Akita Inu: vonkajšie znaky a štandard plemena

Upozornenie: Tento obsah má čisto informačný charakter. Všetky naše články a informácie berte ako priateľského sprievodcu v psíčkarskom svete. Robíme maximum pre to, aby boli informácie presné a zrozumiteľné, no nie sme odborná kynologická encyklopédia.

Akita Inu je veľké, robustné plemeno s mohutnou stavbou tela a výraznou osobnosťou. Plemeno sa vyznačuje silnou konštitúciou, pomerne krátkym krkom a svalnatým telom, ktoré pôsobí veľmi vyvážene a majestátne.

Historický pôvod a vývoj

Akita má pôvod v Japonsku a siaha do 17. storočia. V oblastiach Akity sa od roku 1603 používali Matagi na lov zveri, najmä medveďov, jeleňov a kancov. V rokoch 1908 sa Matagi skrížili s Tosa Inu a mastifmi, čo viedlo k vytvoreniu veľkého plemena, ktoré však stratilo niektoré vlastnosti špicovitých plemien. Toto plemeno bolo využívané na psie zápasy, ktoré boli zakázané v roku 1908. V roku 1931 bola Akita Inu vyhlásená za národný poklad Japonska a považovaná za národné kultúrne bohatstvo. Po druhej svetovej vojne sa veľa Akít vyviezlo do Ameriky, kde vznikla Amerika Akita.

V Japonsku aj mimo neho prežíva legenda Hačika, ktorá podčiarkuje vernosť a oddanosť plemena. V súčasnosti sa plemeno delí na dve línie - pôvodnú japonskú a americkú, ktoré sa líšia miernymi rozdielmi v aerodynamike tela, srsťou a rozmnožovaním. Štandard FCI stanovuje podmienky pre exteriér a povahu tohto psa a dlhoročná história plemena je často predmetom diskusií medzi chovateľmi po celom svete.

Vzhľad a štandard plemena

Akita Inu je veľký pes s mohutnou postavou. Hlava je široká, s čelom bez vrások a s výraznými očami. Chvost je vysoko nasadený a nad chrbtom zatočený. Srsť je dvojitá, krycia srsť je hrubá a podsada hustá a jemná. Farba srsti môže byť červená, sezamová, biela alebo žíhaná. Výška v kohútiku: psi 66-71 cm, sučky 58-66 cm. Hrudník býva hlboký, s dobre vyvinutými rebrami; chrbtica je pevná a chrbát rovný.

Oči sú tmavohnedé, malé a trojuholníkového tvaru; uši sú malé, vzpriamené, trojuholníkové a naklonené dopredu. Krk je silný a svalnatý, bez voľnej kože. Chvost je nadchrbtový, so silným koreňom a pri vystretí dosahuje k pätám. Dĺžka tela je mierne dlhšia než výška, čo zaručuje vyvážený dojem.

Farby srsti a vzory: červená, sezamová (červené odtiene s čiernymi koncami na koncoch chlpov), pásikavá a biela. U niektorých jedincov je prítomná maska alebo lysina; biele psy bývajú bez masky. Všetky farebné odtiene by mali mať jasný, čistý vzhľad s dobrým kontrastom farebných vzorov.

Povaha a charakter

Akita inu je vyrovnané, verné a učenlivé plemeno. Je veľmi spoločenské a lojálne voči svojej rodine, no je tiež dominantné a môže byť tvrdohlavé. Potrebuje pevný, pokojný a trpezlivý prístup pri výchove. Výchovu a socializáciu je potrebné začať hneď od útleho veku; pes by mal uznať autoritu majiteľa a rodiny ako vodcov svorky. Pri nesprávnom prístupe môže reagovať neochotou spolupracovať alebo aj agresívnym postojom voči iným psom.

