Len ťažko by sme hľadali chovateľa, ktorému jeho psí priateľ niekedy niečo nerozhrýzol. U šteniatok je úplne normálne, že svet objavujú svojou tlamičkou. To, že výchova psíka musí začať od šteniatka a musí byť dôsledná je všeobecne známe. Šteniatku však hryzenie zakázať nemôžeme, musíte ho však začať učiť, čo hrýzť môže a čo nie. Zaobstarajte mu preto vhodné hračky na hryzenie. Tie by mali byť odolné, aby vydržali dlhšie než jedno dopoludnie. Ideálne sú rôzne hryziace uzle, žuvacie pamlsky z byvolej kože a pod.
Keď si šteňa zvykne hrýzť topánky, tým najhorším, čo môžete urobiť je, že mu dáte starú topánku na hranie. Zvykne si potom, že má dovolené topánky kusať a už nikdy mu nebudete schopný vysvetliť, ktoré topánky hrýzť môže a ktoré nie. S odnaučovaním hryzenia by sme mali začať hneď potom, čo psíkovi zúbky dorastú. Akonáhle začne likvidovať čokoľvek iné, než svoju hračku na hryzenie, rázne ho napomeňte. Ak nebude reagovať, zatiahnite ho napríklad za kožu na krku. Musíte dôsledne vytrvať. Šteniatka sú veľmi učenlivé a čoskoro pochopia, že niečo nesmú.
Problém nastáva vo chvíli, kedy hryzie a ničí veci dospelý pes. Ak ho pristihnete, opäť musí prísť dôrazné napomenutie. Bohužiaľ dospelý pes bude veci spravidla hrýzť počas vašej neprítomnosti a tak býva problém psovi vysvetliť, že niečo urobil nesprávne. Klasickým príkladom je, že sa vrátite z práce, pes vás radostne víta a vzápätí nájdete nejakú spúšť. V tej chvíli už býva neskoro na nejaký trest, pes totiž dostatočne nepochopí, za čo je trestaný. Často je preto odporúčané také vyčíňanie zvládnuť bez slov. Málokto sa však dokáže pri upratovaní ovládnuť a nedať najavo, že sa mu to nepáči.
Najčastejšie príčiny takého správania sú nuda, nedostatok podnetov alebo stres a strach zo samoty. Ak sa pes začne chovať deštruktívne ihneď po vašom odchode, príčinou je práve stres a strach z odlúčenia. Ak pes devastuje veci až po dlhšej dobe po vašom odchode, je pravdepodobné, že príčinou je nuda. Tu pomôže predovšetkým psa poriadne zamestnať a unaviť. Nestačí len pravidelné venčenie, prechádzky predlžujte, nechajte ho vybehať, učte ho aportovať. Vyrazte napríklad na bicykli do prírody a nechajte ho bežať vedľa vás.
Pes podľa konkrétneho plemena dospieva medzi 6 - 12 mesiacom veku. V dobe dospievania sa chová podobne ako dospievajúci človek. Môže ignorovať povely, pokojne rozhryzie pohovku alebo všetky topánky v botníku. Pes týmto spôsobom testuje hranice, za ktoré môže zájsť, čo mu budete tolerovať. V tomto období preto musíte byť dôsledný. Dajte mu jasne najavo, že jeho neposlušnosť a vzdorovitosť nebudete tolerovať. Ak z nejakého dôvodu psíka v puberte nebudete zvládať, vyhľadajte radšej odborníka. Akékoľvek zanedbanie v tejto dobe sa môže neskôr prejaviť dôraznejšie. Pes sa potom môže stať nezvládateľným a nebezpečným, alebo naopak úzkostlivým.
Najdôležitejšie je vedieť si priznať, odkiaľ pramenia príčiny problémov so psom. Aj pes samozrejme môže mať podobne ako človek psychické problémy vrodené. Spúšťačom všetkých problémov ale býva najčastejšie skutočnosť, že pri výchove psa robíme nejaké chyby.
Páčil sa vám článok? Niet pochýb o tom, že pes sa lepšie ako v byte cíti v záhrade. Záhradný priestor mu poskytuje potrebnú voľnosť, miesta na hry a objavovanie a zároveň odpočinok. Pohľad na psa pobehujúceho v záhrade je čarovný, horší je pohľad na zničený trávnik alebo záhony. To, či to tak bude, záleží na vás. Záhrada totiž môže prekvitať aj vtedy, ak bude jej súčasťou pes. Tešiť sa z toho budete vy aj váš pes. Už pred kúpou psa si dôkladne zvážte, čo od neho očakávate. Do záhrad sa hodia najmä spoločenské plemená, sú priateľské k okoliu a vedia strážiť. Strážne plemená sú najviac ideálne na stráženie avšak musíte ich „ovládať“ čo docielite len pravidelným cvičením.
