Japonské psie plemeno Akita Inu je jedným z najstarších na zemi. V krajine vychádzajúceho slnka si ho nesmierne vážia. Akita Inu alebo po slovensky pes z Akity je japonské plemeno pochádzajúce z japonskej prefektúry s týmto názvom. Názov akita je odvodený od japonskej prefektúry Akita, ktorá sa nachádza v severnej časti ostrova Honšú. Odtiaľ plemeno pravdepodobne pochádza.
Akita patrí k najstarším plemenám psov na svete. Doklady o chove siahajú až do 15. storočia, nálezy kostí však svedčia o oveľa staršom pôvode, až do 5000 rokov pred naším letopočtom. Predkovia Shiby sa pravdepodobne dostali do Japonska z juhovýchodnej Ázie dávno pred naším letopočtom. Sú známe nálezy kostier psov, podobných dnešným Shibám. Predkovia Akít sa objavili v Japonsku okolo roku 15 000 pred Kristom s osadníkmi menom Ainu. Nippon Inu. Akita sa kedysi v Japonsku tešila veľkému rešpektu.
Pôvodne boli Akity plemená lovecké, pomáhali pri love veľkej zveri ako sú jelene, diviaky a dokonca aj medvede. Využívali ich aj uniformované služby. Po vzore západného sveta sa v období Meidži v Japonsku rozšírili psie zápasy. Od roku 1603 sa v oblasti Akita používalo stredne veľké plemeno matagi na lov veľkej zveri. Od roku 1868 sa psy matagi krížili s tosami a mastifmi. Tým sa zväčšila veľkosť plemena, ale stratili sa typické vlastnosti špicov. V roku 1908 boli psie zápasy zakázané, ale plemeno sa zachovalo a ďalej bolo šľachtené ako veľké japonské plemeno. Počas obdobia Tokuqawa a Taisho (1603 - 1925) bola Akita predovšetkým spoločníkom samurajov. V rokoch 1908 sa Matagi skrížili s Tosa Inu a mastifmi, čo viedlo k vytvoreniu veľkého plemena, ktoré však stratilo niektoré vlastnosti špicovitých plemien. Tieto veľké psy sa začali využívať na psie zápasy, ktoré boli zakázané v roku 1908. Napriek tomu plemeno prežilo a bolo ďalej šľachtené a vylepšované.
V priebehu druhej svetovej vojny (1939-1945) bolo bežné používať psy ako zdroj kožušiny pre vojenské oblečenie. V roku 1931 cisár Hirohito vyhlásil toto plemeno za národný poklad a tým bol zakázaný ďalší export Akít. V roku 1931 bola Akita Inu vyhlásená za národný poklad Japonska a považovaná za národné kultúrne bohatstvo. V rokoch 1939 až 1945 počas druhej svetovej vojny používali psov ako zdroj kožušiny pre vojenské oblečenie. Neskôr však pre toto plemeno nastalo obdobie temna. Psíky začali krížiť a používať na zápasy, čo takmer viedlo k ich vyhynutiu.
Americký vojaci si všimli týchto veľkých psov, ktorí ich ohromili svojim vzhľadom a povahou a tak si ich odviezli so sebou aj domov, kde začali svoj vlastný chov. Po druhej svetovej vojne bol zákaz exportu zrušený a mnoho amerických vojakov si akita inu priviezlo so sebou domov. Tak sa začal chov akít za veľkou mlákou. Dnes má toto plemeno svojich chovateľov a fanúšikov všade vo svete.
Dodnes predstavuje Akita v Japonsku symbol vernosti, zdravia a blahobytu. Akita je pes so silným charakterom. Je to jedno z najstarších plemien. Pôvodné japonské psy boli strednej veľkosti. Akita je dôstojný a loajálny pes, ktorý je skvelým strážcom rodiny. Ide o výborného hlídače nielen ľudí, ale aj budov a záhrad.
Príbeh legendárnej vernosti: Hačikó
Asi najznámejším zástupcom tejto rasy je čúken Hačikó, v preklade verný pes Hačikó. Jeho príbeh chytil za srdce ľudí po celom svete. Stal sa symbolom vernosti, ako aj národným symbolom celého Japonska. Psík menom Hačikó je legendou o nesmrteľnom pute zvieraťa a pána. Za vzor lojálnosti ho dávajú deťom už v útlom veku. Na pohľad obyčajný príbeh psa má čosi do seba. Nekončí sa šťastne, no prezentuje nekonečnú lásku a vernosť. Príbeh Hačikóa dojíma ľudí vo všetkých kútoch sveta a stal sa vzorom pre mnohé generácie.