Akita je citlivo reagujúca na podnety a vyžaduje pravidelnú socializáciu, aby sa predišlo problémom s agresivitou alebo dominanciou po dospelosti. Pôvodne bolo plemeno používané na lov a ochranu, čo sa odráža v jeho odvážnej a samostatnej povahe. Z tohto dôvodu nie je vhodné pre úplných začiatočníkov v kynológii.

Starostlivosť a výživa

Starostlivosť o srsť je časovo náročná, pretože Akity väčšinou pelzia dvakrát do roka. Kefovanie by malo byť pravidelné a zvyčajne stačí stredne dlhá kefa na srsť; počas pĺznutia je potrebné česať dvakrát denne. Kúpanie nie je potrebné často a srsť si udržiava prirodzenú vôňu a čistotu. Uši a oči je potrebné udržiavať čisté a dentálnu hygienu pravidelne kontrolovať.

Vykonávajú sa pravidelné preventívne vyšetrenia na kĺby a pohybový aparát, najmä preto, že ide o veľké plemeno náchylné na dysplázie bedrových a lakťových kĺbov. Pri kúpe šteniatka z registrovanej a poctivej chovateľskej stanice sa riziká chorôb výrazne znižujú. Výživa by mala byť kvalitná a bohatá na bielkoviny a minerály; krmivo by malo byť podávané v dvoch porciách v rovnakom čase s izbovou teplotou. Posledné kŕmenie najneskôr o 18:00 a psovi by po jedle mal dopriať odpočinok, aby sa predišlo torziam žalúdka.

Vzdelávanie a výcvik

Výchova Akity Inu vyžaduje zodpovedný, pokojný a trpezlivý prístup. V prvom roku života je dôležité ustanoviť jasné pravidlá a vodcu svorky, pretože pes potrebuje vedieť, kto je lídrom rodiny. Starostlivosť o výcvik zahŕňa návštevy kynologického výcvikového strediska až do veku jedného roka a neskôr opatrnosť pri socializácii s ostatnými plemenami. Hrubé zaobchádzanie môže viesť k opačnému efektu a vzbudiť tvrdohlavú povahu plemena. Akita potrebuje majiteľa s pevnou rukou, ktorý dokáže citlivo zvládnuť jej sebavedomú povahu.

Špeciálne poznámky a mýty

Akita inu je často spájaná s legendou Hačika, čo posilňuje dojem vernosti a spoľahlivosti tohto psa. V historickom kontexte tiež plemeno prežilo aj záťaž z vojenských vízií a ťažkostí spojených s druhou svetovou vojnou, po ktorých nasledoval obnovný proces chovu. V súčasnosti existujú rozlišovacie línie a štandardy, ktoré poskytujú rámec pre posudzovanie exteriéru a povahy.

Podstatné údaje a porovnania štandardov

1. Výška v kohútiku: psi 66-71 cm, sučky 58-66 cm.
2. Hlava: široká, bez vrások; očné otvory tmavohnedé; uši malé a vzpriamené.
3. Chvost: vysoko nasadený, nad chrbtom zatočený.
4. Srsť: dvojitá, krycia srsť hrubá, podsada hustá a jemná; farby červená, sezamová, biela, žíhaná.
5. Povaha: vernosť, odvaha, socializácia dôležitá; vyžaduje skúseného pána.

FCI štandard č. 255 zahrnuje opis veľkého psa s mohutnou kostrou, s trojuholníkovými očami, stojacími ušami a stočeným chvostom. Z hľadiska farebných variácií a požiadaviek na pigmentáciu existujú určité pravidlá a výnimky, ktoré sú hodnotené pri posudzovaní na výstavách.

Tabuľka porovnania: verzie štandardu a historické línie

Pri výbere chovnej stanice je dôležité overiť si registráciu, genetické testy na dyspláziu bedrových a lakťových kĺbov a celkovú zodpovednosť chovateľov za zdravie a dobrú socializáciu šteniat.

tags: #akita #inu #vonkajsie #znaky