Život psa v exteriéri môže mať rôzne podoby. Psy s obľubou obiehajú svoje teritórium a štekotom upozorňujú na cudzie osoby, niektoré zvieratá alebo niečo, čo sa vymyká z bežnej reality. Treba si uvedomiť, že pobyt v záhrade psovi nikdy nenahradí pohyb vo voľnej prírode alebo na cvičisku. Základom dobre fungujúceho vzťahu pes a záhrada je preto kvalitná výchova, pravidelné venčenie a cvičenie. Vychovaný pes vie, že voľne pohybovať sa smie len vo vnútri oploteného pozemku a aj tam len po chodníkoch. Samozrejme od mladého psa nemôžete očakávať príkladnú poslušnosť, avšak postupným cvičením a dodržiavaním niektorých pravidiel, skôr či neskôr, docielite dokonalý súlad. Väčšina psov sa po druhom roku života upokojí a pravdepodobne prestane svojimi zubami a pazúrikmi „objavovať“ rôzne druhy drevín a plôch. Pes sa v záhrade viditeľne podpisuje, neraz aj nežiadúcimi spôsobmi. Záhrada potom môže trpieť a dokonca postupne chradnúť. Vo všeobecnosti sú najviac poškodzované trávniky a miesta v blízkosti plotov. Pri plotoch odporúčam nechať asi pol metra široký, voľný pása. Pes sa po obvode pozemkov, popri plotoch a múroch, neustále prechádza a behá. Každý majiteľ psa by mal s tým počítať. Po krátkom čase sa na týchto miestach môže vytvoriť nevzhľadný, udupaný pôdny povrch, kde nič neporastie. Z tohto dôvodu nevysádzajte na tieto miesta letničky, trvalky, cibuľoviny alebo malé dreviny. Vyriešiť tento problémom môžete vydláždením najviac kritických miest alebo ich vysypaním drobným štrkom (kôra nie je vhodná).
Čiastočne môžete zabrániť psovi v pohybe alebo podkopávaniu tým, že sem vysadíte pichľavý živý plot, napríklad z dráča (Berberis juliane) alebo hlohyne (Pyracantha coccinea). Ani to niekedy psa neodradí, tieto druhy drevín mu dokonca môžu spôsobiť vážnejšie poranenia. Inou možnosťou je vytvoriť si tu špeciálny trávny pás a to tak, že jeho podloženie bude pozostávať zo zmesi zeminy a štrku, samotný trávnik založíte výsevom. Zvoliť by ste mali trávnu zmes určenú pre intenzívne zaťažené plochy.
Kameňom úrazu v záhradách so psami je predovšetkým trávnik. Okrem vypálených miest od moču sa najmä počas dažďa mení celá táto plocha na oranisko plné blata. Ak chcete mať vo svojej záhrade príkladný trávnik, odporúčam veľmi dôkladne zvažovať, aký typ psa si vyberiete. Pokiaľ je vaším cieľom pýšiť sa vysoko reprezentatívnym typom trávnika, nemali by ste si kupovať väčšieho ani strážneho psa. Tie sú vhodné skôr do rozľahlých záhrad prírodného charakteru.
Psovi je ťažké zabrániť, aby svoju potrebu vykonal na trávniku. Ak sa tak stane, kôpku ihneď odstráňte a postihnuté miesto opláchnite silným prúdom vody. Je to jedna z ciest, ako ochrániť trávnatú plochu. Psie výlučky nikdy nedávajte na kompost. Nepekné a veľakrát veľmi viditeľné sú v trávnikoch vyšliapané cestičky, ktorými pes pravidelne prechádza. Zabránite tomu tým, že na najviac frekventované časti trávnika počas jesene položíte kovové rošty alebo pozinkované pletivo. Odstránite ich až na jar, približne pred prvým kosením.
