveli „miesto“ pošlite psa na vopred určené miesto (napríklad na peleš). Keď na ňom zostane, odmeňte ho.
Aport, štekanie a prekážky
Povel Štekaj sa musí začať cvičiť už u šteniatok. Ak sa nacvičuje tento povel so skupinou psov, treba dávať pozor na to, že sa ostatní môžu rozštekať. Pri aportovaní začnite u šteniat. Psovod dáva psíkovi povel „Pusť!“ a berie psíkovi predmet. Potom ho hodí na malú vzdialenosť a vyzve psíka „Aport“, aby predmet priniesol. Pokiaľ pes po uchopení nedôjde, pomôžte mu finálnym dohľadom. Väčšina psov sú dobrí aportéri a nie je problém ich aportovanie naučiť.
Chôdza po prekážkach je užitočná nielen pre motoriku, ale aj pre istotu psa v nezvyklom teréne a pre posilnenie vzťahu s paddom. Začnite kladinou. Kladinu je vhodné učiť čo najskôr. Pes nesmie z kladiny spadnúť; koordinačné a pozitívne posilnenie vedú k sebavedomému pohybu. Ak zareaguje na dosku, vybehnite spolu hore a pochváľte. Nezabúdajte na odmenu a na to, aby ste psa vždy doviedli až do konca.
Tipy a pravidlá pre efektívny výcvik
- Odmena je kľúčom k motivácii. Používajte pozitívne odmeny - pochvalu, pohladenie, hračku alebo maškrtu. Odmenu podajte do 5 sekúnd po prevedení cviku.
- Kúzlo úspechu spočíva v dôslednosti: používajte vždy rovnaké povely, gestá a tón hlasu. Namiesto synonym môže viesť k zmäteniu psa.
- Začínajte v tichom prostredí, postupne zvyšujte rušenie a učte povely v rôznych situáciách a prostrediach.
- Krátke, pravidelné tréningy sú efektívnejšie než dlhé a vyčerpávajúce sedenia. Ideálne 5-15 minút.
- Jednotný vodca a jednoriadny prístup k výcviku pomáhajú zamedziť dezorientácii psa. Preto cvičte privilégrovaný člen domácnosti a jasne definujte pravidlá.
- Maškrtu používajte s mierou a vždy ju dávajte až po prevedení cviku. Hra a iné formy odmien sú tiež vhodné, ale nedávajte ich pred cvikom.
- Buďte pokojní a vyhýbajte sa frustrácii. Ak výcvik nefunguje, skúste to znova nabudúce a s novou stratégiou.
Najdôležitejšie pravidlá sú: dôslednosť, pozitívne posilňovanie, trpezlivosť a bezpečné prostredie. Základné povely ako „sadni“, „ľahni“, „zostaň“, „ku mne“ a „k nohe“ tvoria jadro, ktoré umožňuje bezpečnú a bezproblémovú spolužitie psa s človekom. Výcvik môže byť zábavný a prospešný pre obe strany, keď ho vedieme s pozornosťou na potreby psa a jasnou komunikáciou.
