Váš pes chce ďalšiu odmenu. Šteká na vás, jeho prenikavý hlas rezonuje vo Vašich ušiach ako nechty po tabuli. Píšete na počítači a Váš pes chce, aby ste mu hodili milovanú tenisovú loptičku. Neustále pošťuchuje do Vašej ruky so svojou obľúbenou žltou guličkou pevne chytenou medzi zubami a keď sa ho snažíte ignorovať začne po Vás búchať labkou. Váš pes potrebuje ísť von a Vy počujete, ako škriabe na zadné dvere, pridáva nový vzhľad na nedávno premaľovanú vchodovú zárubňu. Toto všetko spadá do skupiny „dožadujúceho“ správania sa, ktoré je u psičkárov často považované za otravné a neprimerané.
Psie „dožadujúce“ správanie sa je úsilím psa komunikovať s Vami o svojich potrebách. Jeho narastajúce „dožadujúce“ správanie je spôsobené tým, že nedostáva to, čo chce. Predstavte si, ako frustrujúce musí byť pýtať si niečo dookola a niekto úmyselne ignoruje Vaše požiadavky. Keď sa nad tým zamyslíte, je to skutočný zázrak nášho unikátneho vzťahu so psím druhom, že sú schopní tak efektívne s nami komunikovať a my s nimi. Znamená to však, že máte vždy dať psovi všetko, čo si zapýta? Ani v najmenšom. Znamená to, že potrebujete Vášmu psovi dať prijateľnú formu komunikácie o tom, čo chce a potrebuje. A tiež musí byť absolútne jasné, keď nie ste ochotný alebo schopný dať psovi to, čo chce.
Poďme sa pozrieť, ako táto komunikácia môže fungovať pri dožadujúcom správaní sa, ako je škriabanie na dvere, hrabanie, šťuchanie nosom, štekanie, ... Veľa psov sa naučilo toto správanie ako spôsob komunikácie s ľuďmi v prípade, že potrebujú ísť von na potrebu, alebo len jednoducho chcú ísť von. Pár rokov dozadu som večerala s priateľkou, ktorej austrálsky dobytkársky pes Ranger škriabal na dvere vždy, keď chcel ísť von alebo dnu. Doslova každé 3 minúty počas celej večere. To nie je možné, aby to pes robil tak často, ale klobúk dole pred mojou priateľkou, ktorá zakaždým pokojne vstala, pustila psa von - dnu vždy, keď chcel. Vskutku otravné, ale ona ani raz nezvýšila hlas, ani neodmietla žiadosť jej psa.
Niekoľko rokov dozadu psia tréningová obec prišla s myšlienkou naučiť psa zazvoniť na zvonček vždy, keď chce ísť von. Toto zachránilo tisícky dverí od poškodenia. Ľudia, ktorí naučili ich psa tomuto správaniu, môžu teraz pyšne vyhlasovať, že ich pes vie zvoniť na zvonček. Zvonček sám o sebe však nezabráni častým požiadavkám psa. Niektorí ľudia poznajú, kedy ich pes naozaj potrebuje ísť na toaletu a nereagujú. Ak zvonec zvoní a oni vedia, že pes ich chce okabátiť a ísť von len tak. Riskujú však frustráciu na strane psa, ako aj možnosť chyby, ktorá bude mať za následok, že psa nepustíte von, ak naozaj bude potrebovať ísť.
O keby ste však naučili psa dva rôzne typy zvonenia. Jedno, ktoré bude znamenať „potrebujem ísť na toaletu“ a druhé „chcem ísť von a hrať sa“. A to sú koniec koncov dva odlišné typy správania sa. Môžete vybrať zvončeky s odlišnými zvukmi alebo tzv. buzzer. Dôležité je však, aby ste psa naučili aktivovať zvončeky pomocou packy alebo ňufáku. Povedzte: „Ideme cikať?“ a povzbuďte psa, aby zazvonil na zvonec. Zvuk dostal teda slovné označenie a vy môžete ísť psa vyvenčiť von (Aby ste sa uistili že naozaj vykonáva potrebu. Vykoná, chválite, odmena).
A potom psa odveďte opäť do domu. Keď to psovi už ide bez problémov s Vami, umiestnite zvonec k dverám pri ktorých sa pýta na toaletu. To isté sa týka aj zvonca na hranie. Hláška k zvoneniu môže znieť: „Chceš sa hrať?“. Keď zazvoní na zvonec, zoberte psíka von a pohrajte sa s ním jeho obľúbenú hru. Keď už máte zvládnuté, ako sa má pes pýtať von, je na čase nainštalovať „off“ vypínač. Pokiaľ pes zazvoní, že sa chce ísť von hrať, môžete ho pustiť von, alebo pokiaľ si myslíte, že už bol von dosť, použite vetu: „Teraz nie!“, „Potom!“ , „Za chvíľu!“, „Neskôr!“
Psy štekajú z viacerých príčin, ale keď štekajú na Vás s „tým pohľadom“ v ich očiach, je to zvyčajne pretože niečo chcú. Toto správanie môže byť obzvlášť nevítané, pretože opakujúce sa štekanie môže byť celkom otravné - ako pre vás, tak aj pre vašich susedov. Ak chcete naozaj tento spôsob správania zmeniť, budete musieť svojho psa naozaj sledovať aby ste mohli efektívne posilniť nový spôsob „pýtania si“ po väčšinu času. Pokiaľ to tak nespravíte, je vysoko pravdepodobné, že sa vráti k starému dobrému štekaniu, štuchaniu nosom a packou - pretože to po väčšinu času celkom dobre fungovalo.