Príbeh sa začal písať v roku 1924, keď sa malého, asi ročného Hačikóa ujal Hidesaburó Ueno, profesor z Fakulty poľnohospodárstva Tokijskej univerzity. Hačikó si svojho pána natoľko obľúbil, že ho každé ráno odprevádzal do práce na vlakovú stanicu Shibuya a večer čo večer ho tam aj čakal. Na túto železničnú stanicu každé ráno svojho pána, stanicu a popoludní ho tu opäť privítal. Profesor Ueno zomrel v roku 1925 na infarkt. Hačikó si aj napriek tomu po smrti profesora každý deň prichádzal na stanicu a čakal tam na svojho pána. Denne prichádzal každé ráno a popoludní na stanicu a čakal tam na svojho pána. Dňa 7. 3. mŕtvy na mieste, na ktorom tak dlho trpezlivo čakal. Hačikó zomrel vo veku necelých dvanásť rokov. Väčšinu svojho života strávil čakaním s nádejou, že jeho pán sa znova objaví.
Psíkova lojálnosť bola priam šokujúca. Každý večer odchádzal na stanicu a čakal na návrat svojho najlepšieho priateľa. Hoci sa profesor nevracal, vôbec ho to neodradilo. Večer čo večer čakal a dúfal. Takto to chodilo celé roky... až pokým ho jedného dňa nenašli na ulici neďaleko stanice Shibuya mŕtveho.
Študent psíka na stanici často navštevoval. Ohúrený jeho oddanosťou publikoval niekoľko článkov opisujúcich jeho príbeh. Keď jeden z článkov uverejnilo isté významné japonské periodikum, z psíka sa stala celonárodná senzácia. Jednou zo základných čŕt japonskej kultúry je vernosť, oddanosť rodine. Lojalita, akú Hačikó preukazoval, inšpirovala množstvo ľudí a pre mnohých sa stal stelesnením tejto vlastnosti. Netrvalo dlho a Hačikóa začali prezentovať ako vzor hodný nasledovania učitelia i rodičia svojim žiakom a deťom.
Zo psíka smútiaceho za svojím pánom sa stal národný symbol lojality. Na jeho pamiatku vytvoril známy japonský sochár bronzovú sochu stojacu na železničnej stanici Shibuya. Počas druhej svetovej vojny bola recyklovaná, no krátko po nej umelcovho syna Takeshiho Anda požiadali, aby vytvoril kópiu sochy. A tak bronzová verzia Hačikóa čaká na svojho pána na stanici dodnes. Presné miesto, kde verný psík stával, vyznačujú bronzové odtlačky labiek a tabuľka s textom opisujúcim psí príbeh.
Hačikóve pozostatky sú uložené v Národnom vedeckom múzeu v Tokiu a na jeho počesť sa každý rok koná priamo na stanici Shibuya spomienkový ceremoniál, na ktorý prichádzajú fanúšikovia z celej krajiny.
Nesmrteľná mediálna hviezda: O známom zástupcovi plemena akitu vyšla aj publikácia pre najmenších. Detská kniha Hačikó, pravdivý príbeh lojálneho psa má vo svete úspech. Jeho pamiatku si v Japonsku uctievajú rôznymi spôsobmi. Päťdesiatdeväť rokov po jeho smrti sa v éteri japonského rozhlasového vysielania ozvalo štekanie tohto psíka. Milióny ľudí si naladili rozhlasovú stanicu, len aby počuli havkanie legendy zo starého záznamu. Veľký úspech mala aj výstava fotografií zo života Hačikóa a odkazy na slávneho psa sa objavili v televíznych seriáloch ako Futurama, Nindža korytnačky, Scooby-Doo...
Hačikó zanechal stopu v srdciach mnohých ľudí. A nielen psičkárov. Príbeh psej legendy bol sfilmovaný a pred pár rokmi sa dočkal remaku, ktorý dokáže rozplakať aj najtvrdšie povahy. Film z roku 2009 v hlavnej úlohe s Richardom Gerom natočili podľa japonskej verzie skutočného príbehu. Pôvodná snímka vznikla pod názvom Hachiko Monogatari, v preklade Príbeh Hačikóa, v roku 1987. Americká adaptácia rozšírila príbeh o profesorovi a jeho oddanom psovi do celého sveta a dej preniesla do Ameriky. Natáčal sa na Rhode Islande, dej však ostáva rovnaký. Zobrazuje život zvieraťa od čias, keď si ho ako šteniatko profesor osvojil, až po smrť profesora a neskôr psíka samotného.
