Entlebušský salašnícky pes: Inteligentný, oddaný a plný života

V ríši psov existuje jedinečný hrdina, ktorého statočnosť a oddanosť sú porovnateľné len s jeho neodolateľným vzhľadom. Entlebušský salašnícky pes, známy aj ako "Entlebucher," je pokladom medzi plemenami, ktorý sa môže pochváliť nielen výnimočnými pracovnými schopnosťami, ale aj bezhraničnou láskou k ľuďom.

Entlebušský salašnícky pes, trojfarebný "smejúci sa pes" zo švajčiarskych Álp, je robustný a odhodlaný hýbateľ dobytka. Je to jedinečný pes s osobitou povahou. Tento parťák má srdce veľké ako Alpy, a jeho vtipná povaha mu dáva zvláštne miesto v srdci mnohých majiteľov. Tento pes je nielen chytrý, ale aj nápaditý a plný energie. Jeho životným cieľom je urobiť každý deň zaujímavým a plným dobrodružstva. Je tiež veľmi oddaný a loajálny svojej rodine. Môže byť trochu tvrdohlavý, ale to len preto, že vie, čo chce, a je ochotný za tým ísť až do konca. Celkovo sa dá povedať, že je tento chlpatáč nielen výborným psom na prácu na farme, ale aj skvelým spoločníkom pre aktívne rodiny, ktoré si rady užívajú život so smiechom a radosťou.

História a pôvod

Entlebušský salašnícky pes, často nazývaný tiež Entlebucher Sennenhund, má bohatú históriu, ktorá siaha až do alpského regiónu Švajčiarska. Títo psi boli pôvodne chovaní ako pracovné a pastevné plemená v oblasti Entlebuch, čo je malebná časť Švajčiarskych Álp. Títo odvážni a inteligentní psi boli nenahraditeľní pre tamojších farmárov, a ich pevná viera v prácu a oddanosť svojim majiteľom sa stala ich význačnými vlastnosťami.

História tohto plemena je dlhú dobu rovnaká ako história appenzellského salašníckeho psa. Predkovia plemena boli využívaní na ochranu stád a majetku rímskych légií v oblasti švajčiarskeho regiónu s názvom Entlebuch. Prvé zmienky o plemene pochádzajú z konca 19. storočia, stále sa ale jedná skôr o predkov plemene. Až v roku 1913 sa objavujú zástupcovia entlebušského salašníckeho psa v dnešnej podobe, teda psa s krátkym chvostom a trojfarebnou srsťou. Takýto pes bol vtedy predstavený na výstave v Langenthale, kde zaujal predovšetkým profesora Heima, a na základe úspechu bol do plemennej knihy zapísaný štvrtý zástupca salašníckeho psa vo Švajčiarsku. Štandard sa postupne vyvíjal a menil, konečná podoba plemena bola ustanovená až koncom 20. rokov minulého storočia.

Pôvodný domov entlebušského salašníckeho psa leží v údoliach Entlen a malej a veľkej Emme vo švajčiarskych kantónoch Luzerne a Bern. U miestnych roľníkov a pastierov sa preslávil nielen ako pastiersky pes a poháňač stád oviec a dobytka, ale aj ako spoľahlivý strážca a ochranca roľníckeho majetku. V roku 1889 bolo plemeno poprvýkrát spomenuté pod menom „Entlebucherhund“ (entlebušský pes), v roku 1914 bolo prvých päť entlebušských salašníckych psov zapísaných do Švajčiarskej plemennej knihy (SHSB). V nasledujúcich rokoch sa však medzi appenzellským a entlebušským salašníckym psom takmer vôbec nerozlišovalo. Za začiatkom čistokrvného chovu psov stojí hlavne švajčiarsky kynológ Dr. B. Kobler, na ktorého podnet bol v roku 1926 založený švajčiarsky „Klub für Entlebucher Sennenhunde“ (Klub entlebušských salašníckych psov). Napriek úsiliu Dr. Koblera, ktorý začal po prvej svetovej vojne hľadať vhodné chovné psy entlebušského salašníckeho psa, sa plemeno vyvíjalo len pomaly, čo dokazuje malý počet zápisov v plemennej knihe. Napriek váhavému začiatku a opätovným neúspechom v priebehu druhej svetovej vojny sa entlebušský salašnícky pes dokázal presadiť ako samostatné psie plemeno.

Vzhľad

Entlebušský salašnícky pes je svalnatý dobytkársky pes s dlhým chrbtom, ktorý v ramenách meria od 40 do 53 cm. Majú krátke, robustné nohy, nápadnú čiernu, bielu a pálenú srsť a pozornú, priateľskú tvár. Ently sú známe svojou obratnosťou, rovnováhou a bezhraničným nadšením.

Entlebušský salašnícky pes je zo švajčiarskych pasteveckých psov najmenší. Je stredne veľký a svalnatý. Dĺžka jeho tela je o niečo väčšia ako výška. Na klínovitej hlave má hnedé oči. Jeho srsť je krátka, tvrdšia a lesklá. Svrchnú srsť dopĺňa hustá podsada. Medzi tradičné zbarvenie patrí čierna farba so žltými až rezavými znakmi na hlave a na hrudi, tlapky majú biele znaky. Kohútiková výška plemena dosahuje 40-50 cm.

