Akita má silnú a nezávislú osobnosť. Je veľmi dominantná a nerada sa podriaďuje. Preto jej výchova musí začať už v útlom veku, kedy je bezpodmienečne nutná socializácia voči iným psom a ľuďom. Skrátka Akita nie je pes pre začiatočníka a skutočne potrebuje jasné a primerane autoritatívne vedenie, len tak z nej možno vychovať príjemného domáceho psa a spoločníka. Je známa svojou vernosťou a prítulnosťou k svojej rodine. Je odvážna a silná, ale je to pes v ktorom stále blčia poľovné inštinkty. Skvele stráži a je to odhodlaný obranár, s prirodzeným teritoriálnym inštinktom a nedôverou voči cudzím. Vyžaduje úzky kontakt s rodinou a svojím pánom, inak sa začne chovať neprimerane samostatne a ignorovať akékoľvek povely. Akita je veľmi inteligentná, ale bežný výcvikový dril a poslušnosť na povel od nej nemožno očakávať. Z japonských špicovitých plemien je akita inu najväčším a za posledných tristo rokov sa príliš nezmenila. Pochádza z provincie Akita na ostrove Honšú. Pôvodne bola využívaná na lov jeleňov, diviakov a medveďov a preslávila sa i úspechmi v psích zápasoch. Práve z toho dôvodu ju až do roku 1903 zámerne krížili s anglickým mastifom a japonskou tosou. Rekonštrukcia pôvodného plemena a jeho čistý chov však začal až po druhej svetovej vojne. Známy je tiež príbeh akity Hačiko, ktorý deväť rokov verne chodil na stanicu čakať svojho už mŕtveho pána a ktorý značne romanticky spopularizoval pohľad na toto plemeno. Japonci považujú plemeno za svoje národné dedičstvo a od r. 1931 japonská vláda oficiálne vyhlasuje akitu, ktorá dosiahne na výstave titul šampióna, za svoj národný poklad.
Veľký, svalnatý pes s mohutným hrudníkom a silnými nohami. Hlava má uprostred čela obvykle vrásku. Uši sú vzpriamené, malé, trojuholníkové. Chvost je vysoko nasadený a ohnutý ponad chrbát. Srsť akity je stredne dlhá, na povrchu tuhá, podsada je hustá a mäkká, chrániaca pred chladom. Farba je najčastejšie červená, svetlohnedá, sezamová, alebo pásikavá s bielou spodnou časťou tela, ide o tzv. Vo svojej vlasti je akita využívaná i ako policajný pes, v našich pomeroch však výhradne ako rodinný pes a sprievodca. Hoci výborne stráži, málokde ju vidieť na dvore pred domom, nakoľko si vyžaduje úzky kontakt so svojou rodinou.
Charakter a temperament
Akita je hrdé a nezávislé plemeno, ktoré si vyžaduje skúseného majiteľa a správnu výživu. Správne krmivo zohráva kľúčovú úlohu pri udržiavaní jej zdravia, kondície a celkovej pohody. Akita je nezávislý pes pre skutočných individualistov. Len obmedzene sa hodí na výlety do psieho parku, nácvik trikov či ako prvý pes pre neskúsených majiteľov. Potrebuje skúsenú ruku, ktorá ho vedie, no zároveň mu ponecháva potrebnú voľnosť. Nejde o psa, ktorý by s radosťou behal po lúke so svorkou - radšej si pôjde svojou cestou, čo môže viesť k tomu, že sa vydá po stope a nevráti sa na privolanie. Preto len dobre vycvičené Akity môžu byť venčené bez vodítka.
Ich tímová povesť ako verného strážcu zodpovedá ich prirodzenej ostražitosti. Akita je veľmi inteligentná, ale bežný výcvikový dril a poslušnosť na povel od nej nemožno očakávať. Zároveň sú papuľnaté a rady nosia hračky a predmety do domácnosti. Napriek všeobecnému presvedčeniu, že nikdy nešteká, je v skutočnosti hlučná, známa tým, že vrčí, stoná - a áno, šteká, ak si myslí, že si to situácia vyžaduje. Silná osobnosť plemena môže byť ohromujúca a nie je vhodná pre prvých majiteľov.
Pôvod a vývoj plemena
Akita Inu patrí k najstarším psím plemenám na svete a pochádza z Japonska, konkrétne z prefektúry Akita na ostrove Honšú. Dokumenty o chove siahajú až do 15. storočia a kostrové nálezy svedčia o ešte staršom pôvode. Pôvodne boli Akity využívané na lov veľkej zveri, ako sú jelene, diviaky a medvede, a preslávili sa aj úspechmi v psích zápasoch. Počas druhej svetovej vojny plemeno takmer vyhynulo, no podarilo sa ho zachrániť. Americkí vojaci si počas pobytu v Japonsku všimli týchto veľkých psov a odviezli si ich domov, kde začali svoj vlastný chov. Z toho vznikla americká akita, ktorá sa dnes považuje za samostatné plemeno.