HACHIKO 2009 ONLINE SA PREVODOM (ORIGINAL)
Vzhľad a charakter Akity Inu
Štandard popisuje Akitu ako veľkého, pevného, stabilne stavaného psa s dobrými proporciami. Akita je veľký pes. kg. Pozoruhodná je ich proporčná a silná postava. vznešene. Trojuholníkový tvar, hnedé oči, čím sú tmavšie, tým lepšie akita vyzerá. primerane široko od seba. chrbtom. Akita má charakteristickú chôdzu - pohybuje sa strnulo a pomaly. v chôdzi má zdvihnutý chvost a vztýčené uši. Srsť je dvojvrstvová, s hrubou krycou srsťou a hustou a mäkkou podsadou. porovnaní so zvyškom tela. Za typickú farbu sa v Japonsku považuje červená, sezamová, žíhaná a biela. okrem bielej musia vykazovať tzv. Akita je inteligentný pes, ktorý vyniká svojou ušľachtilosťou a hrdosťou. Je kľudný, málo šteká a rád väčšinu dňa polihuje. Je to odvážny pes, obdarený dokonalým inštinktom k ochrane. a tvrdo zasiahnuť. Od ostatných plemien sa Akita líši svojou neuveriteľnou tvrdohlavosťou. Veľmi výrazné je i jeho sebavedomie.
Akita má silný charakter. samostatnosť, potrebu jasnej hierarchie a vysoký stupeň dominancie. sebavedomý pes. Akita, hoci patrí medzi pokojné psy, nie je veľmi poslušná. si najímam vlastnú prácu. pozornosť. Bude ignorovať príkazy, ktoré sa mu nepáčia. nebude jednoduchý. Akita vyžaduje jemné a dôsledné zaobchádzanie zároveň. maškŕt alebo hry. medzi psom a psovodom. kontrolu nad neskúseným majiteľom. Akita patrí k psom s priemernou potrebou pohybu. zdravia si však vyžaduje každodenné hodinové prechádzky. opatrovateľov. Zástupcovia tohto plemena majú silný lovecký inštinkt. Existuje vysoké riziko, že pes bude prenasledovať potenciálnu obeť.
Prezentované plemeno je rado v spoločnosti ľudí. pripútava ku všetkým členom ľudskej rodiny. oddanosť. Akita dobre vychádza s deťmi. deti, ktoré pozná a nesprávajú sa vtieravo. ho môže prinútiť reagovať násilne. problém, pokiaľ je na ňu patrične pripravený. väčšinou správa pokojne. doma pohyb. spoločníkom počas výletov. chladná. Nemá rád fyzický kontakt - akékoľvek pohladenie od nich. strážny pes, ktorý nepustí cudzích ľudí na pozemok. prítomnosť iných psov. adaptačný proces. bydlisku.
Výchova a starostlivosť
Je nutné vychovávať Akitu od prvého dňa. zo strany majiteľa. Netreba sa však pokúšať Akitu do niečoho nútiť. Výchova Shiby by mala začať čo najskôr, už od útleho veku. preto musí byť výchova a výcvik vedený veľmi dôsledne, trpezlivo a citlivo. aby psa bavil. splní len keď to uzná za vhodné a ak má z toho nejaký prospech.
Akita vyžaduje jemné a dôsledné zaobchádzanie zároveň. maškŕt alebo hry. medzi psom a psovodom. kontrolu nad neskúseným majiteľom. Akita patrí k psom s priemernou potrebou pohybu. zdravia si však vyžaduje každodenné hodinové prechádzky. opatrovateľov.
Priemerná dĺžka života psa Akita je 11-15 rokov. vo všeobecnosti v dobrom zdravotnom stave. mazových žliaz, torzia žalúdka. syndróm, známy aj ako choriomeningeálny syndróm. depigmentáciu kože a nosa a zápalové zmeny v očnej dúhovke. Akita nevyžaduje špeciálnu starostlivosť. potrebné ju pravidelne kefovať. a na jar, treba psa česať raz týždenne. každé 2 dni. stredne dlhú kefu na srsť. sa tiež nemal často kúpať. naozaj potrebujete. Oči a uši si však pravidelne udržiavajte čisté.
Akita nie je žrút. nevrhne. Pokiaľ ide o jedlo, sú to skôr vyberaví psi. granule, ale musí byť kvalitné. vhodnou suplementáciou - tzv. BARF diéta.
Akita je dôstojný a loajální pes, který je skvělým strážcem rodiny. Původním posláním tohoto plemene bylo chránit majetek a zároveň asistovat při lovu velké zvěře. Akity jsou i díky tomuto způsobu lovu samostatné a svéhlavé, proto se doporučují pro zkušenější chovatele, kteří jim dopřejí důsledný výcvik. Od počátku je třeba být trpělivý a ideálně disponovat přirozenou autoritou, díky níž akita pochopí své místo ve smečce. Nové triky a povely chápe rychle, ale chvíli jí trvá, než povel provede. Při výcviku je třeba být velmi trpělivý. Ich hustá srst jim síce umožňuje celoročný pobyt vonku, ale väčšinou ho psychicky nesnášajú dobre. Se svou rodinou si utvářejí pevné pouto a rády tráví čas ve společnosti lidí. Velmi pečlivě se čistí, podobně jako kočky. I když jde o středně velké plemeno, oproti jiným podobně velkým psům toho sní o něco méně. Akita je nadšený aportér.