Spoločným vonkajším prvkom štvorice švajčiarskych salašníckych psov je určite charakteristická trikolóra ich srsti. Čierna základná farba pokrýva trup, krk, hlavu a chvost, a vytvára tak atraktívny kontrast k bielym a hnedočerveným znakom, ktoré sa symetricky tiahnu od čela k hrudníku. „Dvojité oči“, ktoré sú tvorené hnedo-červenými škvrnami na očiach, sú pre tohto salašníckeho psa tiež typické. Na rozdiel od dlhosrstého známeho bernského salašníckeho psa je srsť entlebušského psa krátka a hustá. Tesne prilieha k telu a svojou tvrdou, lesklou štruktúrou zdôrazňuje silnú, svalnatú postavu, ktorá má so svojím neobvykle dlhým chrbtom mierne pretiahnutý formát. Napriek hmotnosti od 20 do 30 kg pôsobí toto plemeno mierne zavalitým dojmom, no je však mimoriadne rýchle a pohyblivé.

Povaha a temperament

Entlebušský salašnícky pes je inteligentný, pracovitý a oddaný pes, ktorý si vyžaduje aktívneho majiteľa a dostatok pohybu. Ak ste pripravení na jeho temperament a energiu, získate verného a neúnavného spoločníka! Je to energický pes, ktorý potrebuje veľa pohybu a vybláznenia. Ak sa začne nudiť a nevybije svoju energiu, začne vymýšľať hlúposti. Nepočítajte s tým, že by sa prispôsobil pokojnému štýlu života. Bežné prechádzky pravdepodobne stačiť nebudú, chce to nájsť športy a aktivity, ktoré vás budú spoločne baviť a dostatočne psa unavia. Je to neúnavný pracant a bola by škoda to nevyužiť.

Entlebušský salašnícky pes je milujúci, dobromyseľný a láskavý. Vyznačujú sa hlbokým zmyslom pre vernosť. Tieto psy si vytvárajú silné putá so svojimi ľudskými rodinami a sú známe svojimi ochranárskymi inštinktmi, pričom často vynakladajú veľké úsilie na zaistenie bezpečnosti svojich blízkych. Sú vysoko inteligentné a radi sa venujú mentálnym výzvam prostredníctvom výcviku a riešenia problémov. Vďaka svojej prirodzenej ostražitosti sú vynikajúcimi strážnymi psami, ktorí svojich majiteľov pohotovo upozorňujú na potenciálne hrozby. Hoci majú vďaka svojmu pastierskemu dedičstvu silnú pracovnú morálku, prejavujú aj hravú a zábavnú stránku, pričom si zachovávajú hravosť šteňaťa aj v dospelosti. Napriek nezávislému zmýšľaniu sú láskavé a rady trávia čas so svojou rodinou, najmä ak sú správne socializované.

Ently sú ostražitými ochrancami svojich štvornohých alebo dvojnohých ”stád” a pri správnej socializácii sú odolnými a spoľahlivými kamarátmi na hranie pre staršie deti. Energickí entlovia potrebujú veľa pohybu, času stráveného v rodine a vedenia, aby naplno využili svoj potenciál. Neskorších majiteľov môže tento silný, sebavedomý, do práce dychtivý pastiersky pes ohromiť. Entlebucheri sú fajn psy - múdri, temperamentní, šťastní - ale nie pre každého.

Hoci priateľský spoločník, svoje územie si vie ustrážiť a akékoľvek narušenie ohlási. Má dobrý vzťah nielen k pánovi a jeho rodine, ale aj k ostatným zvieracím členom. Dobre sa trénuje a je teda vhodný aj pre začiatočníkov. Entlebušský salašnícky pes má ako pastier silnú väzbu k svojmu územiu a nemá sklony k útekom. Je takou veľkou zásobárňou energie a elánu do práce - miluje pohyb, vodu a športovanie. Hodí sa k širokej škále disciplín a s nadšením skúša nové veci. Dokáže samostatne premýšľať a sám veľmi rýchlo vyhodnocovať situácie. Povel od pána je však prednejší, a tak je ľahko ovládateľný. Dokáže reagovať aj na drobnú mimiku a pokyny. Je od prírody optimista a miluje každú srandu. Nie sú mu cudzie ani také ľudské vlastnosti ako zmysel pre humor, dôvtip, bláznovstvo.

Výchova a výcvik

Entlebušský salašnícky pes je chytrý a otvorený novým skúsenostiam. Začnite s výcvikom čo najskôr, aby sa váš pes naučil základné povely a návyky. Tento pes reaguje najlepšie na pozitívne posilnenie, čo zahŕňa odmeňovanie pamlskami, chválou a náklonnosťou za správne správanie. Vyhnite sa tvrdým trestom, ktoré by mohli psa vydesiť alebo znechutiť. Buďte konzistentní vo svojich pokynoch a očakávaniach. To pomôže psu lepšie porozumieť, čo sa od neho očakáva. Krátke a časté tréningové seansy sú účinnejšie než dlhé a vyčerpávajúce.