Je ťažké ignorovať psa ktorý Vám šteká priamo do tváre, alebo neustále strká do ruky. Tých možností je oveľa viac. Akýkoľvek konkrétny trik, ktorý psa naučíte špeciálne pre účel, že od Vás niečo chce a bude ho robiť namiesto štekania, packovania, a strkania ňufákom bude účinný avšak len vtedy, ak budete trvať na jeho vykonaní namiesto doterajšieho spôsobu. Počas učenia ignorujte akýkoľvek zo starých spôsobov, aby toto nechcené správanie mohlo odznieť. Rátajte aj s tou možnosťou, že nechcené správanie sa môže zhoršiť pretože pes nebude hneď dostávať to, o čo žiada. Pes nemôže vždy dostať to čo chce. Hranicou je, keď dostanete od psa správanie, ktoré chcete a snažíte sa ho posilniť. Ak váš pes robí veci, ktoré sa Vám nepáčia resp. nepáči sa Vám spôsob ako si ich pýta, pomôžte mu naučiť sa, ako s vami komunikovať efektívne čím predídete frustrácii na oboch stranách. Koniec koncov je to však na Vás nájsť vhodnejší spôsob ako pomôcť psovi kontrolovať jeho výstupy a správať sa zdravo.
Praktické kroky na zvládnutie dožadujúceho a štekania
- Definujte jasné komunikačné pravidlá. Pes by mal vedieť, čo môže a čo nie je prípustné, a učte ho na základe pozitívnej posilňovania.
- Naučte psovi špeciálne triky pre požiadavky namiesto štekania (napr. „sadni“, „miesto“, „pusť“, „k nohe“). Odmeňujte, keď sa správa žiaducim spôsobom.
- Vytvorte dve odlišné signalizácie pre toaletu a pre hru (zvončeky, buzzer). Uistite sa že pes aktivuje zvončeky packou alebo ňufákom.
- Pri zvládaní agresívneho správania identifikujte spúšťače a vyhnite sa im. Zaveďte desenzibilizáciu a tréning vedenia s odborníkom, ak je to potrebné.
- Používajte „off“ vypínač na kontrole nad reakciami a postupne zvyšujte čas vystavenia spúšťačom vo vedenom tréningu.
Pes je zviera s veľmi bohatou škálou emócií a reakcií. Rôzna povaha, úroveň agresie alebo rozrušenia sa vyvíja v závislosti na vzťahu s majiteľom a prostredím. Dbajte na to, aby ste poskytli psovi primeranú fyzickú aj psychickú aktivitu a pravidelný tréning. Správne zvolený výcvik naučí tvojho psa, ako má s tebou komunikovať vždy keď o niečo žiada. Pes si obvykle rýchlo nájde chovanie, ktorým dokáže o niečo požiadať a odmena za pokojné správanie posilní želané návyky.
Okrem toho je dôležité rozvíjať pozitívnu atmosféru a sebadôveru majiteľa. Psí trenér môže pomôcť navodiť situácie, v ktorých pes reaguje agresívne, nacvičovať alternatívne správanie a postupne viesť psa k vhodnému správaniu v rôznych situáciách. Navštívte pseiu školu alebo tréning proti agresii a pracujte na základných príkazoch, ktoré posilnia vzťah a bezpečie všetkých zúčastnených.
V prípade potreby hlbšieho zásahu sa odporúča spolupráca s odborníkom: psí behaviorista, tréner psov alebo terapeuta problémových psov. Nebojte sa využiť pomoc - je to ukážka odvahy a zodpovednosti za svojho psa. So správnym prístupom môžete zmeniť agresívne správanie na priateľské a vyrovnané správanie v rodine.
Tabuľka: Kľúčové stratégie na zvládnutie dožadujúceho správania
| Situácia | Riešenie | Odmena |
|---|---|---|
| Pes šteká na príkaz „pýtam sa“ | Ignorovať staré návyky, učiť nový signál | Pripevnená odmena za nové správanie |
| Pes šteklí a tlačí na ruku | Presmerovanie na pomocný signál (napr. sadni) | Okamžitá pozitívna odozva |
| Pes chce ísť von na toaletu | Zvonička alebo buzzer, jasné povely | Chvála a odmena po vykonaní potreby |
Pes potrebuje vedenie a jasné pravidlá. Koniec koncov, každý pes túži po vedení od svojho pána.