Hravo si ale vo svojej záhrade poradíte so značkovaním psa. Na miesta, kde pes chodieva značkovať, umiestnite kameň alebo nízky pník. Podľa potreby tieto prvky môžete kedykoľvek opláchnuť vodou. Rôznych značkovacích bodov môžete mať v záhrade dokonca viac a väčšinou nevyzerajú zle. Prítomnosťou psa trpia tiež veľakrát kvetinové výsadby a záhony. Ak si ale zvolíte výsadby bujnejšieho a prírodnejšieho charakteru, stopy po psovi tu až tak viditeľné nebudú. Pes sa rád stratí vo vyšších a hustých porastoch, vy ale na prvý pohľad nespozorujete, že po sebe zanechal poškodené miesta alebo rastliny. Horšite je to s výsadbami menších rastlín a príliš vyšperkovanými záhonmi, tie pravdepodobne budú psom poškodzované a bude to aj veľmi viditeľné. Na rozdiel od trávnikov alebo trvaliek dolné časti ihličnanov, ktoré sú sústavne poškodzované a ničené močom psov, nahradiť nedokážete. Preto výsadbu vzácnejších alebo pomaly rastúcich ihličnatých druhov v záhradách so psami zvážte.
Osvedčené je aj rozkladanie nakrájanej cibule počas určitej doby na najviac ohrozené miesta. Psy sa čiastočne vyhýbajú aj porastom levandule, kocúrnika, paliny, pakostu alebo aksamietniciam. Pre psa je prirodzené aj zahrabávanie potravy do pôdy. Doprajte mu preto v odľahlej časti pozemku kúsok kyprej pôdy, aby si neobľúbil záhony s kvitnúcimi letničkami alebo trvalkami. Priebežne nad touto činnosťou psa majte dohľad.
Každý pes by tiež mal v záhrade rešpektovať určité hranice, čo smie a čo nie. Nesmie ho napadnúť vykonávať svoju potrebu priamo do výsadby. Psy obľubujú v záhrade akýkoľvek zdroj vody. Počas horúcich letných dní ocenia, ak im doprajete osvieženie sprchou zo záhradnej hadice. Nebezpečné pre psy môžu byť ale hlbšie záhradné alebo aj kúpacie jazierka. Hrozí im pošmyknutie na vytvorených riasach a to len pri bežnom pití vody. Rizikové miesta preto ihneď zakryte špeciálnou sieťou, ktorá na jednej strane zabráni poškodeniu vodných rastlín a na druhej strane bude vodný prvok bezpečnejší pre psa.
Pes je múdry tvor a obvykle sa rýchlo naučí reagovať na povel a základné pokyny pána. Ak s výchovou psa začnete v jeho mladom veku, určite dosiahnete požadovaný efekt. Nezabudnite, že psovi sa musíte venovať každý deň, aj od toho bude záležieť, ako veľmi bude vaša záhrada trpieť. Spočiatku však treba záhony a porasty chrániť nízkymi plôtikmi, ktoré po čase budete môcť odstrániť. Odporúčam nepodceňovať pravidelné venčenie, ideálne ráno aj večer. Každý pes takisto potrebuje mať v záhrade vytvorený svoj domov.
Menším plemenám psov postačí špeciálne pre ne vyrobený prútený kôš alebo menšia drevená búda. Najlepšie ak sú umiestnené na chránenom mieste v blízkosti vchodu do domu. Veľký pes je náročnejší a vyžaduje väčšiu búdu, najlepšie s dvoma oddeleniami (predsieň a spálňa). Najlepšie je v takomto prípade umiestniť celú psiu búdu do voliéry, ktorá by mala byť čiastočne zastrešená, aby sem nepršalo, ale zároveň by mala umožniť psovi vyhrievať sa aj na slnku. Väčšina veľkých psov sa však s pohybom len v ohrade neuspokojí, preto by im ich majiteľ mal umožniť aj pohyb po záhrade.
Spolu s vysokou zverou sú psy vnímané ako najväčšia “škodná” v zeleninových a kvetinových záhonoch. Aj keď svojich domácich maznáčikov milujeme, nik sa nechce vzdať svojej oázy pokoja v podobe krásne rozkvitnutej záhrady plnej šťavnatých plodov. Skôr, než pristúpime k otázke, ako zabrániť vstupu psov do záhonov, mali by sme najskôr vysvetliť, prečo záhrady priťahujú psy ako magnet. Po prvé, psík chce byť pri vás a sledovať čo robíte. Po druhé, psíka láka zábavná kyprá pôda, ktorú ste tak usilovne upravovali. Napokon, pre psy sú zaujímavé aj samotné kvitnúce rastliny.