Včasná a neustála socializácia im pomáha stať sa dobre prispôsobenými, sebavedomými psami. Výcvik by mal byť dôsledný a založený na metódach pozitívneho posilňovania, pričom ako účinná motivácia by mali slúžiť pamlsky a pochvala. Hoci ich krátka srsť vyžaduje minimálnu starostlivosť, pravidelné kefovanie pomáha znižovať pĺznutie a nevyhnutná je pravidelná kontrola uší a strihanie pazúrikov.

Entlebušského salašníckeho psa sa nemusí báť ani začiatočník, najlepšou cestou k výchove je dobrá socializácia, pokojný ale dôsledný prístup a motivácia maškrtami, jedlo totiž miluje. S jeho hlavou rýchlo chápe, čo po ňom vyžadujete. Pokiaľ sa bude nudiť, začne si vymýšľať vlastné hry a často to odnesie vybavenie domácnosti.

Entlebušský salašnícky pes navzdory priateľskej povahe potrebuje dôslednú výchovu. Zvyčajne veľmi dobre reaguje na pamlsky, s ktorých pomocou nie je problém ho cvičiť. Na tresty a kričanie nie je zvyknutý a nereaguje dobre. Je to energický pes, ktorý potrebuje veľa pohybu, a preto mu určite nebude stačiť iba pobehovanie po záhrade. Ocení napríklad dlhé prechádzky, ale užije si aj veľa psích športov, napríklad dogtrekking alebo náročnejšie obedience disciplíny.

Zdravie a starostlivosť

Entlebušský salašnícky pes je všeobecne zdravé plemeno, avšak ako každý pes môže trpieť niektorými špecifickými zdravotnými ťažkosťami. Je dôležité, aby ste ako majiteľ boli obozretní a starostlivo sledovali zdravie svojho psa. Je dôležité pravidelne navštevovať veterinára a udržiavať svojho psa v zdravom stave.

Starostlivosť o srsť je nenáročná, stačí ju raz za čas vyčesať. Ako rad iných psov, aj entlebušský salašnícky pes má podsadu a tak sa v čase pĺznutia intenzita kefovania trochu zvýši. Inak ju ale môžeme považovať za bezúdržbovú. Aj keď je entlebušský salašnícky pes zo svojich príbuzných najmenší, môže trpieť na problémy pohybového aparátu - veľmi častá je dysplázia bedrového kĺbu. K dedičným ochoreniam potom patria očné ochorenie PRA, dôležitý je teda kvalitný výber chovateľskej stanice.

Pravidelné veterinárne prehliadky a očkovania spolu s preventívnou starostlivosťou proti blchám, kliešťom a srdcovým červom sú pre ich zdravie veľmi dôležité. Nevyhnutnou súčasťou stravy je neustále zabezpečovanie čistej vody, vyvážená strava zodpovedajúca ich veku a úrovni aktivity a kontrola porcií, aby sa predišlo obezite.

Náročnosť

Najnáročnejšia úloha na majiteľa tohto plemena čaká v rámci pohybu. Aby sa entlebušský salašnícky pes dostatočne zabavil, budete potrebovať slušnú fyzičku a dostatok času. Ako predsa len trochu väčšie plemeno toho tiež o niečo viac zje, navyše vzhľadom k fyzickej aktivite a nárokom na kĺby je potrebné vybrať kvalitné krmivo a zrejme aj nejaké kĺbové doplnky nebudú úplne od veci.

Entlebušský salašnícky pes potrebuje svoju rodinu, potrebuje ľudskú spoločnosť. Ak by bol dlho sám, začal by sa trápiť. Rozhodne nepatrí na samotku k búde. Že je mimoriadne vynaliezavý zistíte hneď niekoľkokrát, než sa naučíte všetko naozaj poctivo schovávať, upratovať a zatvárať. Pri strážení aj v rámci bežného dňa sa prejavujú hlavne štekotom a širokou škálou kňučania, mrčania či spievania.

Entlebušský salašnícky pes je ideálny pre aktívneho majiteľa a to ako skúseného, tak aj pre úplného začiatočníka. Najdôležitejšia preňho je vaša spoločnosť a dostatok pohybu. Ak si ho zaobstaráte, pripravte sa na koniec nudy, keďže entlebušský salašnícky pes je „srandista“ a s jeho dôvtipom a hlasovým prejavom vás bude neustále prekvapovať. Pokiaľ teda zháňate rodinného psa a milovníka všetkých psích aj ľudských hier a športov s veľkým elánom, nevyčerpateľnou zásobárňou energie a optimistickou povahou, našli ste správne.

Entlebušský salašnícky pes je viac než len psie plemeno; je to člen rodiny, ktorý ponúka nespočetné množstvo radosti, lásky a dobrodružstva svojim majiteľom.

tags: #ako #inteligentny #je #entlebussky #salasnicky #pes