Vzhľad a fyzické charakteristiky
Akita Inu je veľký, svalnatý pes s mohutným hrudníkom a silnými nohami. Standardná výška v kohútiku je 66-71 cm u psa a 58-66 cm u feny; váha 30-66 kg. Hlava je široká, lebka mohutná a vráska uprostred čela. Uši sú malé, trojuholníkové a vzpriamené. Oči sú malé, tmavé a hlboko posadené. Chvost je vysoko nasadený a výrazne zatočený nad chrbtom, s bohatou srstou. Farba srsti môže byť červená, svetlohnedá, sezamová alebo pásikavá s bielou spodnou časťou tela.
Starostlivosť a výživa
Starostlivosť o Akitu je stredne náročná. Hustá srsť s podsadou ju chráni pred chladom, no horšie toleruje vysoké teploty. Srsť je samočistiaca a pravidelné kúpanie nie je nutné. Počas obdobia línania je potrebné srsť česať častejšie, ideálne 2 x denne. Uši a oči je potrebné pravidelne čistiť; dentálnu hygienu je potrebné zaistiť. Akita vyžaduje kvalitné krmivo bohaté na bielkoviny a minerály. Denná dávka by mala zodpovedať veku, aktivite a metabolizmu psa, aby sa predišlo prekrmovaniu a obezite. U šteniat je dôležité sledovať rast a zabezpečiť nízkokalorickú stravu, aby nedošlo k poruchám kostí.
Pri výbere krmiva je vhodné zvážiť aj BARF diétu s vhodnou suplementáciou a zohľadniť možné potravinové intolerancie, napríklad na obilniny alebo sóju. BELCANDO ponúka široký výber krmiva, napríklad BELCANDO Adult Active pre aktívne psy. Pri zmene krmiva postupujte pomaly, približne 5 dní, miešajte nové s oldým. Pre šteniatka sú k dispozícii špeciálne vyvinuté krmivá, ktoré podporujú zdravý rast. Pre starostlivosť o srsť a zdravie tráviaceho systému sledujte odporúčania producenta a prispôsobte dávkovanie podľa veku a aktivity.
Výchova a výcvik
Výchova Akity Inu vyžaduje zodpovedný, pokojný a trpezlivý prístup. Už od prvých dní je potrebné nastaviť jasné pravidlá a pozíciu psa v rodinnej hierarchii. Prísnym alebo tvrdým zaobchádzaním plemeno reaguje opačne. Pozitívna motivácia prostredníctvom maškŕt alebo hier je efektívnejšia. Socializácia je kľúčová - bez nej sa môže objaviť dominancia a agresia voči iným psom, najmä sameckom. Najlepšie sa hodí do domácnosti s jedným psom a majiteľom, ktorý poskytne pevnú a láskyplnú disciplínu.
Kvôli svojej nezávislosti a loveckým inštinktom môže Akita občas ignorovať povely. Je dôležité zapojiť ju do rodinných aktivít a nechať ju tráviť čas s ľuďmi, aby sa zabránilo úzkosti a deštruktívnemu správaniu, keď ostane osamelá. Pri plánovaní aktivít mysliacich na pohyb zohľadnite, že tieto psy potrebujú denný pohyb, nie sú však extrémne aktívne ako iné plemená. Aktívne psy potrebujú rýchle prechádzky, behanie alebo hry na dvore, ale vždy pod kontrolou a v prítomnosti majiteľa.
Zdravie a starostlivosť
Akita Inu je všeobecne zdravé plemeno, no ako väčšina veľkých psov je náchylná na ochorenia pohybového aparátu, ako dysplázia bedrových a lakťových kĺbov. Dôležité je minimalizovať riziká kvalitnou chovom a vyhľadávanie šteniat zo zodpovedných zdrojov. Medzi ďalšie zdravotné problémy patria torzia žalúdka, progresívna atrofia sietnice a hypotyreóza. Obezita u veľkých plemien predstavuje riziko, preto je potreba dodržiavať dávkovanie a zabezpečiť pravidelný pohyb. Uši a oči si vyžadujú pravidelnú starostlivosť.
Hodnotu správneho rozloženia výživy a starostlivosti podčiarkuje fakt, že Akita potrebuje kvalitné krmivo s vysokým obsahom bielkovín a minerálov a pravidelnú údržbu srsti počas celého roka. Dôležité je aj to, aby šteňa nezačalo behať po tvrdom povrchu, a preto sa odporúča hrať sa na tráve a zabezpečiť vhodné prostredie pre rastúce kosti.
Akita ako rodinný pes
Naprieč generáciám sú Akity známe svojou vernosťou a lojálnosťou voči rodine. Sú veľmi spoločenské a radi sa zúčastňujú na bežných rodinných aktivitách. Potrebujú úzky kontakt s ľuďmi a domovom, v ktorom sú súčasťou každodenného života. V rodine sú láskavé a hravé, no tiež veľmi opatrné k cudzincom a iným zvieratám. Ideálne sú domovy s prístupom na záhradu a zároveň s možnosťou tráviť čas vnútri s rodinou. Napriek tomu, že sa o Akite veľa rozpráva, nie vždy šteká - skutočne je to pes, ktorý vie byť hlučný, ak to situácia vyžaduje.