Prvým krokom je zabezpečiť, aby mal váš pes k dispozícii dostatok aktivít a hračiek a mal tak možnosť vybiť si energiu. Poskytnite mu psích kamarátov na hranie, žuvacie predmety a interaktívne hračky, akými sú loptičky s pamlskami alebo interaktívne misky. Ďalším spôsobom, ako zabrániť hrabaniu a ohrýzaniu, je vytvorenie fyzických bariér okolo kvetinových záhonov. Môže to pomôcť udržať ho mimo tejto oblasti.
Mnohé z týchto výrobkov sa spoliehajú na silné aromatické látky, ktoré sú pre domáce zvieratá nepríjemné, ale nie škodlivé, napríklad citrusové alebo mätové oleje. Nevýhodou je potreba častého opakovania aplikácie, najmä v čase vlhkého počasia. Okolo záhonu môžete nasypať aj ďalšie prírodné odpudzovače, napríklad kajenské korenie alebo citrusové šupky, ktoré pre vaše zviera predstavujú nepríjemný zápach alebo zážitok. Kombinácia octu (kuchynského alebo jablčného) a vody - 1 diel octu na 5 dielov vody - je dostatočne účinná na odradenie psov. Psíka udržíte čo najďalej od záhonov a trávnika už len tým, že roztok nastriekate po obvode oblasti, ktorú chcete chrániť. Psy nemajú radi silný zápach octu ani jeho chuť, táto oblasť ich teda už lákať nebude.
Ak stále nič nepomáha, použite ultrazvukový systém na odpudzovanie psov. Nevýhodou tejto metódy je, že odplašia aj iné zvieratá vrátane veveričiek a vtákov, ktoré možno radi pozorujete vo svojej záhrade a potrebujete ich aj kvôli škodcom. Ak dobré ploty robia dobrých susedov, robia aj dobrých psov. Elektrický ohradník, či už nadzemný alebo podzemný, je niekedy najpresvedčivejším zariadením pre tvrdohlavé psy. Tieto ohradníky sú veľmi humánne a nesú len jemný elektrický výboj, ktorý psovi nijako neublíži. Nakoniec, poskytovanie pozitívneho motivovania je skvelý spôsob, ako psa odnaučiť hrabaniu na neželaných miestach.
Hľadajte riešenia podľa potreby. V prípade, že chcete bezväzovú spoluprácu, môžete využiť Dogtrace - neviditeľný plot s generátorom, prijímačom a izolovaným anténnym drôtom. Pes nosí obojok a signál hrá rolu pri prekročení hraníc. Drôt vysiela signál do obojku a pri priblížení sa psa na hranicu sa ozve upozornenie, prípadne impulz. Je to bezpečná a účinná metóda, ktorá umožní zvieraťu pohyb na území bez rušenia bežného života a záhradných rastlín.
Okrem technických riešení sú veľmi dôležité aj praktické zásady: pravidelné venčenie, vedenie psa k činnostiam, ktoré vyžaduje energiu, a vytváranie zón, kde môže hrabať, kým v ostatných častiach záhrady bude pokoj. Miesto ako pieskovisko mu umožní v pokoji si užiť hrabanie bez toho, aby ničil kvety alebo záhradu. Na miesta, kde pes chodieva značkovať, umiestnite kameň alebo nízky pník a tieto prvky budete môcť kedykoľvek opláchnuť vodou. Záhradné výsadby by mali zrkadliť aj realitu psa - husté, prirodzené záhony môžu skryť stopy, zatiaľ čo tenké a precízne výsadby sú viac zraniteľné. Ak si zvolíte výsadby vzácnejších alebo pomaly rastúcich ihličnatých druhov, zvážte riziká a ochranu.
Najčastejšie sa však odporúča kombinovať viaceré metódy: aktivita a hra, fyzické bariéry, odpudzovače, a ak treba, profesionálny tréner. Väčšine psov pomáha aj zmena zvyklostí - v pubertálnom období je dôležité byť jasný a dôsledný, aby sa pes naučil správnym hraniciam. V konečnom dôsledku je cieľom mať bezpečnú záhradu, kde pes môže voľne pobehovať, ale zároveň nepoškodzuje rastliny a nie je rušený prebiehajúcim životom majiteľa.
Pri výbere plemena do záhrady dbajte na priateľskú povahu a potrebu pohybu. Spoločenské plemená sú vhodnejšie pre menšie a stredné záhrady, zatiaľ čo strážne alebo výrazne veľké psy vyžadujú väčšie priestory a špeciálne cvičenie. Aj keď sa to môže zdať náročné, s pravidelnou praxou a dôslednou výchovou môžete mať spokojného psa aj krásnu záhradu.
tags: #aby #pes #neokusoval #kriky